Galko sa bráni: Kaviarenskí intelektuáli nevidia na východ

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Poslancovi NR SR Ľubomírovi Galkovi (SaS) prekáža, že kaviarenskí intelektuáli ho označujú za „nácka“ a nedovidia z Bratislavy na východ Slovenska. V rozprave k migrantom v parlamente sa Galko vyjadril, že keď povie, že migrantov treba vrátiť späť do Afriky, tak „dostane medzi oči“. Prekáža mu, že takzvaní kaviarenskí intelektuáli nevedia argumentovať a odsudzujú každého, kto má iný názor.

Liberál tvrdí, že jeho strana podporuje operáciu EUNAVFOR MED, ktorú schválili ministri zahraničných vecí Európskej únie v pondelok. Tá je prvou fázou boja proti nelegálnej migrácii. Zároveň dúfa, že Európska únia čoskoro dostane mandát Organizácie Spojených národov na ďalšiu fázu ochrany južnej hranice. Operácia je však podľa Galka potvrdením toho, že hranica bola strážená zle.

Opätovne vyzval na to, aby EÚ v Afrike postavila tábor, v ktorom by migranti čakali na azyl. Myslí si, že ak by Európa migrantov vracala späť do Afriky, masívna vlna migrantov do Európy by sa zastavila.

Galko takisto skritizoval europoslancov za Smer, ktorí koncom apríla v Európskom parlamente za kvóty zahlasovali. Ako vo svojom vystúpení v parlamente uviedol, europoslanci tak vypovedali strane Smer poslušnosť. Podľa Antona Martvoňa (Smer) to však je prejavom demokracie v ich vládnej strane.

Vystúpenie Galka však skritizoval poslanec Alojz Hlina (klub KDH). Myslí si, že je problémom, ak liberál nie je liberálom, socialista socialistom a konzervatívec konzervatívcom. Uviedol, že keď v televízii videl diskusiu predsedu SaS Richarda Sulíka a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ich slovník mu pripomínal slovník pravicových extrémistov. Galko sa po Hlinovom vystúpení označil za „konzervatívneho liberála“.

Diskusia o migrantoch bude pokračovať aj popoludní. Do rozpravy je písomne prihlásených ešte päť poslancov, po jej skončení sa môžu zákonodarcovia nahlásiť do diskusie ústne.

Poslanci schválili novelu o rozpočtových pravidlách

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Poslanci v stredu schválili novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ako uviedol minister financií Peter Kažimír, návrh reaguje na zaradenie nových subjektov do sektora verejnej správy. “Zároveň dochádza k úpravám rozpočtového procesu so zohľadnením platnej európskej legislatívy,” povedal Kažimír.

Podľa odsúhlasenej novely sa v rozpočtovom procese nebudú východiská rozpočtu verejnej správy predkladať ako samostatný materiál na rokovanie vlády, ale pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude vychádzať z programu stability schváleného vládou SR. V rámci návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude predkladať Národnej rade SR informácia o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtovaného roka namiesto samostatnej správy o plnení rozpočtu verejnej správy.

Novela reaguje aj na zmenu metodiky štatistického vykazovania. Podľa novej metodiky ESA 2010 sa totiž do okruhu verejných financií zaradili aj viaceré inštitúcie, ktoré v ňom predtým nefigurovali. Po novom tak bude musieť napríklad rezort zdravotníctva vypracúvať súhrnný rozpočet za zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy, takisto bude potrebné zabezpečiť vypracúvanie rozpočtov ďalších subjektov, zaradených do okruhu verejnej správy, ktoré spadajú pod ostatné rezorty.

