BRATISLAVA – Vládna koalícia chce znefunkčniť Ústav pamäti národa, pretože na jeho prácu nemá vplyv a tiež preto, že ústav ide tvrdo a razantne po príslušníkoch ŠtB a predstaviteľoch komunistického režimu. Na brífingu to dnes vyhlásila poslankyňa hnutia OĽaNO Erika Jurinová.
„Šéf ÚPN Ondrej Krajňák nebol poplatný vláde, preto musí odísť,” povedala. Podľa Jurinovej je úlohou inštitúcie strážiť pamäť národa a nie ju prispôsobovať politickej situácii, preto sa nad ním koalícia snaží získať vplyv a jeho činnosť utlmiť.
Krajňák sa vraj osvedčil
„Aby sa prístup k eštebákom stal vlažnejším,” uviedla s tým, že už v súčasnosti kontroluje správnu radu ústavu prostredníctvom svojich nominantov Slovenská národná strana. Podľa poslanca Jozefa Viskupiča sa Krajňák na čele ÚPN osvedčil. Koalícia potrebu zmien vo fungovaní ústavu odôvodňuje zlými vzťahmi vo vnútri, ako aj nutnou demokratizáciou inštitúcie.
Ak však chce riešiť skutočné problémy ústavu, mala by podľa Viskupiča nájsť pre inštitúciu dôstojné sídlo, zriadiť múzeum zločinov komunizmu a zastrešiť ústav silnejšou inštitúciou, ktorá by napríklad riešila súdne žaloby proti ÚPN. Takouto inštitúciou by podľa neho malo byť ministerstvo vnútra. Ako Viskupič dodal, v čase informačnej vojny sú zásahy do činnosti dobre fungujúcej inštitúcie nebezpečné.
Rozhodnutie sa nepáči ani ÚPN
Podľa návrhu na zmenu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) z dielne poslancov koalície Smer, SNS, Most-Híd a nezaradenej poslankyne Martiny Šimkovičovej by výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN skončil k 15. októbru 2017, pričom štatutárnym orgánom sa stane správna rada ústavu ako kolektívny orgán, a nie jej predseda.
Podľa stanoviska súčasného vedenia ÚPN je návrh na zmenu zákona a jeho zdôvodnenie účelové a zavádzajúce. „Jeho prioritou je čo najskôr odvolať súčasného predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka, ktorý si dôsledne plnil úlohy vyplývajúce zo zákona. Navrhnutá novela zákona je šitá na mieru práve bývalému vedeniu ÚPN, zastúpenému v súčasných orgánoch správnej rady a Dozornej rady ÚPN”, konštatuje vedenie.
Dodáva, že skutočným dôvodom novely zákona o pamäti národa sú kauzy ako Babiš, Hudzovič, Petranský, návrhy na odobratie výsluhových dôchodkov bývalým príslušníkom ŠtB či zverejnené mená sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov, ktorí sa v súvislosti s nedovoleným prekročením hranice podieľali na súdení nevinných spoluobčanov.
Foto: SITA/Marek Mrviš