BRATISLAVA – Rakovina je zákerná choroba, ktorá si svoje obete nevyberá. Do jej pazúrov sa, žiaľ, častokrát dostanú aj deti, ktoré sa s ňou musia popasovať ako dospeláci. Avšak aj na Slovensko prúdia nové metódy liečby, o ktorých sa redakcia Glob.sk rozprávala s jednou z najlepších onkologičiek sveta ALEXANDROU KOLENOVOU. Prednostka Kliniky detskej hematológie a onkológie LF UK a NÚDCH tiež prezradila, ako vníma slovenské pomery v zdravotníctve.
Boli ste zaradená medzi 5 percent najšpičkovejších onkológov sveta. Čo stojí za týmto obrovským úspechom a poctou?
– Po mojej ročnej stáži v Spojených štátoch som dostala hodnotiaci list, ktorý mi udelil pofesor Stephen Hunger. Ten hodnotil moju prácu pod jeho vedením a výstupy môjho projektu. Zhodnotil, že vďaka vedomostiam, ktoré som nadobudla, patrím k takémuto percentu. Je to veľká česť a pocta, ale som si vedomá, že na svete je oveľa viac vynikajúcich detských onkológov, ktorí sa venujú predovšetkým výskumu a hľadaniu nových možností liečby.
Počet detských onkologických pacientov sa mierne zvyšuje. Čím je to zapríčinené?
– Nevie sa úplne presne, čím je to zapríčinené. Bohužiaľ, nepoznáme jednoznačnú príčinu rakoviny u detí. V porovnaní s dospelou populáciou môžeme povedať, že nárast nie je taký vysoký. Je pomerne stabilný. Na Slovensku každý rok ochorie asi 40 detí na leukémiu. Takýto stav máme na Slovensku už niekoľko desaťročí. My to v tých našich malých číslach až tak nevidíme. V globálnom merítku je to trochu iné, súvisí to však aj so zlepšenou diagnostikou. Rakovina u detí patrí medzi zriedkavé ochorenie a zvyšujúci sa trend je mierny.
V súčasnosti sa rakovina u onkologických pacientov lieči prevažne chemoterapiou. Je tiež známe, že takáto liečba má veľa vedľajších účinkov, je to teda vhodný spôsob liečby?
– Okrem chemoterapie sa používa aj chirurgická liečba, rádioterapia, transplantácia kostnej drene. Všetci vnímame, že chemoterapia je liečba, ktorá so sebou nesie veľmi veľa nežiaducich účinkov. Nie je to úplne cielená liečba. Chemoterapia účinkuje na deliace bunky. Môže zasiahnuť aj zdravé deliace bunky organizmu. Vedci po celom svete hľadajú účinnejšiu, cielenejšiu liečbu. Takú, ktorá pôjde len po chorých, nádorových bunkách.
Prichádzajú k nám zo zahraničia nejaké nové spôsoby liečby rakoviny?
– Ukazujú sa nám dve cesty. Jedna je rozpoznanie molekulárnych dráh a ciest v samostatnej bunke, kde sa presne zasiahne daná cesta, gén alebo proteín, ktorý je zodpovedný za malígnu transformáciu. Hovoríme o cielenej biologickej liečbe. Ďalej sa vyvíja liečba imunoterapiou, kedy je snaha prinútiť imunitný systém, aby bojoval proti onkologickému ochoreniu. V rámci imunoterapie je niekoľko možností. Konkrétne u detí s akútnou lyfoblastickou leukémiou sa už aj používa a vedekcky sa preukázala aj účinnosť. Sú to dva spôsoby. Buď sa podáva špecifická protilátka, ktorá sa infúziou vpraví do tela pacienta. Protilátka je schopná urobiť to, že spojí chorú bunku s našou vlastnou bunkou imunitného systému a bunka imunitného systému zabije rakovinovú bunku. Je to ideálny spôsob. ,,Prinútime” náš imunitný systém nájsť, rozpoznať a zneškodniť nádorovú bunku. Rakovina znamená vymknutie sa spod kontroly. Čiže chorá bunka unikne kontrole, dohľadu a robí si v tele, čo chce. Nový prístup je posilniť imunitný dohľad, vybaviť imunitný systém tak, aby dokázal rakovinovú bunku nájsť a zničiť. Takéto špecifické protilátky sú už registrované aj v Európe.
Druhý spôsob je tzv. bunková imunoterapia. Pacientovi sa špeciálnym spôsobom odoberajú bunky imunitného systému z tela a pošlú sa zmrazené do špecializovaného laboratória, kde sa génovou terapiou bunka upraví tak, aby vedela rozpoznať nádorovú bunku. Následne sa potom takáto ,,vycvičená” bunka pacientovi naspäť vráti do tela formou infúzie. Bunky sa namnožia a následne vedia nájsť a zneškodniť nechcené nádorové bunky. V Spojených štátoch je už toto tzv. “živé liečivo” zaregistrované a prichádza aj do Európy.
