Baránek: Spolupráca OĽaNO a NOVA bola jasná

BRATISLAVA 29. júna (SITA) – Dvojkoalíciu OĽaNO, NOVA považuje politický analytik Ján Baránek za očakávanú formu spolupráce, ktorá nie je neprirodzená, keďže obe strany sa dlhodobo profilujú ako kresťanské. „Ide o cestu, ktorá Danielovi Lipšicovi umožní opätovný vstup do parlamentu. Igor Matovič zasa ráta s vyšším volebným výsledkom, ako keby išiel sólo. Na prvý pohľad to nie je zlý projekt,“ povedal pre agentúru SITA Baránek.

Z pohľadu zmien na pravej strane politického spektra podľa Baránka nejde o extrémny krok vpred, skôr o maličkého pol kroka dopredu. OĽaNO a NOVA sa koalíciou podľa neho snažia zabrániť strate hlasov pravicových voličov vo voľbách. Na Slovensku však stále zostane veľa pravicových strán, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu a vo voľbách budú kandidovať

Ďalší osud koalície ukáže podľa Baránka čas. Ak by sa k dvojkoalícii neskôr pridala aj SaS Richarda Sulíka, mohlo by to obom stranám spôsobiť problémy, keďže prax ukázala, že spojenie konzervatívcov a liberálov je problematické.

Hnutia OĽaNO, ktoré vedie Igor Matovič, a NOVA pod vedením Daniela Lipšica pôjdu do najbližších parlamentných volieb spoločne – v koalícii. „Pôjdeme ruka v ruke, bok po boku, zoradení v jednom šíku s cieľom vytrhnúť Slovensko z pazúrov zlodejov a zabezpečiť lepší život bežným ľuďom,“ povedal dnes novinárom Matovič. Obyčajní ľudia a NOVA podľa oboch lídrov budú spolupracovať aj po voľbách v roku 2016 a pôsobiť v spoločnom poslaneckom klube. „Alternatíva, ktorá dnes vzniká, má veľký potenciál. Ide o predvolebnú koalíciu, ktorá nie je závislá ani na oligarchoch, ani na finančných skupinách,“ povedal Lipšic. Krok obyčajných ľudí si predseda hnutia NOVA váži aj preto, lebo strana Igora Matoviča sa teraz môže stať terčom útokov oligarchov a finančných skupín. Lipšic upozornil, že medzi ľuďmi existuje dopyt po alternatíve Smeru, ktorá bude uveriteľná, dôveryhodná a silná. Spoločný postup strán si subjekty overili na prieskumoch, v júni čítať viac

Štát má novú fintu na daňové úniky

BRATISLAVA 29. júna (SITA) – Štát bude pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti využívať aj krycie obchodné spoločnosti. Avizujú to predstavitelia vlády, ktorí pripravujú balíček 30 nových opatrení zameraných na boj proti daňovým únikom. Ako na pondelňajšej spoločnej tlačovej konferencii s ministrom financií Petrom Kažimírom a šéfom rezortu spravodlivosti Tomášom Borecom uviedol minister vnútra Robert Kaliňák, cieľom tohto opatrenia bude začleniť firmu do reťazca najmä pri karuselových obchodoch. “Je to v podstate právnická osoba – agent, keď to poviem jednoducho,” dodal. Zároveň by sa malo umožniť využívať pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti aj inštitút agenta.

Medzi ďalšie opatrenia, ktoré majú napomôcť v boji s daňovými únikmi a ktoré majú byť súčasťou návrhov putujúcich do medzirezortného pripomienkového konania, patrí podľa Kaliňáka napríklad aj rozšírené vzdelávanie o hospodárskej trestnej činnosti v rámci policajného zboru a prenesenie niektorých úloh pri odhaľovaní tejto činnosti na nižšie zložky polície.

Predĺžiť by sa tiež malo trvanie zadržania neobvyklých operácií zo 48 hodín na 120 hodín a vytvoriť by sa malo jednotné analytické centrum, ktoré by malo výrazne zjednodušiť výmenu informácií o podozrivých transakciách a subjektoch.

Minister financií Peter Kažimír zároveň avizuje, že kontrolná činnosť finančnej správy sa bude v nasledujúcom období zameriavať najmä na podvody pri spotrebných daniach, kľúčovo pri pohonných látkach. Zaviesť by sa mal aj systém automatického zasielania upozornení daňovým subjektom o ich podlžnostiach voči štátu. Informáciu napríklad o nedodržanom termíne na uhradenie dane tak v budúcnosti budú zrejme dostávať elektronicky. Zavádzať sa majú aj ďalšie opatrenia súvisiace s povinnosťou predložiť daňovú evidenciu pri zlučovaní firiem.

Upraviť sa tiež majú podmienky pri nadmerných odpočtoch na dani z pridanej hodnoty pri hotovostných transakciách. Minister Kažimír však tvrdí, že nemá ísť o obmedzenie sumy pre hotovostné operácie ako také. Skôr podľa neho pôjde o zmeny v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty, kde sú hotovostné platby čítať viac

Dva druhy kapitalizmu, ktorý je skutočne lepší?

O kapitalizme zameranom na dlhé obdobie môžeme hovoriť v prípade, že vedenie firiem sleduje najmä dlhodobé ciele a ich akcionári nie sú len krátkodobými špekulantmi, ale držia akcie niekoľko rokov. Opakom tohto kapitalizmu môže byť “finančný” kapitalizmus, kde sa manažment firiem orientuje najmä na krátkodobé výsledky, akcionárov zaujímajú len okamžité zisky. čítať viac

Martin Schulz verí, že sa Grécko s veriteľmi dohodne

BERLÍN 26. júna (SITA, Reuters) – Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz neverí, že Grécko opustí eurozónu. Zároveň očakáva, že dohoda medzi Aténami a veriteľmi sa zrodí v najbližších dňoch. Podľa jeho slov by to mohlo trvať niekoľko dní. Schulz reagoval na otázku nemeckej stanice ARD o tom, či nastane odchod Grécka z eurozóny. “Nemyslím si to… Verím, že musíme počkať ešte deň, možno dva, no riešenie sa nájde,“ povedal. Zároveň poznamenal, že odchod Grécka z eurozóny by poznačil Španielsko, Portugalsko a Taliansko. “Malo by to dimenzie, o ktorých nechcem ani rozmýšľať, preto… som sa rozhodol skúsiť všetko, aby sme sa vyhli tejto ceste,“ doplnil.

Ministri financií členských štátov eurozóny vo štvrtok prerušili rokovania o riešení gréckej dlhovej krízy a dohodli sa, že v nich budú pokračovať v sobotu. Pre agentúru Reuters to uviedol nemenovaný predstaviteľ eurozóny. Agentúra predtým informovala, že Grécko trvá na svojom návrhu reforiem, ktorý poslalo veriteľom tento týždeň. To signalizuje, že Atény na schôdzke ministrov financií eurozóny a lídrov Európskej únie predkladajú návrhy, ktoré sú v rozpore s predstavami EÚ a MMF.

čítať viac

Sporitelia sa budú musieť uskromniť s nižším minimálnym dôchodkom

Vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 16. júna (SITA) – Nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri budú mať od začiatku júla nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí v druhom pilieri neboli. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú v utorok schválil parlament. Poslanci Smeru-SD tak nevyhoveli pripomienkam prezidenta SR Andreja Kisku, ktorý pri vetovaní novely zákona žiadal, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnako vysoký minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli.

Minimálna penzia sa bude sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nebudú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.

Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude od začiatku budúceho mesiaca získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura.