Zahraničné | Stránka 875 | Regióny.zoznam.sk

Podľa Procházku by odchod Grécka mohol EÚ prospieť

BRATISLAVA 13. júna –

Procházka: Odchod Grécka z eurozóny by EÚ mohol pomôcť

WROCLAW – Odchod Grécka z eurozóny, tzv. grexit, by Európskej únii mohol paradoxne pomôcť, vyhlásil na konferencii Wroclaw Global Forum 2015 predseda Siete Radoslav Procházka.

“Grexit by mohol ponúknuť únii čosi ako katarziu. Bola by to príležitosť konsolidovať pravidlá finančnej disciplíny a dať im skutočnú váhu,” uviedol Procházka vo svojom prejave v rámci panelu Vision of the Future – Will Europe Hold Together?. Grécko je dnes podľa neho jednou nohou už vonku z eurozóny a celé prostredie je v súčasnosti už vo fáze technickej a politickej prípravy na jeho riadený odchod.

Opačný názor má Procházka na prípadné vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. “Ak by sa Briti rozhodli opustiť úniu, veľmi by ju to oslabilo. Už samotná hrozba “brexitu” je príležitosť na jednej strane prehodnotiť význam niektorých zbytočne rozsiahlych regulácii a na druhej strane potvrdiť, že sú veci, cez ktoré nejde vlak. Pre nás je to určite sloboda pohybu a rovnosť zaobchádzania s našimi občanmi v celej únii,” myslí si líder Siete.

Európska únia podľa Procházku nepotrebuje žiaden veľký plán a jednotné dane, ale akcieschopnosť. “Kľúč k prosperite leží v schopnosti členských štátov zlepšiť fungovanie svojich dôchodkových systémov, zjednodušiť podm

Táto informácia je komerčnou informáciou odvysielanou v znení dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA za jej obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. Originál tejto správy bol odvysielaný v servise Vyhlásenia a oznamy, ktorý je novým informačným servisom agentúry SITA určeným na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. E-mail: prservis@sita.sk .

Severná Kórea obviňuje USA z prípravy antraxového útoku

NEW YORK 12. júna (SITA/AP) – Severná Kórea obvinila USA z vytvárania plánov “biologického boja” namierených proti krajine a požiadala Bezpečnostnú radu OSN, aby záležitosť preskúmala. Severokórejský veľvyslanec pri OSN v liste adresovanom predsedovi rady a generálnemu tajomníkovi organizácie tvrdí, že Američania sa snažia proti jeho krajine použiť “smrtiace zbrane hromadného ničenia”, akou sú baktérie slezinnej sneti. Naráža pritom na správy o dodávkach vzoriek takzvaného živého antraxu z USA do viacerých častí sveta vrátane Južnej Kórey, čo podľa neho znamená, že má byť použitý v “skutočnom boji” proti znepriatelenému režimu. Hovorca terajšieho malajzijského predsedníctva Bezpečnostnej rady OSN v súvislosti s listom zverejneným v piatok povedal, že zatiaľ nevie o žiadnej iniciatíve smerom k splneniu požiadavky. Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA sa medzitým pred novinármi vo Washingtone vyjadril, že severokórejské obvinenie je “smiešne” a “nezaslúži si žiadnu odozvu”.

Južná Kórea podporovaná USA je s komunistickým Severom technicky stále vo vojnovom stave, keďže vzájomný konflikt z 50. rokov sa skončil iba prímerím.

Most: Pacient musí mať prístup k informáciám

BRATISLAVA 12. júna (SITA) – Nie je pravdou, že pacient ničomu nerozumie, musí mať však prístup k informáciám, tvrdí Irén Sárközy, odborníčka strany Most-Híd na zdravotníctvo. „Je toho samozrejme veľa, čo je potrebné urobiť v zdravotníctve. Na prvom mieste však treba zabezpečiť, aby pacient bol informovaný,“ upozorňuje Irén Sárközy. V zdravotníctve sa podľa jej slov netreba obávať zverejňovať údaje, porovnávať a hodnotiť tak, ako to je bežné v iných odvetviach. „Nie je pravdou, že pacient ničomu nerozumie, práve naopak, rozumie,“ pripomína odborníčka strany Most-Híd.

Kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti podľa nej môže zlepšiť aj mnoho ďalších vecí. „Napríklad elektronizácia, zdieľanie údajov o pacientovi medzi lekármi. V neposlednom rade by pomohla aj možnosť, aby sa zdravotné poisťovne mohli líšiť v poskytnutých službách a nielen v nadštandarde,“ spresňuje Irén Sárközy, ktorá je spoluautorkou programového dokumentu strany Most-Híd – Občianska vízia. V ňom strana ponúka konkrétne riešenia v slovenskom zdravotníctve pre zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientovi na všetkých úrovniach.

Grécko považuje odchod MMF z rokovaní za taktický boj

ATÉNY 12. júna (SITA, Reuters) – Grécko považuje rozhodnutie Medzinárodného menového fondu (MMF) opustiť rokovania veriteľov s Gréckom za krok pripravený tak, aby sa zvýšil tlak na Atény a taktiež na európskych veriteľov. Predstaviteľ gréckej vlády naznačil, že krajina nezmierni svoj postoj v rokovaniach. Povedal totiž, že existujú “červené čiary“, ktoré Atény neprekročia.

Nemecké ministerstvo financií považuje odchod delegácie MMF z rokovaní za varovanie Aténam. “MMF urobil včera veľmi jasné stanovisko týkajúce sa stavu rokovaní. Je to vážne stanovisko, ktoré samozrejme berieme na vedomie,“ uviedol hovorca nemeckého ministerstva financií Martin Jäger. “Rozumieme tomu tak, že ide o apel, varovanie, smerom ku gréckej strane, aby zintenzívnila rokovania,“ doplnil.

Európska komisia (EK) však uviedla, že MMF je naplno zapojený do situácie okolo Grécka aj napriek odchodu delegácie z rokovaní. “Ak si prečítate včerajšie stanovisko MMF zistíte, v poslednej vete, v poslednom odseku, že hovoria, že zostávajú plne zapojení do situácie Grécka,“ povedal hovorca EK Margaritis Schinas.

Zástupcovia MMF vo štvrtok opustili rokovania s Gréckom a odleteli domov. Dôvodom sú veľké rozdiely v postojoch medzi fondom a Aténami. “Medzi nami sú veľké rozdiely vo väčšine kľúčových oblastí,“ povedal hovorca MMF Gerry Rice. “Neobjavuje sa žiadny pokrok v zmenšovaní týchto rozdielov, sme teda poriadne ďaleko od dohody,“ doplnil.

Poľská premiérka Kopaczová odmietla výzvy opozície na rezignáciu

VARŠAVA 12. júna (SITA/AP) – Poľská premiérka Ewa Kopaczová v piatok odmietla výzvy zo strany opozície volajúce po jej rezignácii ako aj odstúpení celého vládneho kabinetu v súvislosti s rozsiahlym škandálom odpočúvania, ktorý v uplynulých dňoch zarezonoval v krajine. Kopaczová by mala na budúci týždeň menovať nových ministrov, ktorí vo funkcii nahradia tých, čo sa v súvislosti so škandálom rozhodli v stredu na svoje posty rezignovať. Premiérka ešte v stredu počas narýchlo zvolanej tlačovej konferencie po oznámení rezignácií ministrov štátneho pokladu, zdravotníctva, športu a tiež predsedu dolnej komory parlamentu vyjadrila vieru, že tento krok pomôže štyri mesiace pred parlamentnými voľbami zvrátiť upadajúcu podporu verejnosti pre jej stranu Občianska platforma (PO).

Dôveru verejnosti voči súčasnej poľskej vláde narušil únik nahrávok, na ktorých vysokopostavení funkcionári a ministri v luxusných varšavských reštauráciách rozprávali hlúpe vtipy, objednávali si drahé vína a netaktným spôsobom komentovali svojich domácich aj zahraničných kolegov. Prepisy nahrávok, ktoré pochádzajú z rokov 2013 a 2014, sa na verejnosti prvýkrát začali objavovať ešte minulý rok, ozajstný škandál však vyvolali až začiatkom tohto týždňa, keď prenikli na sociálne siete.

Konzervatívna opozičná strana Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorej kandidát Andrzej Duda v máji zvíťazil v prezidentských voľbách, navrhla premiérke, aby s ohľadom na škandál na svoj post rezignovala a rozpustila aj vládny kabinet, pričom až do jesenných parlamentných volieb by krajinu viedla dočasná vláda. Kopaczová na margo tejto výzvy opozícii odkázala, aby sa ďalej “snažila a počkala si na voľby”.