Sú takéto metódy liečby pre rodičov finančne dostupné, prepláca ich poisťovňa?
– Táto liečba je v súčasnosti finačne veľmi náročná. Ak je predmetom štúdie, tak to liečivo je zdarma. Aj my na Slovensku sme zapojení do takejto klinickej štúdie pre deti s akútnou lymfoblastovou leukémiou. Liečivo sa najskôr testovalo u pacientov, ktorí nemali inú šancu. My sme súčasťou medzinárodnej štúdie, kde je okrem nás Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Česká republika, Izrael, Austrália. Vo všetkých týchto krajinách sa dieťa, ktoré má diagnostikovanú akútnu lymfoblastovú leukémiu, lieči rovnakým postupom. V tomto postupe je prvýkrát testovaná imunoterapia v porovnaní s chemoterapiou. Rodičia to samozrejme neplatia. Liečivo je finančne náročné, ale poskytne ho zdarma spoločnosť, ktorá ho vyrába, pretože ide o klinické testovanie. Ak sa liečba osvedčí a ukáže sa, že je účinnejšia ako chemoterapia, určite by ju mala preplácať poisťovňa. Neviem si predstaviť, aby si pacienti platili liečbu sami.
Môže v budúcnosti nastať aj situácia, že nové prístupy liečby úplne nahradia chemoterapiu?
– Aby sa táto otázka dala zodpovedať, na to sú potrebné ešte ďalšie prospektívne randomizované klinické overovania a štúdie.
Dokážeme vôbec zabrániť tomu, aby naše dieťa postihla takáto zákerná choroba?
– Častokrát, keď k nám prídu rodičia, tak si kladú otázky: Prečo toto ochorenie vzniklo? Dalo sa urobiť niečo, aby sme tomu predišli? Kto za to môže? Zatiaľ nie je možné preventívne predísť takémuto ochoreniu. Vo vedeckých kruhoch sú aj takéto snahy.
Ako je to napríklad u jednovaječných dvojčiat? Je možné, že ak jedno z detí má predispozíciu dostať rakovinu, má ju aj to druhé?
– Ak vznikne akútna lymfoblastová leukémia u jednovaječných dvojčiat, dnes je vedecky overené, že už počas vnútromaternicového vývinu došlo k zmenám génov. Keď sa takéto deti narodia, majú už predispozíciu tým, že došlo k porušeniu genetickej informácie, ktorá ovplyvňuje krvotvorbu. Jedno z dvojčiat môže mať leukémiu vo veku jedného roku a to druhé, napríklad, až v deviatom roku života. Je vysoká pravdepodobnosť, že pokiaľ ide o jednovaječné dvojčatá, tak budú mať obe leukémiu, ale každé v inom čase. Preto vedci skúmajú, čo spustí leukémiu a či by sa dalo u toho druhého dvojčaťa niečo urobiť, aby sme tomu predišli.
Úspešnosť liečby rakoviny u detí je vysoká. V súčasnosti dokážete vyliečiť 8 detí z 10. Aká úspešnosť bola pred niekoľkými desaťročiami?
– Liečba detských onkologických ochorení patrí medzi úspešné príbehy medicíny 20. storočia. V roku 1948 sa prvýkrát v Bostone podarilo dostať deti s leukémiou do remisie. V 70-tych rokoch vznikali prvé štúdie, kde sa nasadzovalo pri liečbe viacero liekov. V 80-tych rokoch to začalo byť účinné. Keď bola niekomu v roku 1965 diagnostikovaná leukémia, šanca na vyliečenie bola veľmi nízka, menej ako 5 percent. V súčasnosti, keď má niekto leukémiu, tak tá úspešnosť na vyliečenie je až 80 percent. Samozrejme, že onkologické ochorenia sú veľká heterogénna skupina. Veľkú skupinu tvoria leukémie, potom nádory mozgu, nádory detského veku (nádory obličiek, oka, pečene…). Každé ochorenie má vlastnú genézu, podklad. Sú ochorenia, pri ktorých vieme povedať, že šanca na vyliečenie je 100 percent. Ale mrzí nás, že sú aj ochorenia, o ktorých vieme, že tá šanca je menej ako 10 percent. Existujú nádory, pri ktorých nikto na svete zatiaľ nevie dať účinnú liečbu.
Viac informácií o tom, ako onkológovia pracujú s deťmi a ich príbuznými, ale aj o porovnaní slovenského zdravotníctva so zahraničím, sa dozviete vo videu.