Zahraničné | Stránka 876 | Regióny.zoznam.sk

Najpopulárnejšou stranou v Česku ostáva ANO, dostala by takmer 30 percent

PRAHA 8. septembra (SITA) – Ak by sa parlamentné voľby v Česku konali koncom mája, vyhrala by ich vládna strana ANO ministra financií Andreja Babiša so ziskom takmer 30 percent. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnil v nedeľu portál českej spravodajskej televízie ČT24. Druhá by skončila najsilnejšia vládna strana ČSSD premiéra Bohuslava Sobotku. Jej podpora je takmer 21-percentná. Až za nimi skončili opoziční komunisti z KSČM, ktorí si držia stabilnú podporu a volilo by ich 12 percent opýtaných.

Hranicu deviatich percent v prieskume na vzorke 1200 ľudí prekročilo hnutie TOP 09 exministra Karla Schwarzenberga, pričom ODS by svoj hlas dalo osem percent opýtaných. Podpora tretej vládnej strany KDÚ-ČSL sa pohybuje na úrovni 6,5 percenta. Ďalšie strany by sa do parlamentu nedostali, pričom záujem s určitosťou sa na voľbách zúčastniť vyjadrilo viac ako 40 percent voličov.

Cameron varuje ministrov pred odmietaním EÚ

LONDÝN 8. júna (SITA/Reuters) – Britský premiér David Cameron v nedeľu varoval členov svojej vlády pred zastávaním rozdielnych postojov než tých, na ktorých sa spoločne dohodli v súvislosti so zotrvaním krajiny v EÚ. Reagoval tak na iniciatívu viac ako 50 euroskeptických poslancov jeho Konzervatívnej strany, ktorí vyjadrili jasný záujem stáť na čele zástancov odchodu z únie v prípade zlyhania snáh o zásadné posilnenie postavenia Londýna vo vzťahu k Bruselu. Ako povedal Cameron, “ak chcete byť súčasťou vlády, budete musieť zdieľať pohľad, na ktorom sme sa zhodli vo veci usporiadania referenda, čo bude viesť k úspešnému záveru”.

Cameron minulý rok Britom sľúbil, že v prípade volebného víťazstva vypíše referendum o ďalšej budúcnosti Spojeného kráľovstva v EÚ. Predtým chce však vyjednať nové podmienky členstva krajiny v únii, čo si bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. Cameron chce podľa vlastných slov dosiahnuť také reformy EÚ, aby Briti mali v plebiscite plánovanom na rok 2017 na výber.

Juncker: Tsípras skresľuje návrhy veriteľov

Vyšlo aj v EKO

KRÜN 8. júna (SITA/Reuters) – Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v nedeľu obvinil gréckeho premiéra Alexisa Tsíprasa, že skresľuje návrhy medzinárodných veriteľov a vyzval ho, aby rýchlo predložil alternatívne návrhy. Grécko s veriteľmi rokuje o pomoci, ktorú získa výmenou za reformy. Juncker vyjadril podráždenie súvisiace s gréckym premiérom Tsiprasom, ktorý v piatok v gréckom parlamente označil návrhy veriteľov za “absurdné“. Juncker vyhlásil, že považuje Tsíprasa za priateľa, doplnil však, “že je potrebné rešpektovať určité minimálne pravidlá, aby ním ostal“.

Juncker vyhlásil, že ďalšie rokovania s Tsíprasom a inými lídrami eurozóny očakáva popri summite EÚ a štátov Latinskej Ameriky, ktorý štartuje v stredu v Bruseli. Znovu uistil, že odchod Grécka z eurozóny nie je možnosťou. Poznamenal však, že to neznamená, že “má klobúk, z ktorého dokáže vytiahnuť zajaca“ a zabrániť tak odchodu Grécka z eurozóny.

Na otázku o tom, aký je konečný termín na dohodu Grécka s veriteľmi, reagoval Juncker zdržanlivo. “Určite tam bude konečný termín,“ povedal Juncker, o dátume však nehovoril.

