BRATISLAVA – Kritika židovského pôvodu, islamu, ale aj podozrivé šeky či “rozprávky o mydlách zo Židov.” Poslanci Kotlebovej ĽSNS svojimi výrokmi za hranicou slušnosti na seba pravidelne pútajú pozornosť verejnosti, ale aj vyšetrovateľov a súdov. Už o niekoľko hodín sa pred Najvyšší súd SR postaví Stanislav Mizík. Ten sa pred súd dostal za nenávistný status. V minulosti však museli orgány činné v trestnom konaní riešiť aj iných členov strany ba dokonca aj stranu samotnú. Všetky prípady majú spoločné jedno – nikto ich nepotrestal.
Fašisti, nacisti, extrémisti. Kotlebova ĽSNS sa za posledné roky dočkala množstva prívlastkov. Vinu za to nesú najmä poslanci tejto strany, ktorí na seba často pútajú pozornosť svojimi minimálne politicky nekorektnými vyjadreniami. Niekedy však prestrelia oveľa viac a tak vyšetrovatelia opakovane riešia podnety na členov Kotlebovej strany či dokonca na samotnú stranu.
Stanislav Mizík bol bežným učiteľom. Po tom, čo sa Marián Kotleba stal županom Banskobystrického samosprávneho kraja, sa stal členom Dozornej rady Banskobystrickej regionálnej správy ciest. Okrem toho je aj okresným predsedom Ľudovej strany Naše Slovensko pre Rimavskú Sobotu. Je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a dnes bude opäť stáť pred súdom.
Prezident Andrej Kiska ešte v roku 2017 udelil niekoľko vyznamenaní. Mizíkovi sa však nepáčilo, komu sa tejto cti dostalo a tak si svoj hnev vylial v statuse na sociálnej sieti. Aspoň to tvrdí prokurátor, ktorý sa bude dnes opäť snažiť preukázať, že obvinenie z extrémizmu je dôvodné. Špecializovaný trestný súd totiž poslanca minulý rok oslobodil.
Status bol zverejnený na jednej zo stránok kotlebovcov. V texte autor kritizuje pôvod ľudí, ktorí vyznamenania dostali a pod ním je podpísaný práve obžalovaný postanec. Ten však na súde tvrdil, že nevie pracovať na počítači. Toto tvrdenie dosvedčili aj Marian Kotleba a Milan Uhrík. „Som nevinný. Žiaden status som na internet nedával a nikdy som sa nepodieľal na vyhotovení textu, ktorý je predmetom obžaloby,“ vyhlásil vtedy poslanec v záverečnej reči. Špecializovaný trestný súd rozhodol, že nebolo jasne preukázané, že text písal samotný poslanec Mizík a oslobodil ho. Prokurátor sa voči rozsudku odvolal a konečný verdikt tak vyriekne Najvyšší súd práve dnes.
Rozprávky o Židoch a jediný skutočný prezident Tiso
Mizík však nie je jediný člen ĽSNS, ktorého vyšetrovala polícia. Za status na sociálnej sieti vyšetrovatelia riešili aj Milana Mazureka. “Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá,“ napísal Mazurek na sociálnej sieti. Polícia nakoniec jeho stíhanie odmietla a svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že “možno lepšie ako stíhať je argumentovať a presviedčať.” Vyjadrenia sú podľa nich expresívne ale za trestný čin popierania holokaustu ich nepovažujú. Polícia zároveň za dôležitú považovala vetu “neobhajujem žiadny režim,” ktorú Mazurek napísal na do svojho textu.
Mazurek toto vyhlásenie napísal ešte predtým, ako sa dostal do parlamentu. Neskôr nastavenia na svojom profile na sociálnej sieti zmenil tak, že príspevok nie je vidieť, alebo ho zmazal. Keď sa ho novinári na status dopytovali, odmietol sa vyjadriť.
Mazurek je však známy najmä kvôli incidentu na vlakovej Hlavnej stanici v Bratislave, kedy počas demonštrácie kričal na cudzincov a urážal ich rasu, náboženstvo aj pôvod. Zo skupiny skinheadov vtedy smerom k moslimskej žene niekto hádzal kamene. Na videu však nie je vidieť, či to bol priamo Mazurek, alebo iný člen skinheadov. “J…m vášho Alaha,” kričal vtedy Mazurek. Útok sa odohral v deň pochodu extrémistov proti migrantom ešte v roku 2015. Je známy tiež svojou odpoveďou na otázku, či podľa neho bol holokaust. “Nie som historik,” povedal vtedy.
