BRATISLAVA – Nevedia sa samé brániť, čelia bitke, mučeniu, výsmechom a krádežiam. Deti v školách nadobúdajú nielen užitočné vedomosti, ale častokrát sa stávajú aj obeťami šikany. Stresová situácia môže dieťa doviesť až k samovražde. Prieskumy pritom poukazujú na hrôzostrašné percento, koľko detí sa s takýmto typom správania stretlo. Poradíme vám, ako včas odhaliť, že vaša ratolesť musí čeliť agresorom, ale tiež, ako správne riešiť túto situáciu. Odvrátenú tvár žiackeho kolektívu priblížila školská psychologička Eva Gajdošová.
Často sa stretávate s problémom šikany v školách? Je v detskom kolektíve ešte stále rozšírená?
– Šikanovanie v školách stále existuje. Šikana sa definuje nasledovne: Jeden alebo viac žiakov úmyselne a väčšinou opakovane ubližuje, týra, zotročuje spolužiaka či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu. (Ak sa pobijú dvaja chlapci kvôli dievčaťu alebo inej záležitosti, nejde o šikanovanie, pretože tu je agresia zameraná na dosiahnutie nejakého cieľa.) Významným rysom šikanovania je práve samoúčelnosť jednania.
V akých typoch školských zariadení sa šikana vyskytuje?
– Zisťujeme, že pred agresivitou a šikanovaním nie je imúnny žiadny typ školy, žiadny typ školského zariadenia, vyskytuje sa dokonca aj tam, kde sme to nikdy nepredpokladali. Pred 20 rokmi bol problém šikanovania ešte tabuizovanou témou a nepripúšťali sme si, ako rýchlo rastie. V súčasnosti nie je jednej školy, kde by sa šikanovanie, aspoň v jednoduchej či psychickej forme nevyskytovalo. Výskumy udávajú, že približne 20% detí je v škole šikanovaných a vysoké percento z nich, vyše 40%, sa stretli so šikanovaním v škole ako svedkovia. Snáď sa mení jeho forma – zvyšuje sa podiel kyberšikanovania, šikanovanie prostredníctvom mobilov, počítačov, sociálnych sietí.
V akých školských zariadeniach je šikana medzi deťmi rozšírenejšia?
– Potvrdzuje sa, že sú to najmä internáty alebo detské domovy, kde je percento šikanovania vyššie.
Ako rodičia môžu včas odhaliť u svojho dieťaťa, že je vystavené psychickému alebo fyzickému nátlaku zo strany rovesníkov?
– V počiatočnom štádiu žiaci ešte hovoria otvorene o šikanovaní a o tom, kto šikanuje, vyjadrujú nesúhlas so šikanovaním, vyjadrujú voči nemu výhrady, majú súcit s obeťou, agresorov nevidia len bielo a čierno, v triede je malá súdržnosť a narušená spolupráca. V pokročilom štádiu už žiaci nechcú prezradiť, kto ubližuje, tvrdia, že nič nevideli, násilie bagatelizujú alebo povedia, že nesmú nič povedať. Obeť sa kritizuje, znevažuje a hovorí sa, že si to spôsobila sama. Agresori sa oceňujú a hľadajú sa poľahčujúce okolnosti, v triede je atmosféra strachu, napätia.
Aké varovné príznaky šikanovania môžu rodičia u dieťaťa spozorovať?
- žiak je osamotený, s nikým sa nebaví, nemá kamarátov,
- je smutný, zarazený, depresívny, nehovorí o tom, čo sa robí v škole,
- žiak nechodí na telocvik, zostáva v triede, má neospravedlnené absencie,
- zhorší sa mu náhle prospech, je nesústredený, bez záujmu,
- pred príchodom do školy ho bolí hlava, brucho,
- často navštevuje lekára,
- často prichádza do triedy až s učiteľom, cez prestávku sa pohybuje pri kabinete učiteľov,
- ostatní hovoria naňho vtipy a robia si žartíky, trieda sa smeje z jeho neúspechu pred tabuľou, žiaci ho ponižujú a ironizujú,
- dieťa prichádza domov okľukami, hladné, nevie vysvetliť modriny, narazenú kosť, popáleniny,
- vyhráža sa samovraždou.