Vo výboroch Národnej rady SR prešli aj pozmeňujúce návrhy. Pre zmenu legislatívy a postavenia predsedu Súdnej rady SR sa Kancelária Súdnej rady SR ustanovuje samostatnou kapitolou štátneho rozpočtu. V nadväznosti na túto zmenu sa upravuje aj spôsob predkladania návrhu rozpočtu a návrhu štátneho záverečného účtu Kancelárie Súdnej rady SR. Ďalší pozmeňujúci návrh rieši v rozpočtových pravidlách územné samosprávy. Ide o spresnenie spôsobu ukladania pokút obciam a vyšším územným celkom podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Vláda neprezradí, s akým postojom pôjde do Ríma

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Slovenská verejnosť sa o postoji vlády k predaju 66-percentného podielu Slovenských elektrární, ktorý bude presadzovať na rokovaní s talianskym Enelom, zatiaľ veľa nedozvie. Vláda totiž nechce pred samotným stretnutím s najvyššími predstaviteľmi Enelu prezradiť svoju taktiku. “S postojmi a návrhmi slovenskej strany najskôr oboznámime druhú stranu, a až následne budeme ochotne informovať o výsledku rokovaní a našich postojoch médiá. Bolo by z našej strany nekorektné a najmä neprofesionálne informovať druhú stranu prostredníctvom médií,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa ministra hospodárstva Miriam Žiaková.

Nateraz je tak isté iba to, že slovenskí vládni predstavitelia budú od talianskych manažérov žiadať splnenie sľubu o dostavbe tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Nie je však jasné, či vládni predstavitelia budú na rokovaní presadzovať kúpu predávaných akcií štátom. V hre tak zostáva aj možnosť, že štát kúpi len 17-percentný podiel z celkového predávaného podielu Slovenských elektrární, čím navýši svoj podiel v slovenskom dominantnom výrobcovi elektriny na 51 %. Nikto z vládnych predstaviteľov však zatiaľ nevylúčil ani možnosť, že štát kúpi celý 66-percentný predávaný podiel, o ktorom sa minister financií Peter Kažimír, ako aj premiér Fico vyjadrili, že jeho hodnota sa blíži k nule.

Podľa ministra hospodárstva Hudáka by sa malo rokovanie s Enelom uskutočniť do konca júna. Či to tak aj naozaj bude, je zatiaľ otázne. „Termín stretnutia zatiaľ dohodnutý nebol,“ uzavrela Žiaková. Vládni predstavitelia na čele s premiérom Robertom Ficom a ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom tak zrejme pôjdu do Ríma bez toho, aby o ich postupe rozhodoval vládny kabinet. Aj keď ešte prednedávnom vyzýval predseda vlády vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Pavlisa, aby v spolupráci s ministerstvom financií predložili vládnemu kabinetu analýzu výhodnosti či nevýhodnosti navýšenia štátneho podielu v Slovenských elektrárňach.

Šéf talianskeho Enelu Francesco Starace sa minulý týždeň nechal počuť, že do konca roka predajú len menšinový podiel Slovenských elektrární. Zostávajúce podiely chce Enel podľa jeho slov predať následne zhruba za dva roky po dokončení tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Enel predáva svoj 66-percentný podiel v SE v rámci stratégie predaja aktív v celkovom objeme 5 miliárd eur.

Okrem štátu sa oficiálne o predávaný podiel Slovenských elektrární zaujímajú dvaja investori. Ide o spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého vlastníkmi sú český podnikateľ Daniel Křetinský, slovenský Patrik Tkáč a finančná skupina J&T, a o firmu Slovnaft, ktorá podala ponuku spolu s maďarskou skupinou MVM Group. Hovorí sa, že ďalšie dve záväzné ponuky podali čínska spoločnosť China National Nuclear Corporation (CNCC) a fínska spoločnosť Fortum.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päť tisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Vláda bude na výjazdovom rokovaní v Ružomberku rozdeľovať financie

BANSKÁ BYSTRICA 24. júna (SITA) – Analýza sociálno-ekonomickej situácie okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok s návrhmi na jej zlepšenie je hlavným bodom výjazdového rokovania vlády SR, ktoré bude dnes v ružomberskom Kultúrnom dome Andreja Hlinku. Podľa návrhu uznesenia sa vláda chystá v regióne rozdeliť na dotácie pre mestá a obce 2,2 milióna eur. Rokovaniu vlády bude predchádzať stretnutie premiéra Roberta Fica so starostami obcí Dolného Liptova na ružomberskom mestskom úrade.

