Vláda v Českej republike rozhodla, že štát prijme 1500 migrantov

Praha 9. júla (SITA) – Česká republika je ochotná prijať na svoje územie 1500 utečencov, a to v priebehu dvoch rokov počínajúc septembrom 2015. Rozhodla o tom v stredu vláda premiéra Bohuslava Sobotku, informoval dnes server iDNES.cz.

ČR by mala prijať 1100 migrantov, ktorí sa nachádzajú na území Grécka a Talianska. Ďalších 400 by malo prísť z táborov v Líbyi, Jordánsku a Kurdistane.

Už tento rok by do Česka mohlo doraziť prvých 400 migrantov, ďalších 700 na budúci rok a zvyšných 400 v roku 2017.

S takýmto mandátom odcestuje minister vnútra ČR Milan Chovanec na dnešné rokovania s rezortnými kolegami s krajín EÚ v Luxembursku.

Vicepremiér Pavel Bělobrádek v tejto súvislosti zdôraznil, že nie všetci utečenci, prijatí Českou republikou, v nej napokon získajú aj azyl. “Určitá časť z nich nezíska štatút utečenca a bude vrátená do krajín, kde boli zachytení,” vyhlásil Bělobrádek.

Uchádzači o azyl budú musieť absolvovať bezpečnostnú previerku. Tým, ktorí v ČR zostanú, chce vláda pomôcť s hľadaním práce, bývania i pri učení češtiny, a to v spolupráci s cirkvami, odbormi i neziskovými organizáciami.

Premiér Sobotka označil schválený postup za jednorázovú “solidárnu akciu” a nie za riešenie súčasnej krízy vyvolanej masovou migráciou.

Vláda prijala uvedené rozhodnutie v situácii, keď sa viacero členov EÚ vrátane ČR postavilo proti povinným kvótam na prerozdeľovanie migrantov, ktoré navrhovala Európska komisia.

Počty odsúhlasené v stredu českou vládou podľa Sobotku zodpovedajú možnostiam ČR.

12 rsc

čítať viac

Vláda sa podľa KDH zbavuje zodpovednosti: Neplní uznesenia, ktoré sa týkajú Rómov

BRATISLAVA 9. júla (SITA) – Kresťanskí demokrati vyčítajú vláde, že činnosť jej splnomocnenca vlády pre rómske komunity ako poradného orgánu vlády je vládou nekontrolovaná a nekoordinovaná. Ako povedala dnes pre agentúru SITA podpredsedníčka KDH Miroslava Szitová, Štatút splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity schválený uznesením vlády v júni 2012 stanovuje, že splnomocnenec v spolupráci s ministrom vnútra každoročne do konca marca predkladá vláde správu o svojej činnosti vrátane činnosti úradu a dosiahnutých výsledkoch za obdobie predchádzajúceho roka. „Vláda však od roku 2012 až doteraz žiadnu správu o činnosti splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity neprerokovala,“ zdôraznila Szitová.

Vláda podľa podpredsedníčky KDH nedodržiava ani uznesenie z januára 2012, ktoré sa vzťahuje na plnenie Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Szitová upozornila, že vládou prijaté uznesenie určuje viacero aktivít, ktoré sa mali urobiť, a stanovuje, že na rokovania vlády sa má predkladať Monitorovacia správa plnenia stratégie každoročne do 15. februára. „Za tri roky sa tak nestalo,“ konštatuje Szitová. Vláda mala podľa nej vypracovať a predložiť na rokovanie vlády aktualizované akčné plány na roky 2015 – 2020 pre jednotlivé oblasti do 31. decembra 2014, doposiaľ sa tak však nestalo.

Szitová vyčíta premiérovi Robertovi Ficovi, že za tri roky vláda nerokovala o realizácii žiadnych verejných politík v prospech integrácie marginalizovaných rómskych komunít. „Vláda sa zbavuje zodpovednosti a tento prístup umožňuje extrémistickým hnutiam prehlbovať v spoločnosti rasizmus a neznášanlivosť,“ vyhlásila podpredsedníčka kresťanských demokratov. Ficovi poslala list, v ktorom ho žiada o informáciu o plnení vládneho uznesenia z roku 2012.

čítať viac

Odvrátená strana dovolenky, ktorej sa mnohí boja: Hrôza, ktorá stretne takmer každého!

Stres z cesty, iné prostredie, horšie hygienické podmienky, na ktoré nie sme zvyknutí… Aj to so sebou prináša vytúžený oddych v podobe dovolenky, ktorý však môže skončiť fatálne! Kde je to domáce prostredie, kde si môžete kedykoľvek odskočiť na WC? A tak zvykneme v cudzom prostredí návštevu toalety stále odkladať.. čítať viac

Grécky krach pokračuje: Banky zostanú zatvorené do začiatku ďalšieho týždňa

ATÉNY 9. júla (SITA, Reuters) – Grécke banky zostanú zatvorené do 13. júla a v platnosti ostane aj limit na výber z bankomatu vo výške 60 eur denne. V stredu to uviedlo grécke ministerstvo financií. Vláda nariadila zatvorenie bánk 29. júna. Dôvodom bolo zlyhanie rokovaní Grécka s veriteľmi. Nariadenie vlády sa už raz predĺžilo a malo vypršať v stredu.

„Ide iba o dva dni a dúfame, že nedeľa bude novým dňom,“ povedala Louka Katseliová, šéfka gréckej bankovej asociácie v súvislosti so zatvorením bánk. Grécko v utorok získalo od veriteľov čas do konca týždňa, aby predložilo reformné návrhy. Grécko by mohlo získať pomoc, ktorú by mohli potvrdiť lídri krajín EÚ na summite v nedeľu v prípade, že budú s reformami spokojní.

čítať viac

Európska centrálna banka nechala objem núdzovej likvidity pre grécke banky bez zmeny

FRANKFURT 9. júla (SITA, Reuters) – Európska centrálna banka (ECB) v stredu rozhodla, že ponechá limit na čerpanie núdzových úverových liniek (ELA) pre grécke banky nezmenený. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje blízke problematike. Zdroje taktiež uviedli, že objem núdzového financovania zostáva na úrovni približne 89 mld. eur.

Člen Rady guvernérov ECB Christian Noyer však v stredu vyhlásil, že bez vyhliadok na novú dohodu o pomoci Grécku bude ECB prinútená zastaviť gréckym bankám prísun núdzovej likvidity. Banka už podľa neho v snahe pomôcť Grécku urobila maximum a dostala sa na hranicu svojich vlastných pravidiel.

čítať viac

Systém správnych poplatkov v Národnej rade si vyžaduje zmeny, tvrdí Fedor

BRATISLAVA 9. júla (SITA) – Systém správnych poplatkov si podľa poslanca Národnej rady SR Martina Fedora (Sieť) vyžaduje zásadne zmeny. „Ak chceme na Slovensku vybudovať skutočne dobrý štát, ktorý slúži občanom, treba súčasnú situáciu riešiť. Správne poplatky sú na Slovensku neprehľadné, občan v nich nemá šancu sa zorientovať, ani štát mu v orientácií nijak nepomáha. Žiadne vedenie ministerstva vnútra v tomto pre občana veľa neurobilo,“ povedal dnes Fedor pre agentúru SITA.

V prvom rade treba podľa Fedora priniesť také zmeny v oblasti správnych poplatkov, aby ak úrad nedodrží zákonné lehoty bol povinný občanovi automaticky zo zákona nielen vrátiť už zaplatené správne poplatky, „treba priamo aj zaviesť sankcie pre príslušné úrady, a v odôvodnených prípadoch aj pre konkrétnych úradníkov, ak sa bezdôvodne budú predlžovať lehoty, ktoré majú stanovené zo zákona. Občan by tak v prípade nedodržania lehôt bez objektívnych príčin mohol byť odškodnený,“ povedal Martin Fedor.

