BRATISLAVA – Budú mať menej peňazí v rozpočtoch? V parlamente je v súčasnosti návrh novely zákona, ktorý pre daňovníkov prinesie vyššiu nezdaniteľnú časť základu dane. Čo na jednej strane je výhodné pre ľudí, pre samosprávy nie je. Podľa ich slov pôjdu rozdiely v príjmoch a výdavkoch v rozpočte na úkor plánov a vecí, ktoré chceli v mestách spraviť. Poslancom v parlamente posielajú jasný odkaz a žiadosť, aby sa na tomto nedorobenom návrhu nepodieľali.
Poslanci za Most-Híd Béla Bugár, Irén Šarközy a Tibor Bastrnák predložili koncom mája do Národnej rady návrh zákona, podľa ktorého by sa zvyšovala nezdaniteľná časť základu dane pre daňovníka. Tá by zo súčasných 19,2-násobku stúpla na 21-násobok životného minima. Tá v súčasnosti predstavuje sumu vyše 210 eur. Avšak, čo je pozitívne pre obyvateľov a daňových poplatníkov, nie je ideálne pre samosprávy miest a obcí, či samosprávne kraje. Podľa primátorov miest, starostov obcí a predsedov samosprávnych krajov má súčasné znenie predkladanej novely 4 veľké chyby. Tie pomenovali predsedovia 8. samosprávnych krajov jednomyseľne ešte začiatkom júna.
“Po prvé, nemá vyčíslené finančné dopady. Po druhé, nikto o ňom nikdy nerokoval so zástupcami samospráv. Po tretie, predkladatelia zákona, hoci ide o poslancov vládnej strany, po prvom čítaní pléna NR SR neumožnili k materiálu zapracovať odborné pripomienky cez štandardný legislatívny proces v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Po štvrté, poslanci postupujú v opačnom garde. Najprv by bolo vhodné rokovať so zástupcami samospráv, a ak majú úmysel krátiť ich príjmy, krátiť miesta v škôlkach, základných a stredných školách, opravy ciest a podobne, by bolo vhodné otvoriť debatu o nahradení výpadku, ktorý týmto spôsobia,” povedal predseda Trnavského kraja Jozef Viskupič.
Aj dobré úmysly vedú do pekla
Dodal, že viackrát apelovali na to, aby poslanecký návrh stiahli, doteraz tak ale neurobili a predkladaný zámer a samotný návrh priprovnávajú k ľudovej múdrosti “aj dobré úmysly vedú do pekla”. Podľa jeho slov bude prípadné schválenie návrhu predstavovať výpadok príjmov pre samosprávy vo výške 150-miliónov eur. “Poslanci v dlhodobom horizonte ochudobnia obyvateľov, samosprávy budú mať v dlhodobom horizonte menej peňazí na zabezpečenie a rozvoj verejných služieb, ktoré ľudia využívajú na dennej báze,” vysvetlil Viskupič.
Dodal, že v prípade, ak by poslanci hlasovali za, hlasovali by za ”menší počet opravených a udržiavaných ciest, o znížení rozsahu a kvality MHD, odložení rekonštrukcií školských budov, dlhších čakacích lehotách seniorov odkázaných na domovy sociálnych služieb, či o znížení finančnej podpory na atraktívne kultúrne podujatia v samosprávnych krajoch.” Podľa Viskupiča a ostatných predsedov krajov, primátorov a starostov bude tak výpadok peňazí brať ľuďom peniaze, ktoré by mohli zastupitelia samospráv, zvolení v riadnych voľbách, využiť efektívnejšie.
Obrovské výpadky v rozpočtoch
Všetci sa zhodli v jednom – vyzvali poslancov a poslankyne, aby tento zákon nepodporili. Pre viaceré mestá – či malé alebo veľké, tvoria výpadky státisícové, až miliónové sumy. Napríklad Hlohovec bude musieť počítať s výpadkom 415-tisíc, Trenčín s vyše miliónovým výpadkom, Košiciam bude chýbať 6-miliónov eur, Bratislave 8-milionov eur. Pre samotný Hlohovec predstavuje výpadok náklady na prevádzku štvrtiny základných škôl. Čo by mohlo ohroziť otváranie nových miest v školách, prípadne by mohlo spôsobiť zatváranie niektorých škôl a predškolských zariadení. Banskobystrický kraj povedal, že výpadok by im pokryl opravu 40 kilometrov ciest, ktoré to nutne potrebujú.