Orbánova vláda hrozí zatvorením hraníc so Srbskom

BUDAPEŠŤ 12. júna (SITA/MTI) – Ak to bude nutné, maďarská vláda je pripravená uzavrieť svoje hranice so Srbskom v rámci jej boja proti nelegálnej imigrácii. V rozhovore pre rozhlasovú stanicu MR1-Kossuth to v piatok povedal premiér Viktor Orbán. “Zvážime všetky možnosti vrátane úplného uzavretia hraníc so Srbskom,” vyhlásil. Orbánova vláda už pripravuje návrh nového zákona, podľa ktorého bude napríklad nemožné získať v Maďarsku azyl v prípade, ak utečenci prichádzajú z “bezpečných tranzitných krajín”. Orbán tiež zopakoval svoj negatívny postoj k prerozdeleniu imigrantov v rámci EÚ na základe kvót. Európska únia by mala podľa neho zriadiť záchytné utečenecké tábory mimo svojho územia a tam rozhodnúť, ktorí imigranti môžu vstúpiť na jej územie.

Maďarsko tvrdí, že utečenci z Balkánu predstavujú pre krajinu prílišnú záťaž. V Maďarsku tento rok požiadalo o azyl už asi 54 000 utečencov, minulý rok ich bolo 43 000 a rok predtým len asi 2150. Tamojšie úrady sa obávajú, že tento rok môže hranice prekročiť až 130 000 nelegálnych imigrantov.

Premiér Gaburici ohlásil svoju rezignáciu

KIŠIŇOV 12. júna (SITA/Reuters) – Moldavský premiér Chiril Gaburici v piatok uviedol, že zvažuje svoju rezignáciu. “Ja nie som politik, som manažér. Krajina musí zmeniť svoj politický systém.” Gaburici, 38-ročný proeurópsky biznisman, ktorý sa stal premiérom malej bývalej sovietskej krajiny snažiacej sa o vstup do EÚ vo februári, začiatkom týždňa vyzval generálneho prokurátora a šéfa centrálnej banky na odstúpenie pre neefektívne konanie po úniku 1,5 miliardy amerických dolárov (1,37 mld. eur) z domácich a súkromných bánk pred novembrovými voľbami. Gaburici zdôvodnil svoje odstúpenie aj vierou, že budúcej vláde sa podarí vytvoriť v parlamente vládyschopnú väčšinu. Gaburici vytvoril v polovici februára po tvrdých rokovaniach prozápadnú menšinovú vládu z liberálnych demokratov a demokratov. Súčasnú vládu podporujú komunisti, ktorí uprednostňujú pomalší postup v reformách. Bývalá sovietska republika Moldavsko je známa ako najchudobnejšia krajina Európy.

Grécky súd označil škrty dôchodkov za protiústavné

ATÉNY 11. júna (SITA, Reuters) – Grécky najvyšší súd v stredu označil za protiústavné škrty dôchodkov bývalých zamestnancov v súkromnej sfére, o ktorých rozhodla tamojšia vláda v roku 2012. Predstavitelia súdu o tom informovali v stredu. Grécko znižovalo dôchodky v niekoľkých vlnách od roku 2010 v rámci úsporných opatrení, na ktorých sa dohodlo s medzinárodnými veriteľmi výmenou za finančnú pomoc. Požiadavky veriteľov na ďalšie škrty dôchodkov sú hlavným sporným bodom, ktoré bránia dohode o uvoľnení zadržiavanej pomoci. Peniaze z programu, ktorý Atény čerpajú od EÚ a MMF, krajina potrebuje, aby sa vyhla platobnej neschopnosti.

Škrty z roku 2012 porušujú grécke zákony, ako aj Európsky dohovor o ľudských právach, pretože dôchodcom upierajú právo na dôstojný život, konštatoval súd podľa agentúry Reuters. Rozhodnutie sa netýka bývalých zamestnancov verejného sektora. V prípade, že penzijné fondy nebudú mať dosť peňazí na vyplatenie upravených dôchodkov, má potrebné zdroje podľa súdu poskytnúť vláda. Predstaviteľ ministerstva financií v Aténach pod podmienkou anonymity uviedol, že rozpočtové dopady vláda nedokáže vyčísliť, kým nebude mať k dispozícii oficiálne rozhodnutie. Dôchodkové škrty z rokov 2010 a 2011 súd neoznačil za protiústavné, keďže boli prijaté za “mimoriadnych okolností”. Vlani rovnaký súd zrušil rozhodnutie z roku 2012 o znižovaní miezd v polícii a ozbrojených silách.

Ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa zvíťazila v januárových voľbách s programom rušenia úsporných opatrení a zvrátenia niektorých rozhodnutí o znižovaní miezd a dôchodkov.

Brusel odmietol najnovší grécky návrh

Správa “FINANCIE: Brusel odmietol najnovší grécky návrh“ rozšírená o ďalšie informácie v treťom a štvrtom odseku

BRUSEL 10. júna (SITA, Reuters) – Nový návrh gréckej vlády na odblokovanie finančnej pomoci výmenou za reformný program nezodpovedá dohode z minulotýždňových rokovaní medzi gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom a predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom. Vyhlásil to v stredu hovorca komisie Margaritis Schinas. Európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici negatívny postoj gréckej vláde tlmočil už v utorok, keď uviedol, že najnovší plán neodráža výsledky diskusií medzi Aténami a komisiou, dodal hovorca. Ako ďalej uviedol, na technickej úrovni pokračuje úsilie s cieľom prekonať rozdielne pozície a vytvoriť podmienky pre jednoznačnú zhodu všetkých 19 členov eurozóny, v tejto fáze je ale podľa komisie iniciatíva jednoznačne na gréckej strane.

Grécko sa potrebuje s medzinárodnými veriteľmi dohodnúť na uvoľnení zadržiavanej finančnej pomoci. Atény musia koncom tohto mesiaca uhradiť Medzinárodnému menovému fondu dlžné čiastky v celkovej výške 1,6 mld. eur a bez peňazí z existujúceho úverového programu krajine hrozí platobná neschopnosť. Najnovšie návrhy s cieľom dosiahnuť odblokovanie pomoci predložilo Grécko komisii v utorok. Spory Atén s veriteľskými inštitúciami sa týkajú najmä rozpočtového deficitu, reforiem na trhu práce a dôchodkového systému.

Predĺženie druhého záchranného programu Grécka je pritom podľa hovorcu nemeckého ministerstva financií teoreticky možné, nie je však vhodné teraz o takomto kroku hovoriť. “Áno samozrejme, teoreticky je to možné. Už sme tento program predĺžili dvakrát, v decembri a v súčasnosti do 30. júna,“ odpovedal Martin Jäger na otázku o možnom predĺžení.

“Táto otázka však nie je otázka, ktorá by vôbec teraz bola v agende. Sústreďujeme sa na dosiahnutie úspešného konca súčasného programu do konca mesiaca. Tieto rokovania sú na programe. Hovoríme o podstate, o splnení podmienok programu. Akékoľvek rokovania o predĺžení programu teraz nie sú namieste,“ doplnil.

Poslanci EP odsúdili vyhlásenia maďarského premiéra Viktora Orbána

ŠTRASBURG 10. júna (SITA) – Európsky parlament (EP) prostredníctvom v stredu schváleného uznesenia vyzval Európsku komisiu (EK), aby posúdila situáciu v Maďarsku a zaviedla mechanizmus každoročného hodnotenia stavu demokracie, právneho štátu a základných práv vo všetkých členských štátoch. Znovuzavedenie trestu smrti v Maďarsku by podľa poslancov bolo v rozpore so zmluvami a Chartou základných práv únie. Parlament tiež označil za zavádzajúcu, neobjektívnu a nevyváženú verejnú konzultáciu o migrácii, ktorú iniciovala maďarská vláda. Uznesenie, ktoré europoslanci v stredu schválili pomerom hlasov 362 (za): 247 (proti): 88 (zdržalo sa hlasovania), odsudzuje opakované vyhlásenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána o možnom obnovení trestu smrti v krajine a poukazuje na povinnosť predsedov vlád ísť príkladom.

Maďarský premiér Viktor Orbán 28. apríla vyhlásil, že je potrebné začať verejnú diskusiu o znovuzavedení trestu smrti v krajine. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz po telefonickom rozhovore s premiérom Orbánom, ktorý sa uskutočnil dňa 30. apríla, vydal stanovisko, podľa ktorého ho Viktor Orbán uistil, že maďarská vláda neplánuje vykonať žiadne kroky smerujúce k znovuzavedeniu trestu smrti v krajine a bude rešpektovať a ctiť si záväzky vyplývajúce zo zmlúv EÚ a jej legislatívy. Napriek tomuto uisteniu však nasledujúci deň, 1. mája, premiér Orbán v rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas zopakoval svoje predošlé vyhlásenia o možnom znovuzavedení trestu smrti. Verejná konzultácia o migrácii bola iniciovaná maďarskou vládou v máji 2015.

