Domáce Šport Top

ROZHOVOR Za súčasných podmienok nemusí byť pre Volka prioritou olympiáda. Likvidujú ho štátne tabuľky

Ján Volko v šprinte na 100 metrov na 54. ročníku atletického mítingu Pravda Televízia Slovnaft v Šamoríne. Zdroj: TASR / Jakub Kotian

BRATISLAVA – Súčasný šport je v dokonalej izolácii. Nielenže sú odvolané, zrušené alebo preložené všetky významné podujatia, turnaje či šampionáty, ale nedá sa ani nikde poriadne trénovať.

 

Najmä pri individuálnych športoch je to absolútne sci-fi. Je iné si ísť rekreačne zabehať, zabicyklovať či zacvičiť v domácich podmienkach a iné, ak potrebujú šprintéri špeciálny bežecký či silový tréning. To je príklad halového majstra Európy a jedného z najlepších a najrýchlejších európskych atlétov Jána Volka. Olympiádu mu preložili, mítingy zrušili, tréningy obmedzili na minimum. Nastala tak pre neho doslova patová situácia, ktorá nemá momentálne žiadne riešenie. Situácia je mimoriadne nešťastná, likvidačná a najmä neperspektívna. Aj o tom sa glob.sk rozprával s Naďou Bendovou, trénerkou Jána Volka.

Na Majstrovstvách Európy uspel vďaka svojej trénerke Nadi Bendovej. Zdroj: TASR / Martin Baumann

Odloženie olympiády je očakávané a jediné možné rozhodnutie, aj keď pre vás je to nepríjemná vec. Ako vnímate celý vývoj okolo športu v posledných týždňoch?

– Je to pre športovcov a celý športový svet poriadna rana, z ktorej sa budeme pekne dlho spamätávať, aby sme sa vôbec dostali tam, kde sme boli predtým. Takže budeme pociťovať ďaleko horšie následky, ako je iba odloženie olympiády. Momentálne musíme s veľkou vážnosťou a pokorou prijímať tieto rozhodnutia, obmedzenia a všetko, čo sa deje, pretože naozaj ide o život.

Už máte prakticky po sezóne, všetko vám padlo. Do konca roka môžete už iba ak trénovať. Máte plán B ako ďalej?

– Je to veľmi ťažké, pretože výkonnostný šport a celá naša práca momentálne stratili zmysel. Vieme robiť vo všeobecnosti šport pre všetkých, aktivity na posilnenie imunity, na relax, zábavu, ale pre nás je to zamestnanie, práca a živobytie, je to pracovný obor, ktorý nás živí, je to pre nás existenčná záležitosť. Pre vrcholového športovca ako je Jano Volko, bude veľmi zložité nadviazať a pokračovať v načatom po improvizácii v ročnom tréningovom cykle, prípadne po jeho prerušení. Keď som aj rozmýšľala, že by sme teraz našu prípravu prerušili, lebo nemá zmysel pokračovať v rovnakom režime ďalej, tak som sa dostala do situácie, že ak by sme sa neskôr chceli vrátiť na úroveň kde je Volko dnes, tak by to bolo takmer nemožné. Trvalo by to niekoľko mesiacov, takže teraz sme vo fáze udržiavania, čo môžeme na určitej kondičnej úrovni. Ale my sa musíme udržiavať aj na určitej rýchlostnej intenzite, čo je momentálne extrémne ťažké.

Kde a ako môžete na Slovensku aspoň improvizačne trénovať?

– Na to nemáme teraz podmienky, nemáme kde trénovať, nemôžeme cestovať a aj keď nám momentálne všetci vychádzajú maximálne v ústrety, súčasný tréningový proces je improvizácia. Primátor Brezna nám dovolil trénovať na krásnom, novom, tartanovom štadióne, ale vonku sú ešte stále dva stupne. Čiže to, čo sme boli naučení, že sme chodili do tepla, na zahraničné sústredenia, práve pre ideálne klimatické podmienky a pre špecifickú prípravu šprintéra, to dnes neexistuje. My sa momentálne nemôžeme 5 mesiacov iba udržiavať a posilňovať, ak budeme robiť iba vytrvalostnú a objemovú prácu, je to nezvrátiteľný proces. Pre šprintéra je to nemožné. Naozaj neviem, ako budeme pokračovať. Musíme si sadnúť a dohodnúť sa, čo budeme robiť, čo nie, akú zvolíme stratégiu, prípravu a tréning, aby sme sa dokázali o polroka dostať opäť na tú najvyššiu úroveň, kde sme dnes.

Najlepší slovenský šprintér Ján Volko má pred sebou vážne rozhodnutie o pokračovaní kariéry. Zdroj: TASR

Pre vás je to šach – mat. Haly, športoviská aj štadióny sú zavreté, vonku to nie je stále ideálne. Čo vlastne robíte?

– Trénujem vonku v prírode, na miestnom futbalovom štadióne na tráve, na záhrade máme improvizovanú „posilku“ a zatiaľ je pre nás dostupná atletická dráha v Brezne. Máme tu k dispozícii lepšie podmienky ako v Bratislave. Tie možnosti máme, ale my by sme potrebovali pracovať aj v interiéry, čo momentálne nie je možné. Haly nemáme a tie existujúce sú zavreté. Ale aj keby boli prístupné, tak to je na jeden tréning týždenne, posilňovne sú takisto uzavreté. Takže pre atlétov – šprintérov je to veľmi, veľmi obmedzené. My nie sme maratónci, kde to nie je až taký problém. S Janom Volkom vieme ešte dva-tri týždne fungovať v súčasnom improvizačnom móde, v režime aký máme dnes, ale potom už budeme potrebovať teplo a špeciálne tréningy vonku.