Primátor Košíc Jaroslav Polaček uviedol, že u nich výpadok predstavuje 6 miliónov eur. Na porovnanie, v rozpočte si schválili opravu ciest za 7-miliónov eur a takýto výpadok by túto opravu a údržbu mohol ohroziť. Pre obyvateľov Košíc by to znamenalo, že by museli jazdiť na cestách plných výtlkov. Služby v samosprávach by tak boli na omnoho nižšej úrovni. Chcú sa tak vyhnúť prijímaniu nepopulárnych opatrení, ktoré pôjdu na úkor občanov. V Bratislavskom kraji by výpadok predstavoval 5 miliónov eur. “My na župe každoročne riešime to, či zateká strecha, že sneh prefukuje cez 50 rokov staré okno do školskej učebne, že nemáme kde umiestniť klientov do domovov sociálnych služieb. Áno, plačeme, tie peniaze potrebujeme. Sme z toho veľmi sklamaní,” vysvetlil predseda BSK Juraj Droba.
Výpadok vo výške sumy na zimnú údržbu
K veci sa vyjadril aj bratislavský magistrát: “Hoci všeobecne možno znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia práce považovať za správny krok, štát môže zvýšiť čisté príjmy ľudí rôznymi spôsobmi. Most-Híd si v tomto prípade zvolil spôsob, ktorý zásadne zasiahne príjmy samosprávy. Ak by sa napríklad znížili odvody (či už zamestnanca alebo zamestnávateľa) do Sociálnej poisťovne, či odvodové odpočítateľné položky, rovnaký efekt by sa dosiahol bez ohrozenia financovania samospráv,” uviedol hovorca Peter Bubla. Dodal, že celkové straty v príjmoch, ktoré na úrovni Bratislavy predstavujú 12 miliónov eur (8-miliónov v hlavnom meste a 4-milióny v rámci mestských častí) je výpadok, ktorý prakticky pokrýva celú zimnú údržbu. “Alebo za 8 mil. eur by sa ročne mohlo opraviť dvakrát viac ciest a chodníkov, ako mesto opravuje tento rok,” vysvetlil následne.
Podľa Bublu v prípade, ak sa so štátom nedohodnú na kompenzácii výpadku príjmov, budú musieť prehodnotiť plánované výdavky na najbližšie trojročné obdobie. “Mesto sa intenzívne zaoberá zvýšením efektívnosti výberu miestnych daní (identifikácia neplatičov, vymáhanie pohľadávok), čo môže výpadok čiastočne kompenzovať. Veríme však, že k výpadku príjmov bez kompenzácie nakoniec nepríde. Spoliehame sa aj na prísľub premiéra a ministra financií z nedávneho spoločného stretnutia o zohľadnení funkcie hlavného mesta pravidelným ročným príspevkom zo strany štátu a podporou niektorých konkrétnych mestských projektov, napr. rekonštrukcia hlavnej stanice a pod,” uzavrel.
Negatívny názor Rozpočtovej rady
“Pripomíname, že v ostatných dňoch sme sa s požiadavkou a detailným predstavením faktov obrátili na poslankyne a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a špeciálne sme tiež oslovili členov parlamentu, ktorí v minulosti, prípadne v aktuálnom období pôsobia v pozícii starostov, primátorov, či predsedov samosprávnych krajov, nakoľko práve z tejto pozície najlepšie poznajú reálny stav v samospráve, tak ako aj riziká a negatívne dopady, ktoré v prípade schválenia novely zákona vytvoria nevyhnutný tlak na obmedzovanie investícií, rozsahu a kvality verejných služieb. Teda toho, čo samosprávy ponúkajú obyvateľom ako konečným užívateľom služieb. Združenie miest a obcí Slovenska je presvedčené, že navrhovaná novela tým, že zníži príjmy samospráv, obmedzí ich ekonomickú kondíciu a na tento zákon doplatia občania,” vyjadril sa tajomník Združenia miest a obcí Michal Kaliňák.
S návrhom ako takým nesúhlasí nielen ZMOS, ktorý dvíha varovný prst, ale aj Rozpočtová rada, ktorá ho vníma negatívne. Neobsahuje totiž i formáciu o finančných dôsledkoch na rozpočet verejnej správy tak, ako to vyžaduje zákon o rozpočtových pravidlách. “RRZ vníma takýto postup negatívne, najmä vzhľadom na významne negatívny vplyv navrhovaného opatrenia na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. S cieľom zvýšiť transparentnosť a prispieť do diskusie pripravila RRZ kvantifikáciu v súlade s čl.4 ods.1 písm. c) ústavného zákona č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti,” vysvetlili s tým, že by si rodiny v priemere polepšili o 3,8 eur mesačne. Potvrdzujú slová zástupcov samospráv, že by podiel rodín, ktorých by sa opatrenie dotklo, rástol s výškou príjmu rodín. “Najvyšší percentuálny nárast disponibilného príjmu, vo výške 0,5 %, by bol pre rodiny v 7. a 8. príjmovom decile. Pri rodinách s najnižšími príjmami by bol tento efekt blízky nule, keďže ich príjem je tvorený prevažne nepracovnými príjmami (sociálnymi dávkami, dôchodkami) nepodliehajúcimi dani,” uzatvárajú.