Poslanec NR SR pripravuje na septembrovú schôdzu novelu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde by mali byť tieto veci jednoznačne upravené. „Zvýšením tlaku na úrady si sľubujeme skvalitnenie služieb štátu občanovi. Tak, ako sa nedávno upustilo od toho, aby sa schválila daň za neuhradené faktúry, je rovnako absurdné, aby občan platil štátu poplatky za služby, ktoré štát nevykoná v zákonnej lehote, ktorú si sám stanovil,“ povedal Fedor.

čítať viac

NSA odpočúvala Merkelovú, ale aj jej predchodcov Schrödera a Kohla

Berlín/Mníchov 8. júla (SITA) – Americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) po desaťročia odpočúvala úrad nemeckého spolkového kancelára. Túto informáciu odvolávajúcu sa na odhalenia WikiLeaks získali a zverejnili dnes mienkotvorný nemecký denník Süddeutsche Zeitung, Severonemecký rozhlas (NDR) a Západonemecký rozhlas (WDR).

Podľa nich sa odpočúvanie týkalo okrem súčasnej kancelárky Angely Merkelovej aj vlád jej predchodcov Gerharda Schrödera a Helmuta Kohla.

Asi dva tucty z celkove 56 telefónnych čísiel na zozname objektov záujmu NSA sú existujúce telefónne kontakty z najbližšieho okolia súčasnej šéfky nemeckej vlády.

Ide o kontakty na šéfku jej kancelárie Beate Baumannovú, šéfa Úradu spolkovej kancelárky Petera Altmaiera a štátneho tajomníka pre koordináciu tajných služieb Klausa-Dietera Fritscheho. V zozname nechýba ani šéf frakcie CDU/CSU v Spolkovom sneme Volker Kauder, či mobilný telefón bývalého šéfa Úradu spolkovej kancelárky Ronalda Pofallu, ktorý je stále aktívny.

Altmaier si v súvislosti s novými odhaleniami o aktivitách NSA v Nemecku predvolal ešte minulý týždeň veľvyslanca USA v Berlíne Johna B. Emersona. To bolo všeobecne vnímané ako jasná forma protestu nemeckej strany.

Išlo o reakciu na odhalenia, podľa ktorých NSA špehovala v Nemecku nielen Merkelovú, ale aj iných vládnych činiteľov. Z nedávno zverejnených informácií WikiLeaks vyplynulo, že sa NSA zaujímala najmä o menovú a obchodnú politiku Nemecka. Súčasťou sprístupnených dokumentov bol aj prepis odpočúvaného telefonátu nemeckej kancelárky z 11. októbra 2011, v ktorom sa vyjadrovala k vtedajšiemu vývoju v Grécku. Cieľmi monitoringu NSA boli aj ministerstvá hospodárstva, financií a poľnohospodárstva. V podkladoch sa nachádzal údajne zoznam 69 niekdajších, ale aj aktuálnych telefónnych čísiel, ktoré boli sledované najmenej od 90. rokov.

čítať viac

Tsipras si na bruselskej pôde vyslúžil potlesk, ale aj kritiku

Brusel/Štrasburg 8. júla (SITA) – Dnešné vystúpenie gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa na pôde Európskeho parlamentu (EP) vyvolalo priaznivé i kritické ohlasy lídrov jednotlivých politických skupín.

Tsipras sa v 12-minútovom prejave snažil ubezpečiť europoslancov, že jeho vláda do konca týždňa predloží rozsiahly plán reforiem v snahe dosiahnuť dohodu o finančnej pomoci. Táto dohoda by mala jeho krajine pomôcť udržať sa v eurozóne. Grécky premiér si vyslúžil potlesk značnej časti poslancov po tom, ako vyhlásil, že reformy a nové návrhy Atén neprinesú ďalšiu záťaž daňovým poplatníkom z krajín eurozóny.

Po jeho prejave nasledovali vystúpenia lídrov politických skupín v EP, pričom niektorí euroskeptici privítali Tsiprasa transparentmi s nápisom “Oxi”. Ide o reakciu na grécke “nie” v nedeľňajšom referende, v ktorom voliči odmietli dávnejšie navrhované podmienky medzinárodných veriteľov.

