Zahraničné Politika

Šéfka eurokomisie Von der Leyenová predstavila Európsky zákon o klíme

Európska komisia (EK) v stredu predstavila návrh, aby sa do právnych predpisov EÚ zakotvil politický záväzok dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová (na snímke) pred novinármi uviedla, že Európsky zákon o klíme, ktorý by mal uvedený záväzok legislatívne zakotviť, "je srdcom Európskej ekologickej dohody". Zdroj: TASR / AP

BRUSEL – Európska komisia (EK) v stredu predstavila návrh, aby sa do právnych predpisov EÚ zakotvil politický záväzok dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová pred novinármi uviedla, že Európsky zákon o klíme, ktorý by mal uvedený záväzok legislatívne zakotviť, “je srdcom Európskej ekologickej dohody”.

 

Komisia zároveň rozbehla verejné konzultácie o budúcom Európskom pakte o klíme, prostredníctvom ktorej sa aj verejnosť bude podieľať na navrhovaní tohto nástroja. Verejná konzultácia bude otvorená 12 týždňov.

Von der Leyenová pred novinármi zdôraznila, že komisia začala konať s cieľom urobiť z EÚ prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete do roku 2050. Podľa jej slov treba zákon o klíme vnímať ako právny preklad politického záväzku o dosiahnutí klimatickej neutrality.

“Je srdcom Európskej ekologickej dohody. Ponúka predvídateľnosť a transparentnosť pre európsky priemysel a investorov. Usmerňuje našu stratégiu ekologického rastu a zaručuje, že ekologický prechod bude postupný a spravodlivý,” uviedla šéfka exekutívy EÚ.

Nový zákon podľa jej slov prinúti členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zakomponovali jeho prvky do všetkých smerníc a zákonov, ktoré budú prijímať v budúcich rokoch. “Klimatická neutralita je náš osud,” odkázala predsedníčka eurokomisie.

Premieňa slová na činy

Výkonný podpredseda EK zodpovedný za Európsku ekologickej dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti zdôraznil, že EÚ prijatím zákona o klíme “premieňa slová na činy” a chce ukázať európskym občanom, že to myslí vážne s dosiahnutím bezemisného stavu do roku 2050. Dodal, že pre medzinárodných partnerov EÚ je to podnet, že treba zvýšiť globálne ambície pri dosahovaní spoločných cieľov zakotvených v Parížskej klimatickej dohode. “Toto nie je len o záchrane planéty, ale o záchrane ľudstva,” vysvetlil Timmermans.

Európsky zákon o klíme stanovuje právne záväzný cieľ nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050. Inštitúcie EÚ a členské štáty sú ním kolektívne zaviazané prijať potrebné opatrenia na splnenie tohto cieľa tak na úrovni EÚ ako aj na vnútroštátnej úrovni.

Zákon o klíme obsahuje opatrenia na monitorovanie pokroku v tejto oblasti a umožňuje prispôsobiť ďalšie opatrenia napríklad pri riadení národných energetických a klimatických plánov členských štátov. Predpokladá úpravy podľa pravidelných správ Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a najnovších vedeckých dôkazov o klíme, jej zmenách a dopadoch týchto zmien. Pokrok sa bude revidovať každých päť rokov.

Zákon o klíme naznačil aj cestu ako dosiahnuť bezuhlíkové ciele do roku 2050, čo znamená, že EK navrhne aj nový cieľ zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030. Do júna 2021 exekutíva EÚ preskúma a v prípade potreby navrhne revíziu všetkých politických nástrojov na dosiahnutie dodatočného zníženia emisií do roku 2030.

Odporúčania členským štátom

Komisia navrhuje, aby sa v celej EÚ stanovila trajektória znižovania emisií skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050, ktorá by bola v súlade s dovtedy dosiahnutým pokrokom.

Do septembra 2023 a potom každých päť rokov EK posúdi súlad opatrení EÚ a členských štátov s cieľom týkajúcim sa cieľov klimatickej neutrality a trajektórie na obdobie 2030 – 2050.

Komisia bude splnomocnená vydávať odporúčania členským štátom, ktorých konanie nie je v súlade s cieľom týkajúcim sa klimatickej neutrality. Členské štáty budú musieť tieto odporúčania náležite zohľadniť alebo vysvetliť svoje dôvody, ak tak neurobia.

Komisia v stredu uviedla, že začala oficiálne pracovať aj na zverejňovaní posúdení počiatočných vplyvov budúceho Mechanizmu úpravy uhlíkových limít (CBAM) ako aj na revízii smernice o zdaňovaní energie – ide o dva ďalšie dôležité politické nástroje v rámci Európskej ekologickej dohody.

Kolégium komisárov tiež prijalo návrh vyhlásiť rok 2021 za európsky rok železnice, aby zdôraznilo prínosy plynúce zo zvýšeného využívania železničnej siete pre cestujúcich a náklady.