BRATISLAVA – Slovensko je dnes suverénna a bezpečná krajina, ktorá má so svojimi susedmi nadštandardné priateľské vzťahy, ktoré sa prejavujú napríklad aj spoluprácou krajín v rámci V4. Pri príležitosti dnešného 100. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa to uviedla ministerka vnútra Denisa Saková.
„Bola to však dlhá cesta a poďakovanie okrem iných patrí aj tým slovenským politikom, ktorí sa pred sto rokmi zišli v Martine. Buďme hrdí na našu krásnu krajinu a vážme si ju,“ dodala. Pred sto rokmi sa stretli poprední slovenskí národovci a politici v Martine v roku 1918, kde jednohlasne prijali Deklaráciu slovenského národa. Slováci sa tak definitívne rozišli s Uhorskom a začala sa nová etapa našich dejín, ktorá postupne vyvrcholila až vznikom samostatného štátu. Svoje stanovisko zverejnila ministerka na sociálnej sieti.
Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelandská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 30. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Vláda USA uznala 3. septembra 1918 Národnú radu česko-slovenskú za československú vládu a pripojila sa tak k predchádzajúcemu francúzskemu (29. júna) a britskému (9. augusta) diplomatickému uznaniu. Následne 18. októbra 1918 bola podpísaná Washingtonská deklarácia, ktorú vypracovala dočasná československá vláda ako vyhlásenie československej samostatnosti. Rakúsko-uhorská vláda odoslala 27. októbra 1918 vláde USA nótu, v ktorej oznámila, že prijíma mierové podmienky, čo znamenalo zánik habsburskej monarchie.
Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu v Prahe 28. októbra 1918 a delegácia Národného výboru začala v Ženeve rokovanie o vytvorení a podobe československého štátu. Nezávisle od týchto udalostí sa už nasledujúci deň v budove banky Tatra v Turčianskom Svätom Martine stretlo vyše 200 slovenských národných a politických činiteľov z celého Slovenska. Slovenská národná rada sa 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike.
Tzv. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Následne 14. novembra 1918 sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, vyhlásenie republiky a voľba prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Národné zhromaždenie prijalo Ústavu ČSR, ktorá vyhlásila Československo za demokratickú republiku, ktorej hlavou je volený prezident. Prvá republika trvala do Mníchovskej dohody v roku 1938.