Nemecký poslanec a líder frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) Manfred Weber bol po svojom prejave vypískaný. Šéf najväčšej politickej skupiny v EP totiž kritizoval zlyhanie súčasnej gréckej vlády, ktorá ani päť mesiacov po voľbách nestihla predložiť hodnoverné reformy. Weber obvinil Tsiprasa, že zavádza gréckych voličov, podkopáva dôveru v Európu a uráža iných lídrov krajín EÚ.

“Máte mnoho potlesku od extrémnej ľavice a od extrémnej pravice. Tlieskajú vám extrémisti Európy,” konštatoval Weber.

Naopak, bývalý belgický premiér a šéf liberálov a demokratov v EP (ALDE) Guy Verhofstadt zožal potlesk, keď Tsiprasa vyzval na dodržiavanie sľubov ohľadom odstraňovania privilégií, ktoré “škrtia” grécku ekonomiku. Líder ALDE pripomenul, že ide o opatrenia v podobe privatizácie bánk, liberalizácie prístupu k niektorým povolaniam alebo odstránenie osobitného režimu pre magnátov lodiarskeho priemyslu, armádu a cirkev.

“Voľba, ktorú musíte urobiť, je jednoduchá. Ako sa chcete zapísať do histórie? Ako volebný omyl, ktorý viedol k ďalšiemu ochudobneniu ľudí, alebo ako pravý revolučný reformátor?” pýtal sa ho Verhofstafdt. Tsiprasovi pripomenul, že drvivá väčšina Grékov chce zostať v eurozóne.

K slovu sa prihlásil aj šéf euroskeptickej frakcie Európa priamej slobody a demokracie čítať viac

Najvýraznejším problémom súdnictva sú podľa vlády prieťahy v konaní

BRATISLAVA 8. júla (SITA) – Základnými problémami slovenského súdnictva sú prieťahy v súdnom konaní, kvalita rozhodovacej činnosti súdov a nestabilita právneho poriadku. Konštatuje sa to v Koncepcii stabilizácie a modernizácie súdnictva, ktorú dnes vláda schválila. Najvýraznejším problémom sú prieťahy v konaní. Za tie podľa materiálu okrem iného môže veľký počet reštančných vecí spôsobený najmä zvyšovaním zaťaženosti súdov po prijatí rehabilitačných a reštitučných zákonov, zrušenie druhej vlny kupónovej privatizácie či prevzatie agendy bývalej arbitráže. Za vznikajúce prieťahy môže podľa rezortu spravodlivosti aj pracovná preťaženosť sudcov, nedostatočné personálne obsadenie súdov a značná fluktuácia administratívnych zamestnancov ako aj nestabilita právneho poriadku.

Podľa ministerstva spravodlivosti by k stabilite právneho poriadku prispelo, ak by sme po vzore niektorých románskych krajín zaviedli novú kategóriu tzv. organických zákonov. Týmito zákonmi by boli základné kódexy (Trestný zákon, Trestný poriadok, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), ktorých prijatie či zmena by podliehala osobitnému legislatívnemu postupu a bolo by na to potrebné v parlamente vyššie kvórum. Z pohľadu tvorby práva je súčasne potrebné, aby akékoľvek zásahy týkajúce sa právomoci súdov boli vždy náležitým spôsobom analyzované z hľadiska ich dopadov na súdnictvo, zdôrazňuje sa v materiáli. Je pomerne bežným javom, že v prípade prípravy nových zákonov alebo noviel už existujúcich zákonov je aj nepriamo rozširovaná právomoc súdov, pričom predkladatelia takto navrhovaných právnych predpisov len výnimočne, ak vôbec, zvažujú dopady novej právnej úpravy na činnosť súdov a možnosti materiálno-technického zabezpečenia navrhovanej právnej úpravy, upozorňuje ministerstvo.