Obama s Merkelovou neustúpia, potvrdili prísny postoj voči Rusku

KRÜN 7. júna (SITA/Reuters) – Americký prezident Barack Obama v nedeľu pred summitom skupiny G7 vyhlásil, že nadchádzajúce stretnutie lídrov najvyspelejších krajín sveta sa bude zaoberať postojom voči Ruskej agresii na Ukrajine, ale aj hrozbami extrémizmu či klimatickými zmenami. Obama spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zdôraznili dôležitosť americko-nemeckých vzťahov, ktoré v posledných rokoch utrpeli v súvislosti s rozsiahlou kauzou americkej špionáže, do ktorej spadalo aj odpočúvanie Merkelovej mobilného telefónu. “Moje posolstvo pre nemecký ľud je prosté: ďakujeme za vaše priateľstvo, za vaše vedenie… Stojíme pri sebe ako neoddeliteľní spojenci v Európe aj na celom svete,” povedal Obama davu, ktorý ho v nedeľu privítal v bavorských Alpách. Merkelová v reakcii na jeho slová zmienila rozdiely oboch národov, Spojené štáty však popísala ako priateľa Nemecka aj zásadného partnera. Obaja lídri zároveň vyjadrili názor, že sankcie voči Rusku musia pretrvať, pokým sa neskončia boje na východe Ukrajiny.

Lídrov skupiny G7 v nedeľu doobeda k alpskému hotelu Schloss Elmau priviezli vrtuľníky, keďže desiatky odporcov summitu zablokovali hlavnú príjazdovú cestu. Stretnutiu predchádzala aj sobotňajšia demonštrácia niekoľkých tisícov ľudí v nemeckom horskom letovisku Garmisch-Partenkirchen a tiež štvrtková 30-tisícová protestná akcia v bavorskej metropole Mníchov. Pri týchto protestoch došlo len k drobným potýčkam s miestnou políciou, pri ktorých bolo v dôsledku drobných zranení prevezených do nemocnice pár účastníkov demonštrácií. Úroveň násilností, ktoré takéto stretnutia tradične sprevádzajú, je však v porovnaní s predošlými summitmi G7 oveľa nižšia.

Nemecko do oblasti v okolí miesta konania summitu rozmiestnilo približne 17-tisíc príslušníkov polície a rakúska strana informovala, že vzhľadom na polohu Schloss Elmau v blízkosti hranice bude pripravených zasiahnuť aj ďalších asi 2 100 rakúskych policajtov. Lídri Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojených štátov a Európskej únie sa v nadchádzajúcich dňoch budú zaoberať dôležitými otázkami globálneho charakteru, akými sú klimatické zmeny, otázky zdravia či hrozby, ktoré predstavujú militantné organizácie ako napríklad Islamský štát či Boko Haram.

Tusk odmieta diskusiu o zrušení sankcií proti Rusku

KRUEN 7. júna (SITA/Reuters) – Predseda Európskej rady Donald Tusk v nedeľu vyzval lídrov skupiny G7, aby na nadchádzajúcom summite v bavorských Alpách zachovali jednotný postoj v presadzovaní sankcií voči Rusku pre jeho aktivity na Ukrajine. Bývalý poľský premiér vyslovil názor, že jedinou otázkou v tejto veci zostáva to, či uvalené sankcie ešte nesprísniť. “Mojim cieľom je, aby sme dnes potvrdili jednotu G7 v rámci sankčnej politiky… Vzhľadom k súčasnej situácii teda tvrdím, že ak by chcel ktokoľvek začať diskusiu o sankciách, mohla by sa týkať jedine ich posilnenia,” uviedol Tusk.

Postoj predsedu Európskej rady podporil v nedeľu aj britský premiér David Cameron. “Musíme sa uistiť, že Európa zostane jednotná. Sankcie majú dopad na všetky krajiny. Británia však nepripustí, aby jej výsadné postavenie vo finančných službách zabránilo prijať silnú odpoveď na Ruskom podporovanú agresiu a nemyslím, že by to mali pripustiť ostatné krajiny,” vyhlásil Cameron v reakcii na slová amerického prezidenta Baracka Obamu. Ten v súvislosti s nadchádzajúcim stretnutím skupiny G7 uviedol, že lídri krajín budú diskutovať aj o Ruskom podporovanej agresii povstalcov na východe Ukrajine.

Platnosť ekonomických sankcií, ktoré na Rusko v súvislosti s konfliktom na Ukrajine uvalili USA aj krajiny EÚ by mala formálne vypršať už v júli. Západní lídri sa však v marci dohodli, že sankcie ostanú v platnosti až pokým nebude na východe Ukrajiny plne rešpektovaná dohoda o prímerí, podpísaná vo februári v bieloruskom Minsku.

Porošenko: Ukrajina neprestane so snahami vrátiť Krym pod jej správu

KYJEV 5. júna (SITA) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko neprestane so snahami, aby sa polostrov Krym vrátil pod ukrajinskú správu. V piatok to povedal na tlačovej konferencii, ktorú vysielala ukrajinská verejnoprávna televízia. Porošenko opäť vyjadril vážne obavy, že Ukrajina čelí veľkej ruskej invázii na východe krajiny ako aj obnoveniu vojny s tamojšími proruskými povstalcami. “Taký počet ruských vojakov pri hraniciach s východnou Ukrajinou sme nevideli od augusta minulého roku,” vyhlásil s tým, že Moskva musí mať veľmi vážny dôvod na rozmiestnenie toľkých vojakov pri hranici. Ukrajinský líder tiež informoval, že na Ukrajine bude čoskoro zriadená kontaktná kancelária OSN, čo je podľa neho prvý krok k nasadeniu mierotvorných síl OSN na východe krajiny.

Porošenko sa vyjadril deň po skončení najostrejších bojov od vyhlásenia prímeria vo februári tohto roku, ktoré prebiehali pri mestečku Marjinka pri Donecku. Oblasť ako aj mesto armáda už podľa neho “úplne vyčistila” od povstalcov. Prezident povedal, že v bojoch zahynulo päť ukrajinských vojakov a asi 80 separatistov, pričom 12 povstalcov vrátane jedného Rusa sa podarilo zajať.

Juncker údajne odmietol hovoriť s Tsiprasom, Grécko to odmieta

BRUSEL 7. júna (SITA, Reuters) – Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v sobotu údajne odmietol telefonický rozhovor s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Dôvodom je to, že Grécko doposiaľ nezaslalo reformné návrhy sľúbené na štvrtok. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľa EÚ. Grécko však tieto správy odmieta.

“Nenastal, žiadny pokrok, nebolo o čom diskutovať,“ uviedol predstaviteľ EÚ. Tsipras sa mal na ďalších rokovaniach v Bruseli objaviť v piatok, neprišiel však. V gréckom parlamente označil podmienky ponúkanej pomoci za absurdné. Správy o tom, že by Juncker odmietol rozhovor s Tsiprasom však v sobotu poprel jeden z členov gréckej vlády. “Nie je to pravda,“ povedal. Zároveň doplnil, že Atény naďalej čakajú na reakciu veriteľov k nedávnym reformným návrhom.

Putin: Západ nemá dôvod báť sa Ruska

MOSKVA 6. júna (SITA) – Rusko nie je hrozbou pre Severoatlantickú alianciu, uviedol v sobotu v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera ruský prezident Vladimir Putin. “Iba chorý človek, a aj to len vo sne si môže myslieť, že by Rusko znenazdajky zaútočilo na NATO,” uviedol Putin. Reagoval tak na vzrastajúce obavy východoeurópskych štátov z agresie Ruska, ktoré v súvislosti s nimi v uplynulých mesiacoch posilnili prítomnosť vojenských jednotiek NATO na svojom území. Severoatlantická aliancia Rusko dlhodobo obviňuje z podpory proruských povstalcov na východe Ukrajiny, Moskva však tieto tvrdenia popiera. Práve pre udalosti na Ukrajine Rusko vylúčili aj zo skupiny najvyspelejších krajín sveta G7.