Podľa návrhu uznesenia má dnes vláda schváliť najväčšie dotácie mestu Ružomberok, a to 980-tisíc eur. Z toho 300-tisíc na výstavbu budovy informačného centra vo Vlkolínci a 222-tisíc na opravu miestnych komunikácií. Mesto Liptovský Mikuláš má dostať 115-tisíc eur na protipovodňové opatrenia, mesto Liptovský Hrádok 100-tisíc eur na rekonštrukciu športovej haly, Žilinský samosprávny kraj 300-tisíc eur na rekonštrukciu očného pavilónu a nákup prístrojov pre nemocnicu v Liptovskom Mikuláši a 20-tisíc eur na nákup zariadenia pre CNC pracovisko v Strednej odbornej škole polytechnickej v Ružomberku. Zvyšnú sumu vláda rozdelí medzi 47 liptovských obcí, Ružomberský katolícky kruh a Hokejové talenty MHK23, pričom najnižšie dotácie sú dvetisíc eur a najvyššia 54-tisíc eur (na rekonštrukciu miestnych komunikácií v Liptovských Sliačoch).

Lajčák: Námornú operáciu v Stredozemí podporí aj Slovensko

LUXEMBURG 22. júna (SITA) – Ministri zahraničných vecí Európskej únie (EÚ) dnes odsúhlasili námornú operáciu v Stredozemnom mori, ktorá má zabrániť prevádzačom dostať utečencov do Európy. Ako na brífingu po rokovaní v Luxemburgu informoval novinárov minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, na operácii s názvom EUNAVFOR MED sa bude finančne podieľať aj Slovensko. EÚ predpokladá, že operácia bude stáť 11,82 milióna eur, náš podiel bude približne 0,5 percenta, čiže približne 65-tisíc eur. Ministri na rokovaní takisto schválili aj predĺženie sankcií voči Rusku a diskutovali aj o energetike.

Ako uviedol šéf rezortu zahraničia, operácia je zameraná na rozvrátenie prevádzačských sietí v Stredozemí. Jej cieľom je monitorovať situáciu v medzinárodných vodách, zadržiavať lode a likvidovať plavidlá. „Ide o prvú fázu boja proti nelegálnej migrácii, po nej by mala nasledovať druhá a tretia fáza,“ informoval Lajčák. Tie si však, ako vysvetlil, vyžadujú právny základ v podobe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo pozvanie legitímnej vlády Líbye. V sídle OSN v New Yorku o tejto možnosti podľa neho už rokujú.

Ministri zahraničných vecí na dnešnom rokovaní takisto formálne schválili predĺženie ekonomických sankcií voči Ruskej federácii. „To sú sankcie, ktoré súvisia s dodržiavaním Minských dohôd, tie by mali byť splnené do konca roka,“ uviedol Lajčák a dodal, že sankcie budú platiť do 31. januára 2016.

Na stretnutí hovorili ministri aj o energetike. „Debata potvrdzovala všetko, čo my na Slovensku považujeme za dôležité,“ uviedol šéf diplomacie. Spresnil, že za dôležité považuje diverzifikáciu zdrojov či budovanie interkonektorov. „Nachádzame sa v situácii, keď sa energetická mapa Európy prekresľuje a my musíme urobiť všetko pre to, aby vyzerala tak, ako chceme my, a nie ako chce tretia strana,“ priblížil tému energetiky Lajčák. Podľa jeho slov spolu s ďalšími kolegami zdôraznil, že je dôležité nevynechať z tohto procesu Ukrajinu. Ako dodal, o energetike ministrov informoval slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Ministri hovorili aj o blízkovýchodnom mierovom procese a strategickom partnerstve s Áziou. Na programe majú aj obed s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom, s ktorým majú debatovať o lepšej spolupráci EÚ s OSN. Čaká ich aj téma vzťahov Únie a Macedónska, ktoré čelí napätej vnútropolitickej situácii.

Nemienime držať Grécko za každú cenu v eurozóne, tvrdí Fico

BANSKÁ BYSTRICA 20. júna (SITA) – Na pondelkovom mimoriadnom samite lídrov eurozóny bude Slovensko zastávať postoj, že Grécko by malo zostať v eurozóne, ale nie za každú cenu. Uviedol to dnes pre médiá slovenský premiér Robert Fico s tým, že po rokoch vážnych diskusií je eurozóna lepšie pripravená a dopady prípadného odchodu Grécka by nemali byť také vážne ako pred niekoľkými rokmi.