Otázkou možného znovuzavedenia trestu smrti v krajine EÚ – a z toho vyplývajúcich následkov, sa 7. mája zaoberal na naliehavú žiadosť Konferencie predsedov (predseda EP a lídri politických skupín) Výbor EP pre občianske slobody.

Západ je pripravený, schyľuje sa k ďalším sankciám pre Rusko

Vyšlo aj v EKO

WASHINGTON 10. júna (SITA/Reuters) – USA a zoskupenie G7 sú pripravené uplatniť voči Moskve ďalšie sankcie, ak to bude potrebné. Vyhlásil to predstaviteľ amerického ministerstva financií s tým, že minister financií Jack Lew to povedal ukrajinským lídrom. „USA sú spolu so spojencami v rámci G7 pripravené uplatňovať významné dodatočné sankcie voči Rusku v prípade, že budú potrebné ako odpoveď na agresiu na východe Ukrajiny,“ povedal predstaviteľ s tým, že citoval ministra Lewa.

Jack Lew sa v utorok vo Washingtone stretol s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom a ministerkou financií Natalijou Jareskovou. Privítal snahu Kyjeva o dosiahnutie dohody týkajúcej sa reštrukturalizácie dlhu. „Lew poznamenal, že program Medzinárodného menového fondu vyžaduje, aby straty zdieľali všetci držitelia cenných papierov, aby sa zabezpečilo oživenie ekonomiky, ktorá je v záujme všetkých strán,“ povedal predstaviteľ amerického rezortu financií.

Grécko predložilo nové návrhy Európskej komisii

BRUSEL 9. júna (SITA, Reuters) – Grécko predložilo Európskej komisii (EK) nové návrhy v rámci rokovaní o ďalšom úvere od svojich zahraničných veriteľov. Prijatie nových návrhov v utorok na tlačovej konferencii potvrdil hovorca EK Margaritis Schinas. Predstavitelia Európskej únie však uviedli, že nové reformné návrhy, ktoré Grécko predložilo v utorok, nie sú dostatočné na dosiahnutie dohody o uvoľnení nových financií pre krajinu.

“To, čo predložili, nie je dostatočné na posunutie procesu vpred,” povedal jeden z predstaviteľov EÚ pre agentúru Reuters. “Nie je to dostatočné a prijateľné pre členské štáty,” konštatoval druhý predstaviteľ EÚ. Dodal pritom, že nový grécky návrh neobsahuje žiadne riešenie sporu medzi Aténami a ich veriteľmi v oblasti reformy dôchodkového systému.

Hovorca EK však povedal, že komisia návrhy študuje a zdôraznil, že predstavitelia EÚ “nehovoria za” Európsku komisiu. Margaritis Schinas uviedol, že EK spolu s Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom grécke návrhy starostlivo hodnotia.

Putin podpísal zákon o kapitálovej amnestii

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu podpísal zákon, ktorý umožňuje obyvateľom priznať utajované príjmy a iné majetky v zahraničí. Amnestia sa vzťahuje na aktíva, ktoré majitelia vyviezli do zahraničia pred 1. januárom 2015. Informácie dodatočne poskytnuté daňovým úradom budú dôverné a nebude možné ich využiť na účely kriminálneho, správneho alebo daňového vyšetrovania.

Na priznanie majetku budú mať dotknuté osoby čas od 1. júla do 31. decembra 2015. Informoval o tom spravodajský portál Russia Today. Zákon o kapitálovej amnestii z dielne ruského ministerstva financií odobril prezident Putin v marci. Vicepremiér Igor Šuvalov v tom čase uviedol, že jeho hlavným cieľom je umožniť ľudom napraviť chyby z minulosti a stať sa bezúhonnými občanmi.

Daňová amnestia by mohla podporiť ruskú ekonomiku, ktorá čelí negatívnym dopadom prepadu cien ropy, západných sankcií a prudkého oslabenia kurzu rubľa. Problémy v hospodárstve prehlbuje aj odlev kapitálu, ktorý by podľa vládnych odhadov mohol tento rok dosiahnuť 60 až 80 mld. USD. Vlani čistý odlev kapitálu z Ruska dosiahol rekordných 151,5 mld. USD.

