Domáce

S myšlienkou spoločného štátu Čechov a Slovákov prišiel Štefánik, tvrdí autor výstavy

BRATISLAVA – Zahraničné aktivity Milana Rastislava Štefánika pripomína výstava v bratislavskom Dome kultúry Ružinov. Koná sa pri príležitosti stého výročia tragického úmrtia tejto medzinárodnej osobnosti. Pod názvom Milan Rastislav Štefánik: Veľký slovenský a európsky diplomat panelová výstava potrvá do 30. augusta.

“Ako zakladateľ diplomatického múzea na ministerstve zahraničných vecí som vytvoril túto trojjazyčnú putovnú výstavu. Po Štefánikových stopách som sa vydal pred 25 rokmi do francúzskej Polynézie a v iných krajinách,” začal na piatkovej (10. 5.) vernisáži autor výstavy Miroslav Musil svoju prednášku.

Videoprojekciou predstavil Štefánikove pôsobenie od príchodu do Francúzska. Jeho vedecké expedície, ktoré boli aj tajnými diplomatickými misiami. Napríklad do Ekvádoru išiel ako astronóm a postavil tam bezdrôtovú telegrafickú stanicu.

“Za to dostal po návrate do Francúzska vyznamenanie. Stal sa váženým občanom a vedcom, napriek chatrnému zdraviu aj elitným pilotom, bol obľúbený u žien a stretával sa s najvyššími štátnymi predstaviteľmi. Myšlienku vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov mal dávno pred stretnutím s Masarykom a Benešom. Beneš pôsobil v Paríži a zistil, že Štefánik je ten pravý muž na vrcholné rokovania. Masaryk na nich nevedel, o čom sa hovorí, pretože nerozumel po francúzsky. Štefánik bol prvý, kto presadil diplomatickú stratégiu na vznik Československa, jeho oficiálne uznanie spojencami. Mal najväčšie zásluhy na náročnom vytvorení československých vojenských légií v rôznych krajinách,” konštatoval Musil.

Zároveň pripomenul, že existujú rôzne pochybnosti o Štefánikovej smrti. No on nemal žiadne samovražedné sklony a ako čerstvo zasnúbený mal nové predstavy o ďalšom živote.

“Na druhý deň po havárii lietadla prišiel na miesto činu taliansky vyšetrovateľ s príkazom zvaliť vinu na Štefánika, nie na talianskych pilotov ani na lietadlo, s ktorým mali veľké komerčné záujmy. Konštatovanie v správe, že Štefánik sa chcel pred pristaním presunúť na miesto pilota, je nezmyselné, pretože s množstvom vrstiev oblečenia a malého priestoru je to ťažko realizovateľné aj v pokojnom stave lietadla,” zdôvodnil autor výstavy.

Tiež uviedol, že pociťoval podlžnosť aj voči Štefánikovej životnej láske Giuliane Benzoni a napísal novú, takmer 250-stranovú knihu, ktorú predstavil na prednáške. Má názov Štefánik a jeho Giuliana objektívom archívov Talianska a Vatikánu.