O statusoch na sociálnych sieťach vie svoje aj ďalší poslanec za ĽSNS Peter Krupa, ktorý sa stal známy najmä za svoj pokus vziať si so sebou do parlamentu zbraň. Ten kedysi písal, že „musíme zaistiť existenciu našej rasy a budúcnosť bielych detí.“ Toto vetné spojenie je pritom známe zo Spojených štátoch amerických ako hlavné heslo zástancov takzvanej “nadvlády bielej rasy” a v angličtine je zložené zo 14 slov. Toto číslo sa tak stalo dôležitou symbolikou extrémnej pravice a neonacistických skupín. Zdieľal tiež oslavné texty o “jedinom skutočnom prezidentovi” Jozefovi Tisovi, hovoril o “cigánskych parazitoch” či o “smradľavých židákoch.” Jeho profil zo sociálnej siete ale zmizol.
Politicky nekorektnými výrokmi je však známy aj samotný predseda ĽSNS Marian Kotleba. Medzi extrémistami bol známy už dávno predtým, ako existovala ĽSNS. Bol predsedom Slovenskej pospolitosti, ktorá oslavovala vojnový Slovenský štát či Jozefa Tisa a veľmi ostro sa vyjadroval aj na adresu Rómov či Židov. Stúpenci Slovenskej pospolitosti počas stretnutí často skandovali heslá ako „Slovensko si nedáme!“, „Sláva Tisovi!“ alebo „Nech žije vodca!“. Niektorí občianski aktivisti požadovali zákaz tejto strany, ktorý sa napokon uskutočnil. Počet aktívnych priaznivcov bol odhadovaný na maximálne 100. 1.marca 2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozpustil túto stranu, pretože jej politická činnosť bola v rozpore s Ústavou SR. V súčasnosti pôsobí vo forme občianskeho združenia. Bol to historicky prvý prípad, kedy najvyšší súd rozpustil politickú stranu na Slovensku.
ĽSNS je oproti Slovenskej pospolitosti veľmi umiernená a sú kritizovaní skôr za využívanie rasistickej a nacistickej numerologickej symboliky. Príkladom je dar šeku na 1488 eur. K heslu amerických rasistov vyjadreným číslom 14 sa pridala nacistická symbolika s číslicou 88. Ôsme písmeno v abecede je totiž H. 88 tak znamená skratku pre HH, čo je pozdrav z čias nacistického Nemecka – Heil Hitler.
Rozpustiť sa ich nepodarilo
Ešte v apríli tohto roka Najvyšší súd rozhodoval aj o rozpustení ĽSNS.
Za základnú podmienku pre žalobu považovala prokuratúra porušenie Ústavy SR. Ako problémovú videli časť volebného programu strany o urobení poriadku “s parazitmi v osadách.” Pozornosť tiež upriamili na ambíciu kotlebovcov zaviesť domobranu. Podľa prokuratúry program strany obsahuje rasistické zastrašovanie príslušníkov rómskej menšiny. “Aj títo ľudia majú právo žiť bez zastrašovania,” povedal vtedy prokurátor. “Zaistenie bezpečnosti ľudí musí garantovať štát a nie iný subjekt, a už vôbec nie politická strana,” tvrdil. Tiež si kládol otázku, aké príkazy by domobrana plnila. “No príkaz strany,” tvrdí. Podľa neho to v demokratickom štáte nie je prípustné. Prokuratúra tiež kritizovala používanie nacistickej a rasistickej symboliky, napríklad darovanie spomínaného šeku v hodnote 1488 eur.
Kotlebovci zase tvrdia, že žaloba na stranu vznikla na politickú objednávku. Uviedol to na pojednávaní Najvyššieho súdu právny zástupca strany Radovan Hrádek. Hrádka strana nominovala aj vo februárovej voľbe na post ústavného sudcu. ĽSNS sa na pojednávaní dištancovala od Slovenskej pospolitosti. Tvrdili, že ide o dve úplne odlišné strany, pričom oni si demokratické princípy ctia.
Najvyšší súd nakoniec rozhodol jednoznačne. Stranu sa rozhodol nerozpustiť. V odôvodnení rozsudku však Najvyšší súd uviedol, že “obžaloba neuniesla dôkazné bremeno.” Viacerí odborníci aj opozícia vtedy kritizovali Jaromíra Čižnára, ktorý obžalobu formuloval.