(1 EUR = 1,1152 USD)

Štáty G7 sa dohodli na zastavení emisií z fosílnych palív

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN 9. júna (SITA) – Niektoré z najbohatších krajín sveta sa dohodli, že do konca tohto storočia prestanú vypúšťať do atmosféry emisie produkované fosílnymi palivami. Taký je výsledok rokovaní skupiny G7, ktorá sa zaviazala k “dekarbonizácii“. Znamená to, že akékoľvek znečisťujúce plyny zo spaľovania ropy, zemného plynu alebo uhlia musia byť do roku 2100 zachytené pred vypustením do ovzdušia. Krajiny G7 si zároveň dali za cieľ znížiť emisie na 70 percent z úrovne roka 2010 do polovice tohto storočia.

Krajiny G7 boli pod tlakom, aby konali v oblasti klimatických zmien po tom, čo najväčší svetový znečisťovateľ Čína urobil kroky na zníženie svojich emisií. Solidarita v rámci skupiny je významným signálom pred zasadnutím Organizácie spojených národov v Paríži v decembri, kde sa viac ako 190 krajín bude snažiť dohodnúť na prvom globálnom pláne znižovania emisií, ktorý by bol záväzný pre všetky štáty.

“Kurz je správny, avšak potrebná by bola vyššia rýchlosť, viac ambícií a špecifických opatrení,“ povedala Samantha Smithová, ktorá má na starosti klimatické rozhovory OSN v rámci environmentálnej skupiny WWF. “Rozvíjajúce sa krajiny sú pripravené sa posunúť rýchlejšie v oblasti obnoviteľných zdrojov, potrebujú však financie a technológie od bohatších krajín,“ dodala.

Lídri G7 zopakovali svoj záväzok k odstráneniu “neefektívnych dotácií fosílnych palív“. Zároveň uviedli, že ich cieľom je plné rozbehnutie Zeleného klimatického fondu OSN, ktorý bude smerovať podporu na projekty v rozvojových krajinách, do konca tohto roku.

Vyslanci na decembrovom summite v Paríži budú pracovať na dohode na obmedzení globálneho otepľovania od priemyselnej revolúcie do 2 stupňov Celzia. Predchádzajúce stretnutia OSN boli poznačené nedostatkom konsenzu medzi veľkými znečisťovateľmi ako sú USA a Čína.

Hlavný ekonóm svetovej banky Nicholas Stern v pondelok uviedol, že čínska produkcia skleníkových plynov by mala dosiahnuť vrchol v roku 2025, teda o päť rokov skôr, ako sa odhadovalo – a potom by mala začať klesať. Pokrok krajiny v znižovaní emisií je podstatný pre úspech globálnych snáh o ochranu klímy, pretože Čína vytvára asi štvrtinu všetkých znečisťujúcich plynov v atmosfére.

Skupinu krajín G7 tvorí Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené štáty americké.

Tsipras: Grécko by sa mohlo stretnúť s veriteľmi

RÍM/BRUSEL 9. júna (SITA, Reuters) – Grécko by sa mohlo dohodnúť s veriteľmi, ak stiahnu požiadavky zníženia dôchodkov, povedal pre utorňajšie vydanie talianskych novín Corriere della Sera grécky premiér Alexis Tsipras. Strany by mohli nájsť kompromis v kľúčových záležitostiach, ako je problematika rozpočtového prebytku, dodal Tsipras v zmierlivom tóne. Avšak neukázal žiadne náznaky prijatia požiadaviek veriteľov v škrtoch dôchodkov alebo iných sociálnych výdavkoch, opakujúc svoje vyhlásenia z posledných dní. “Myslím si, že sme blízko dohody o rozpočtovom prebytku na najbližšie roky. Hlavne musí existovať pozitívny prístup k alternatívnym návrhom pri znižovaní dôchodkov alebo zavádzaní nástrojov na boj proti recesii,” povedal Tsipras. Tieto vyhlásenia prišli v období, keď veritelia varujú, že čas rýchlo uteká.