„Nemienime držať za každú cenu Grécko v eurozóne. Grécko si musí urobiť svoje domáce úlohy. Tak, ako Slovensko prešlo veľmi ťažkým transformačným procesom, očakávame od Grécka, že si urobí poriadok vo verejných financiách. Že urobia opatrenia, ktoré znížia ten štandard, na ktorý grécka ekonomika jednoducho nemá. Ak toto Grécko nezvládne, potom najlepšia cesta pre všetkých bude, ak sa rozídeme a pôjdu mimo eurozóny,“ uviedol Fico. Podotkol však, že nie je celkom jasné, čo má byť cieľom pondelkového samitu. Neočakáva totiž, že by sa na ňom dali prijať nejaké technické riešenia.

Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu

Kiska varoval: Musíme byť pripravení, čakajú nás roky nestability

Bratislava 20. júna (SITA) – Staré dobré časy sa skončili. Musíme byť pripravení na roky nestability. Vo svojom príhovore v rámci druhého dňa medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC to uviedol slovenský prezident Andrej Kiska. Vo svojom prejave viackrát zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo musí prekonať svoju ľahostajnosť, nekonzistenciu a nerozhodnosť.

“Budúcnosť bude závisieť na našej schopnosti prispôsobiť sa novej realite a nie dlhotrvajúcim starým dobrým časom,” povedal Kiska. Bude si to podľa neho vyžadovať rozhodnutia, ktoré nebudú populárne, ale ktoré sú potrebné. “Musíme byť pripravení na roky nestability, a musíme byť pripravení na ochranu našich občanov,” vyzvala hlava štátu s tým, že naša spoločnosť môže čeliť týmto výzvam.

Podľa Kisku Európa stojí pred novými časmi. “Nelegálna anexia Krymu, pokračujúca vojna na Ukrajine, pokračujúca okupácia Južného Osetska a Abcházska, ale aj ťažká dezinformačná kampaň zameraná proti našim krajinám ukončila našu víziu strategického partnerstva s Putinovým Ruskom,” priblížil s tým, že nie je prípustné, aby jeden z tzv. partnerov porušoval pravidlá a opäť naštartoval rétoriku z obdobia studenej vojny.

“Je to tu a my máme iba jednu možnosť, prispôsobiť sa,” zdôraznil slovenský prezident. Podľa jeho slov je dôležité, aby Európa zostala jednotná aj v otázkach sankcií voči Rusku. “Ak nepomôžeme našim partnerom a ak ich necháme žiť vo vákuu nejasných sľubov a polovičnej snahy, hrozby prídu až k našim hraniciam,” dodal.

Extrémizmus a nacionalizmus je na vzostupe, upozornil v príhovore slovenský prezident. “Tieto trendy môžu byť také nebezpečné pre našu bezpečnosť, ako každá iná hrozba z vonku,” uviedol Kiska. Dezinformačná kampaň je zameraná na to, aby rozbila jednotu EÚ a priniesla chaos. V tomto smere musíme podľa slovenskej hlavy štátu viac pracovať s mládežou a pripomínať jej našu históriu a korene našej spoločnosti.

Nekonzistentnosť a chýbajúca akčnosť sa podľa Kisku prejavujú aj na južnej hranici EÚ a európske spoločenstvo stojí pred úlohou, ako sa vyrovnať s utečencami. “Nie sme iba schopní pomôcť utečencom, ale aj morálne povinní tak spraviť. Nie sú iné možnosti,” uzavrel Kiska.

Dubovcová: MŠ konečne prijíma opatrenia, na ktoré dlhodobo upozorňuje

BRATISLAVA 16. júna (SITA) – Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová oceňuje aktuálny konštruktívny prístup ministerstva školstva, ktoré sa v prípade vzdelávania rómskych detí konečne odhodlalo prijať opatrenia. Na ne ombudsmanka už dlhodobo upozorňuje, agentúru SITA informoval ombudsmankin poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko. Rezort totiž pristúpil cez poslanecký návrh k legislatívnym zmenám v novele školského zákona, ktorá je v týchto dňoch predmetom rokovania parlamentu. Zmeny v zákone majú zlepšiť vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. “Ukazuje sa, že v presadzovaní opatrení na odstránenie porušovania základných práv a slobôd nesmie verejný ochranca prác rezignovať ani v situácii, ak sa zdá, že o ich prijímanie nie je záujem,” poznamenala. Dubovcová verí, že sa z tejto situácie poučíme, a že v budúcnosti nebude potrebné vytvárať pre prijatie potrebných opatrení takýto veľký tlak zo strany verejného ochrancu práv a Európskej komisie. “Musím sa priznať, že mi to dalo veľa námahy,” doplnila.