O rok bude poriadne nahustený kalendár. Sú tam atletické MS v hale aj vonku, olympiáda v Tokiu, európsky šampionát v Poľsku… Dá sa vôbec pripraviť na všetky vrcholné podujatia?

– V celom systéme fungovania športu bude veľkú úlohu zohrávať štát, celý systém financovania športu a športovcov. Náš systém je postavený na výsledkoch a tabuľkách, my financie dostávame na základe výsledkov vrcholných podujatiach. Ak športovec nemá výsledok, ktorý je v tabuľke, nemá nárok na podporu. Keď v tomto roku nebudú žiadne vrcholné podujatia, nemáte nárok na financovanie. V minulosti sme sa preto zamerali výhradne na získavanie medailí, nemohli sme šport brať komerčne. Ak sme chceli mať zabezpečenú prípravu na ďalšie obdobie (2 roky), museli sme všetko podriadiť výsledkom Nemohli sme chodiť na komerčné mítingy, kde by si Janko zarobil slušné peniaze a mohol by s nimi nakladať ako chce. To znamená, že naša priorita bola jasná, že sme si nemohli vyberať. Ak budeme mať na budúci rok štyri veľké atletické podujatia – majstrovstvá sveta v hale aj vonku, halové majstrovstvá Európy a európsky šampionát, plus olympiáda. Takže ja ako tréner sa budem riadiť tabuľkami, aby som vedela, kde bude mať Janko šancu a na aké umiestnenie, ktoré nám zabezpečia podporu na ďalšie obdobie. V tejto situácie je podľa mňa rovnako dôležité pripraviť sa na život po „katastrofe“, kedy nebude možné fungovanie podľa súčasných pravidiel postavených na dosiahnutých výsledkov.

Je možné, že ak sa pravidlá nezmenia tak nemusíte ísť ani na olympiádu, ale radšej pôjdete na ME?

– To bude záležať od situácie. Vyberať si či pôjdeme na olympiádu alebo majstrovstvá Európy, halové ME, či HMS/MS – ak sa všetky vrcholné podujatia budú konať v priebehu 5 mesiacov – je teraz predčasné. Termíny ešte nie sú stanovené. Ak by to malo byť tak, že si vyberieme ME, kde máme ďaleko väčšie šance na úspech ako na olympiáde, budeme musieť ako tím urobiť spoločné rozhodnutie. Nepôjdeme do rozbehov na olympiáde, keď na európskom šampionáte môžeme byť vo finále a tým mať aj zabezpečenú prípravu na ďalšie dva roky. Otázne je, či sa na OH budeme mať šancu podľa nových kritérií kvalifikovať. Zatiaľ sú to len dohady. My sa takto nemôžeme rozhodovať. Olympiáda je pre športovca niečo výnimočné a extra. Verím, že si splníme sen a pôjdeme na olympiádu. Že dostaneme tú šancu, keďže prichádza raz za 4 roky a v súčasnej situácii vidíme, že ani to sa nemusí nakoniec uskutočniť … Musíme ale riešiť aj otázky, čo budeme robiť v budúcnosti, kde a ako pokryjeme prípravu v nasledujúcom období. Tam vyvstáva otázke, čo je pre športovca lepšie, kde má väčšiu šancu na úspech a teda aj na zabezpečenie prípravy v nasledujúcom období. Myslím si, že súčasný systém nie je dobre nastavený.

Slovenský šprintér Ján Volko (druhý sprava) vo finále šprintu na 60 metrov na halových majstrovstvách Európy v atletike v Glasgowe. Zdroj: TASR / AP

Vy ste európska elita, ale čo ostaní slovenskí atléti? Tí to budú mať ešte zložitejšie.

– Veru tak, to nehovoríme o mladých športovcoch. Napríklad môj syn mal extrémne dobre našliapnutú sezónu, v lete mohol konečne zapadnúť do výkonnostných tabuliek, ale ak nebude mať šancu pretekať, možno sa mu to už nikdy nepodarí. Nie sú podujatia, mítingy, nebudú výsledky. Zrušili sa vrcholné mládežnícke súťaže (ME do 17 rokov, juniorské MS), nedostanú šancu splniť výkonnostné kritériá a súčasný systém podpory nemá procesy na ich ďalšiu podporu. Dôležité bude udržať ich záujem, motivovať ich do ďalšej činnosti a najmä nájsť systém financovanie ich prípravy, aby sme nestratili túto generáciu mladých športovcov. Vrcholový šport extrémne utrpí a keď si hore kompetentní nedajú tieto fakty dokopy, tak nebudeme mať nielen talenty, ale nikoho, pretože nám vypadne možno aj celá generácia v individuálnych športoch.

Čo stretnutie Slovenského olympijského a športového výboru s ministerstvom školstva? Dohodnúť sa na kompenzáciách, podmienkach ako ďalej?

– Ja v to verím, že sa situáciou budú vážne zaoberať, že zvážia všetky alternatívy. Aj keď chápem že financovanie športu nebude prioritou číslo jedna v spoločnosti, že peniaze bude treba niekde inde. Predpokladám preto, že šport bude na konci dôležitosti. Ale ak chcú, aby vrcholový šport na Slovensku prežil a zostal, musia zvážiť a prehodnotiť aj tieto veci.

Mohlo by vás zaujímať