Ak ide o kolektívnu šikanu a nielen o šikanu smerujúcu od jednotlivca, ako majú rodičia správne postupovať?
- Poskytnúť dieťaťu maximálnu oporu.
- Navštíviť riaditeľa školy, triedneho učiteľa a dohodnúť sa s nimi na vyhľadaní odborníka, ktorý by s triednym učiteľom spolupracoval.
- Pri nezabezpečení nápravy má rodič právo mať zabezpečenú právnu ochranu dieťaťa, môže podať sťažnosť na inšpekciu, že sa nedodržujú základné práva dieťaťa.
- Zavolať linku dôvery.
- Navštíviť rodičov agresora a pokúsiť sa s nimi dohodnúť na náprave situácie.
- Zabezpečiť ochranu dieťaťa na ceste do školy a zo školy.
- Podať trestné oznámenie na agresorov na políciu.
- Podať trestné oznámenie na školu, ktorá má zabezpečiť bezpečnosť ich dieťaťa.
Akým druhom šikany môže byť dieťa vystavené?
– V školskom kolektíve môže ísť o fyzickú agresiu (agresori zviažu obeti ruky a bijú ju, šteklia, predstierajú, že ju vyhadzujú z okna, mučia, bodajú, pichajú, kopú, fackujú, hromadne bijú, dusia látkou, sprchujú a polievajú studenou vodou, maľujú fixkou). Môže ísť aj o slovnú agresiu (agresori sa vyhrážajú obeti bitkou, mučením, obesením, zastrelením alebo urážaním, vysmievaním, ironizovaním a vtipkovaním, zosmiešňovaním). Šikana sa prejavuje aj ničením vecí (agresori berú obeti peniaze, kalkulačky, knihy, desiatu, kreslia fašistické znaky, lámu perá, schovávajú električenku, peňaženku, lístky na obed, topánky, aktovku). Môže ísť o násilné a manipulatívne príkazy (obeť je donucovaná spievať, platiť, písať domáce úlohy, kľakať si pred agresormi, prosiť o milosť, chodiť všade posledný, opakovať ponižujúce výroky, nosiť ponižujúce cedule, napodobňovať napr. klokana …).
Dajú sa jasne definovať skryté ataky?
– Ťažko určiť menej nápadné signály, napríklad ponižujúce prezývky, či smiech pri neúspechu, osamotenosť žiaka. Nemali by sme ani tieto signály podceňovať a treba ich preveriť. Veľmi závisí od toho, ako ich prežíva žiak, ktorému sú určené. Nie je to možné zistiť iba pýtaním sa, skôr odbornou diagnostikou psychológa.
Dokáže sa dieťa vôbec samé brániť voči šikane v školskom kolektíve?
– Dieťa sa samé brániť nedokáže. Pretože pri šikanovaní ide o „chorobu“ celej triednej skupiny. V podstate ide o to, že šikanovanie nie je nikdy iba záležitosťou jednotlivca alebo agresora a obete. Deje sa v kontexte vzťahov nejakej skupiny. Šikanovanie je vždy poruchou vzťahov skupiny, ktorá podľahla infekcii. V zdravej skupine sa šikanovanie nemôže ujať a rozvíjať.
Aké opatrenia by sa mali vykonávať v triedach, aby k šikane vôbec nedošlo?
– Ide o špeciálne sociometrické vyšetrenie celej skupiny a všetkých žiakov v nej, zistenie ich sociálnych vzťahov, sociálnych statusov, sociálnych rolí a zároveň zistenie postojov žiakov k šikanovaniu. Následne sa zabezpečuje zmena týchto postojov využitím intervenčných programov a individuálnej a skupinovej psychoterapie. Terapia musí smerovať k liečeniu celej skupiny a ich vzťahov k okoliu. V praxi to znamená cielené zastavenie sebadeštrukcie a ozdravenie skupiny. V detskej skupine sa šikanovanie dá lepšie odhaliť a tiež sa ľahšie napraví.