Ombudsmanka bude nesmierne rada, keď sa v prípade prijatia opatrení, ktoré ministerstvo školstva navrhuje, vytvoria podmienky na odstránenie diskriminácie a segregácie detí v školskom systéme. “Pomôžu najchudobnejším deťom a podporia rovnaké zaobchádzanie s nimi v školách,” pripomenula pre agentúru SITA.

Verejná ochrankyňa práv pritom už v júli 2013 predkladala správu o uplatňovaní práva na vzdelanie, v ktorej poukazovala na diskrimináciu vo vzdelávaní. Ministerstvo školstva ešte v auguste toho roku prijalo opatrenia a vydávalo usmernenie, ako sa má robiť diagnostika pri posudzovaní školských schopností detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a pri ich zaraďovaní do základnej školy, vysvetlila. “Následne, v júli minulého roku, som predkladala správu o vplyve praxe testovania školskej spôsobilosti, v ktorej som takisto zistila diskriminačný prístup,” doplnila. Obe správy ministerstvo školstva podľa nej pozná, prerokovali ich aj za účasti jeho zástupcov, nejde teda o neznáme veci, pripomenula ombudsmanka. Okrem toho informovala i Národnú radu SR v mimoriadnej správe, ktorú však doteraz v pléne neprerokovala.

Zmeny v školskom zákone sa podľa hovorkyne rezortu školstva Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej týkajú vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane tých, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ministerstvo chce dosiahnuť, aby sa špeciálne potreby zdravotne znevýhodnených detí nezamieňali s potrebami detí zo znevýhodneného prostredia. V právnej norme sa navrhuje ustanoviť, že dôvodom na zaradenie do špeciálnej školy nemôže byť iba pôvod dieťaťa zo znevýhodneného prostredia. Druhým opatrením zákona je zaraďovanie týchto detí do tried s ostatnými. Jednoznačne to zabraňuje segregácii, pripomenula hovorkyňa. Novela upravuje i fungovanie tzv. špecializovanej triedy. Tá má slúžiť na to, aby sa deti, ktoré by nezvládli vzdelávanie v príslušnom ročníku, chýbajúce vedomostí doučili či dobehli. Do tejto triedy zaradia žiakov na návrh triedneho učiteľa, po vyjadrení výchovného poradcu a so súhlasom rodiča či zákonného zástupcu maximálne na rok, priblížila. Zmeny sa týkajú i poskytovania príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. “Zistili sme, že bol častou motiváciou pre umiestňovanie detí a žiakov zo znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl, aj keď to nemalo oporu v diagnostike. Po novom ho dostanú iba žiaci z tohto prostredia, ktorí budú zaradení do bežnej triedy,” uviedla pre agentúru SITA. Navrhované zmeny majú tiež sprísniť kontrolný mechanizmus štátu nad činnosťou školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie. Majú tiež umožniť relevantným subjektom prehodnotiť diagnostické postupy a návrhy na zaradenie dieťaťa alebo žiaka do konkrétnej formy vzdelávania a výchovy. “Navrhuje sa umožniť Štátnej školskej inšpekcii považovať za závažný nedostatok napríklad vykonávanie nesprávnej diagnostiky, čo je nevyhnutné pre správne zaradenie dieťaťa na vzdelávanie podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,” vysvetlila hovorkyňa ministerstva školstva.

Navrhované zmeny v zákone majú byť zároveň odpoveďou na konanie Európskej komisie za nerovnaký prístup k vzdelávaniu rómskych detí, ktoré voči nám začala ešte 29. apríla. Slovenská republika porušila podľa Európskej komisie antidiskriminačnú legislatívu Európskej únie diskrimináciou rómskych detí v školách. Po Českej republike sme tak druhým štátom, voči ktorému komisia vedie v tomto prípade konanie.