Grécky premiér sa má v stredu stretnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandeom, aby sa pokúsili vyriešiť túto ťažkú situáciu. Objavili sa obavy, že ak by Grécko bolo donútené opustiť eurozónu, malo by to nepredvídateľné následky na euro a svetovú ekonomiku. Minulý týždeň po zamietnutí posledného návrhu veriteľov ľavicová vláda v Aténach naznačila, že je ochotná urobiť kompromis, avšak stále odmieta podľa nej nespravodlivo prísne opatrenia. “Nemôžeme pokračovať s programom, ktorý zjavne zlyhal,” povedal Tsipras. Zároveň dodal, že si je istý tým, že sa veritelia stiahnu. “Bolo by to začiatkom konca eurozóny,” uviedol grécky premiér.

Európska komisia dostala nový návrh Grécka, ktorý by v konečnom dôsledku mohol uvoľniť potrebné zdroje. Momentálne ho prehodnocujú, povedal v utorok predstaviteľ Európskej únie. Návrh má zosúladiť zatiaľ problémové témy dôchodkovej reformy a reformy dane z pridanej hodnoty.

Bulhari žiadajú nižšie utečenecké kvóty

SOFIA 8. júna (SITA/Reuters) – Bulharsko bude žiadať obmedzenie počtu utečencov, ktorých má mať pridelených na základe nových kvót EÚ. Bulharská vláda vo vyhlásení uvádza, že kvóty by mali byť nižšie pre krajiny, ktoré tvoria vonkajšie hranice únie a sú tak pod väčším “migračným tlakom”. Bulharsko už teraz čelí vlne utečencov prichádzajúcich zo Sýrie a severnej Afriky cez územie Turecka. Počas prvého štvrťroka tohto roku sa počet imigrantov zvýšil na 3200, čo je o 60 percent viac než za rovnaké obdobie vlani. Sofia už vystavala plot na hranici s Tureckom v snahe zabrániť vstupu nelegálnych migrantov.

Európska komisia (EK) v stredu prijala prvý súbor opatrení v rámci takzvanej Európskej agendy pre migráciu, ktorú predstavila verejnosti pred dvoma týždňami v rámci snahy o rovnomernejšie rozloženie azylantov medzi jednotlivými štátmi EÚ. Brusel predpokladá, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov bude medzi ostatných členov EÚ rozdelených dokopy 40-tisíc migrantov, ktorí sa už nachádzajú v Európe. Súčasťou balíka je taktiež odporúčanie, aby členovia EÚ prijali 20-tisíc utečencov, ktorí sa zatiaľ nenachádzajú na území dvadsaťosmičky. Bulharsko by podľa tohto plánu malo prijať najprv 572 imigrantov a následne vyše 200 ďalších. S plánom EK prejavili nespokojnosť aj ďalšie krajiny EÚ, ktorej lídri budú o tejto téme rokovať na summite 25. a 26. júna.

Hollande: EÚ pritvtdí v sankciách voči Rusku

KRÜN 8. júna (SITA/Reuters) – Európska únia pravdepodobne predĺži do konca tohto roka platnosť diplomatických a ekonomických sankcií uvalených na Rusko za jeho politiku na Ukrajine. Na summite najvyspelejších krajín sveta G7 v nemeckom Bavorsku to novinárom v pondelok povedal francúzsky prezident François Hollande. O budúcnosti protiruských sankcií budú lídri EÚ rokovať na svojom júnovom summite. “Je pravdepodobné, že toto (predĺženie) bude návrh európskych úradov,” povedal francúzsky líder. Nemecká kancelárka Angela Merkelová predtým v tejto súvislosti povedala, že ak to bude nutné, únia ešte sprísni uvalené sankcie. Narážala pritom na prímerie uzavreté vo februári v Minsku, ktoré je na východe Ukrajiny neustále porušované. “Sme pripravení, ak bude situácia eskalovať, čo nechceme, sprísniť sankcie,” vyhlásil Merkelová.

Európska únia zaviedla vlani voči vybraným predstaviteľom Ruska a proruských separatistov, ktorých obviňuje z anexie Krymu a destabilizácie východu Ukrajiny, sankcie v podobe zákazu vycestovania a zablokovania majetku. Terčom sankcií sú aj vybrané odvetvia ruskej ekonomiky vrátane energetiky, bankovníctva alebo zbrojárskeho priemyslu. Platnosť sankcií by mala formálne vypršať už v júli. Západní lídri sa však v marci dohodli, že sankcie ostanú v platnosti, až pokým nebude na východe Ukrajiny plne rešpektovaná dohoda o prímerí.