Tri pobaltské krajiny plánujú podľa informácií spravodajskej stanice BBC požiadať NATO o stálu prítomnosť vojakov aliancie na svojej pôde, aby tak voči Rusku pôsobili odstrašujúco. V rozhovore pre taliansky denník Putin ďalej uviedol, že niektoré krajiny jednoducho len využívajú obavy, ktoré sa ľuďom spájajú s Ruskom. Jednajú tak podľa jeho mienky iba pre to, aby získali nejakú doplnkovú “vojenskú, ekonomickú, finančnú či inú pomoc”. “Nie je potrebné báť sa Ruska,” vyslovil Putin. “Svet sa zmenil tak veľmi, že ľudia s aspoň trochou zdravého rozumu si dnes nevedia ani len predstaviť taký rozsiahly vojenský konflikt. Máme iné veci na premýšľanie, uisťujem Vás,” odkázal Putin západným

V Mníchove sa konali masívne demonštrácie proti summitu G7

MNÍCHOV 4. júna (SITA/AP) – Desaťtisíce ľudí vo štvrtok protestovali v bavorskej metropole Mníchov proti nadchádzajúcemu stretnutiu lídrov skupiny G7. To sa uskutoční v nedeľu a pondelok v bavorských Alpách v hoteli Schloss Elmau ležiacom pri hranici s Rakúskom, približne 80 kilometrov juhozápadne od Mníchova. Lídri G7 by na ňom mali diskutovať najmä o naliehavých problémoch globálneho charakteru cez obmedzenie globálneho otepľovania až po krízu na Ukrajine. Štvrtkový protest v Mníchove organizovali environmentálni aktivisti a ľavicové skupiny. Podľa odhadov miestnej polície sa na ňom zúčastnilo približne 30-tisíc ľudí.

Protestujúci pochodovali centrom bavorskej metropole nesúc heslá ako “Zastavme TTIP (Transatlantické obchodne a investičné partnerstvo) – zachráňme klímu – bojujme proti chudobe”. Manifestácia sa niesla v pokojnom duchu a obišla sa bez akýchkoľvek násilných incidentov.

Nemecké úrady sú pripravené aj na ďalšiu možnú demonštráciu, ktorá by sa v sobotu mohla odohrať v meste Garmisch-Partenkirchen ležiacom blízko miesta, kde sa bude konať stretnutie lídrov G7. Na sobotu je zároveň v Mníchove naplánované ďalšie zhromaždenie, ktorého účastníci majú apelovať na lídrov G7, aby podnikli viac proti hladomoru a chudobe vo svete. Usporiadatelia, medzi ktorými je organizácia speváka Bona, očakávajú 17-tisícovú účasť, uviedol vo štvrtok nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Šéf NATO upokojuje: Rusko teraz nepredstavuje okamžitú hrozbu

OSLO 4. júna (SITA/Reuters) – Rusko nepredstavuje okamžitú hrozbu pre krajiny Severoatlantickej aliancie, ktorá stále dúfa, že vzájomné vzťahy sa napravia. Pre nórsky verejnoprávny rozhlas NRK to vo štvrtok povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Zároveň poukázal na fakt, že Rusko v minulosti neváhalo použiť silu na rozšírenie svojich hraníc, pričom ako príklad uviedol Gruzínsko, Krym a východnú Ukrajinu. “Vidíme viac nepredvídateľných, nebezpečných a nepokojných situácií. Napriek tomu si myslíme, že z východu neexistuje žiadna okamžitá hrozba pre niektorú z krajín NATO,” povedal Stoltenberg počas návštevy svojej vlasti. Šéf aliancie však zdôraznil, že zlepšenie bilaterálnych vzťahov a ďalšia spolupráca sú v záujme Ruska aj NATO.

Aliancia opakovane kritizovala Rusko za jeho angažovanie sa v ukrajinskom konflikte, v ktorom podporuje proruských povstalcov bojujúcich proti tamojšej vláde. Moskva však popiera, že by separatistom poskytovala zbrane a vysielala na východ Ukrajiny svojich vojakov. Boje na Ukrajine sa v posledných dňoch opäť rozhoreli, a to ja napriek prímeriu uzavretému vo februári v Minsku. Stoltenberg v tejto súvislosti vyzval všetky strany konfliktu, aby minské mierové dohody plne dodržiavali. Zopakoval, že podľa informácií aliancie sú ruské jednotky prítomné na východe Ukrajiny. “Moskva okrem toho dodala separatistom veľké množstvá ťažkých a moderných zbraní vrátane delostreleckých a protilietadlových zbraní pre vyše 1000 vojakov,” povedal novinárom v Osle. Rusko preto podľa Stoltenberga nesie zodpovednosť za situáciu a je v jeho moci konflikt ukončiť.

