Zahraničné Politika

Šéf ruskej Dumy navrhol vymáhať od Ukrajiny straty za obdobie, kým bol Krym “ukrajinský”

Na snímke vľavo predseda dolnej komory Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie - Štátnej dumy - Viačeslav Volodin. (TASR/AP)

MOSKVA – Ruské vedenie sa nezaoberalo možnosťou vymáhať od Ukrajiny kompenzáciu za ekonomické straty, ktoré utrpelo v čase, kým Krymský polostrov patril pod správu Ukrajiny.

Uviedol to v pondelok na brífingu v Moskve hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Reagoval tak na iniciatívu, s ktorou pred niekoľkými dňami prišiel predseda Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Viačeslav Volodin.

Peskov preto novinárom odporučil, aby sa so žiadosťou o vysvetlenie obrátili na Dumu. Dodal, že v Kremli sa podobným návrhom doteraz ešte nikdy nezaoberali a počujú o ňom prvýkrát.

Ako informovala agentúra TASS, Volodin minulý piatok navrhol, aby Rusko za pomoci “európskych parlamentných štruktúr” vyvíjalo tlak na Kyjev, aby kompenzoval Krymu straty spôsobené v čase, keď bol polostrov súčasťou Ukrajiny.

Volodin tento návrh predostrel na prvom spoločnom zasadaní Rady Štátnej dumy s predstaviteľmi Štátnej rady Krymu, ktoré bolo venované piatemu výročiu “znovuzjednotenia” Krymského polostrova s Ruskom. Volodin spresnil, že by malo ísť o ekonomické straty za 25 rokov.

Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca 2014, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.

Porošenko: Krym sa vráti pod správu Kyjeva krátko po voľbách

Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok prisľúbil, že Krymský polostrov vráti pod správu Ukrajiny krátko po prezidentských voľbách, ktoré sa v jeho krajine uskutočnia 30. marca.

Porošenko to vyhlásil v rozhovore pre televíziu Ukrajina v pondelok, v deň piateho výročia anektovania Krymského polostrova Ruskom.

V interview pre denník Segodňa Porošenko vyhlásil, že pokiaľ ide o vrátenie Krymu, Ukrajina s nikým nebude “kupčiť” a “nedá sa nahovoriť ani na žiadne zákulisné dohody”.

Prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby sa Krym pod správu Ukrajiny vrátil “čo najskôr, hneď po prezidentských voľbách”.

Osobitne sa Porošenko venoval krymským Tatárom, ktorých vyzval, aby verili v návrat Krymu pod správu Kyjeva. Ubezpečil ich, že na nich na Ukrajine nikto nezabúda.

Dodal tiež, že to isté ako Krym “čaká aj Donbas” – región na východe Ukrajiny, kde proruské sily krátko po anektovaní Krymu vyhlásili samozvané ľudové republiky, Doneckú a Luhanskú.

Porošenko v rozhovore vyslovil predpoklad, že Moskva verí, že vo voľbách na Ukrajine dôjde k zmene na poste prezidenta a následne aj k riešeniu otázky o štatúte Krymu v prospech Ruska.

Pripomenul v tejto súvislosti, že ruský prezident Vladimir Putin “nie raz vyhlásil”, že “dúfa vo víťazstvo akéhokoľvek kandidáta okrem Porošenka”.

Podľa Porošenka Kremeľ potrebuje, aby “sa nové ukrajinské vedenie priplazilo na kolenách a darovalo mu (Krymský) polostrov”. “Môj postoj je – toho sa nedočkajú. My Krym oslobodíme,” zdôraznil Porošenko.

Krym sa vráti pod správu Kyjeva krátko po voľbách, tvrdí Petro Porošenko (TASR / AP)

Rusko oslavuje

V rôznych mestách Ruska, ako aj na Kryme sa pri príležitosti piateho výročia “znovupripojenia” Krymu k Rusku konajú výstavy, koncerty a premietania filmov.

Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok zúčastnil na slávnostnom akte, ktorým boli do prevádzky spustené tri nové elektrárne na Kryme.

Ide o súčasť snáh Ruska modernizovať infraštruktúru polostrova. V rámci tohto úsilia bol vlani do prevádzky odovzdaný aj most cez Kerčský prieliv.

Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi a zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.

Vyhlásenie NATO

Severoatlantická rada v súvislosti s piatym výročím vydala vyhlásenie, v ktorom vyzvala Ruskú federáciu, aby Ukrajine vrátila kontrolu nad Krymom.

Podobné vyhlásenie zverejnila aj Rada ministrov zahraničných vecí EÚ. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová vo svojom vystúpení vyhlásila, že “nezákonnú anexiu Krymu Ruskou federáciou sme nikdy neuznali a neuznáme”. Uviedla tiež, že “potrebujeme tiež, aby téma Krymu zostala v našom zozname priorít.”

Pripomenula, že EÚ nemá v úmysle uznať Krym ako súčasť Ruskej federácie, pretože ho považuje za súčasť Ukrajiny. Spojenie Krymu s Ruskou federáciou označila za “negatívny okamih v našich európskych dejinách”.

Vo svojom príhovore vyzvala na prešetrenie správ o porušovaní ľudských práv na Kryme. Vyjadrila tiež znepokojenie nad “rastúcou militarizáciou Sevastopola v uplynulom období”. Podľa nej táto okolnosť “negatívne ovplyvnila situáciu v čiernomorskom regióne.”