Osobitnou kategóriou dotvárajúcou sústavu súdov je tzv. kauzálna príslušnosť súdov, v rámci ktorej je zo zákona na konanie a rozhodovanie o špecifickej agende príslušný len jeden alebo viacero súdov v rámci existujúcej sústavy súdov. Rezort spravodlivosti v materiáli počíta s jej prehodnotením.

Vo vzťahu k vyšším súdnym úradníkom je vhodné podľa ministerstva prehodnotiť aktuálnu právnu úpravu a preniesť časť rozhodovacej právomoci zo sudcov na vyšších súdnych úradníkov a poskytnúť čítať viac

Nesrovnal ocenil rozhodnutie vlády o schválení pôžičky

BRATISLAVA 8. júla (SITA) – Primátor hlavného mesta Bratislava Ivo Nesrovnal oceňuje rozhodnutie vlády o schválení pôžičky 7,5 milióna eur pre Bratislavu. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. „Bratislava tieto financie potrebuje,” povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal a dodal, že financie použijú na rozvoj a podporu plnenia funkcií Bratislavy ako hlavného mesta, na infraštruktúru a zabezpečenie dopravných prostriedkov tak, aby to pocítili hlavne Bratislavčania.

Finančné prostriedky sú určené na rozvoj a podporu funkcií hlavného mesta Bratislavy, na financovanie významných infraštruktúrnych investícii, dopravné projekty či spolufinancovanie projektov z eurofondov. Peniaze môže mesto použiť na nákup trolejbusov a električiek a na realizáciu dopravných projektov. Peniaze budú hlavnému mestu vyplatené najneskôr do konca tohto mesiaca. Požičané financie môže Bratislava použiť len na projekty uskutočnené v tomto roku, minúť ich samospráva musí najneskôr do konca marca 2016. Vláda požičala Bratislave aj minulý rok. V marci 2014 hlavnému mestu štát požičal 2,5 milióna eur. Peniaze boli určené hlavne na rozvojové dopravné projekty hradené z eurofondov či na nákup trolejbusov a električiek. Pôžičku malo mesto splatiť v dvoch splátkach, prvú v októbri tohto roku a ďalšiu o rok neskôr. Bratislava však požiadala o predĺženie splatnosti do konca roka 2018.

čítať viac

Vidal havaroval pod vplyvom alkoholu: Súd mu naparil dvojročný zákaz

SANTIAGO – Čílsky futbalista Arturo Vidal prišiel na dva roky o vodičský preukaz a dostal pokutu v nešpecifikovanej výške. Rodák zo Santiaga zároveň musí venovať spomienkové predmety pre účely charity. Okrem toho súd uložil 28-ročnému stredopoliarovi povinnosť verejne sa ospravedlniť miestnej polícii za konflikt, ktorý nastal medzi hráčom a zasahujúcimi mužmi zákona bezprostredne po nehode. Univerzálny hráč zároveň prednesie motivačnú reč pred odsúdenými v jednom z čílskych ústavov na výkon čítať viac

Nový lotyšský prezident dnes zložil prísahu

Riga 8. júla (SITA) – Päť týždňov po svojom zvolení zložil dnes nový lotyšský prezident Raimonds Véjonis prísahu. V nástupnom prejave v parlamente v Rige uviedol, že jeho hlavnou prioritou je posilnenie národnej bezpečnosti. Informovala o tom agentúra DPA.

Véjonis (49), vyštudovaný biológ, zastával dosiaľ funkciu ministra obrany. Poslanci parlamentu ho 3. júna zvolili za hlavu štátu na najbližšie štyri roky. Na tomto prevažne reprezentatívnom poste nahradí Andrisa Bérziňša (70), ktorý sa neuchádzal o ďalší mandát podľa vlastných slov z rodinných dôvodov.

Véjonis je považovaný za umiernene prozápadného politika; za prezidenta ho nominoval jeho koaličný Zväz zelených a roľníkov, píše agentúra APA. Véjonis je v poradí piatym prezidentom Lotyšska od vyhlásenia nezávislosti tejto pobaltskej krajiny od Sovietskeho zväzu.

3 5 20 gon dem

čítať viac