Exšéf nemeckej diplomacie varuje Camerona pred sľubom krajanov

LONDÝN 4. júna (SITA/Reuters) – Britský premiér David Cameron by sa nemal dať uniesť prísľubom Nemecka, že podporí snahy Británie dosiahnuť reformu Európskej únie, varoval vo štvrtok bývalý nemecký minister zahraničia Joschka Fischer. Po víťazstve v májových parlamentných voľbách Cameron prisľúbil vyrokovať nové zmluvy Británie s EÚ, a to ešte pred referentom o zotrvaní či vystúpení krajiny z únie do konca roka 2017.

Na získanie podpory začal Cameron minulý týždeň turné po hlavných mestách členských krajín únie. Hlavným cieľom jeho cesty bolo stretnutie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne, ktorá mu prisľúbila spoluprácu pri dosiahnutí dohody, čo britskí predstavitelia privítali. Fischer, ktorý odišiel z politiky v roku 2005, sa však snažil tento optimizmus Camerona schladiť. “Angela Merkelová neurobí nič, čo ohrozí základné princípy spoločného trhu EÚ,” varoval niekdajší šéf nemeckej diplomacie. Podľa neho prioritou Merkelovej je nájsť riešenie finančného problému Grécka v rámci eurozóny.

Grécky premiér hlási pokrok v rokovaní s veriteľmi

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 4. júna (SITA, Reuters) – Grécko je blízko k dohode s veriteľmi a v piatok uhradí svoje záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Vo štvrtok to vyhlásil grécky premiér Aléxis Tsípras po rokovaní s predsedom Európskej komisie (EK) Jean-Claudom Junckerom a šéfom skupiny ministrov financií krajín eurozóny (Euroskupina) Jeroenom Dijsselbloemom. Podľa Tsíprasa je konsenzus týkajúci sa cieľovej úrovne gréckeho primárneho rozpočtového prebytku veľmi blízko a dohoda s veriteľmi by sa mohla uzavrieť počas niekoľkých dní.

Na otázku týkajúcu sa blížiacej sa splátky Grécka voči MMF odpovedal: “Nerobte si s tým starosti.” Zároveň poznamenal, že krajina v minulosti záväzky splácala. “Budeme v tom pokračovať,” dodal. Grécko a jeho veritelia pripravili vlastné, odlišné alternatívy možnej dohody. Podľa Tsíprasa sú predmetom diskusie „grécke návrhy“.

O pokroku v rozhovoroch hovorí aj EK s tým, že intenzívne rokovania budú pokračovať. “Bolo to dobré, konštruktívne stretnutie. Urobili sme pokrok v pochopení vzájomných stanovísk na základe rôznych návrhov. Dohodli sme sa, že sa znovu stretneme. Intenzívna práca bude pokračovať,“ uviedol predstaviteľ EK.

Ruskí poslanci a diplomati majú obmedzený prístup do EP

BRUSEL 3. júna (SITA/Reuters) – Európsky parlament (EP) obmedzil prístup ruských diplomatov a poslancov do svojich priestorov. Predseda EP Martin Schulz tak reagoval na nedávne zverejnenie ruského zoznamu neželaných osôb, na ktorom figuruje 89 európskych politikov a predstaviteľov. Ruskí diplomati a poslanci budú odteraz musieť mať špeciálne povolenie na vstup do budov parlamentu. Obmedzenie sa týka aj ruského veľvyslanca pri EÚ Vladimira Čižova. Schulz tiež pozastavil činnosť komisie tvorenej ruskými a európskymi poslancami, ktorá sa schádza niekoľkokrát do roka s cieľom upevniť vzťahy medzi Ruskom a EÚ.

Ruský zoznam neželaných osôb je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že na zoznam zaradili osoby, ktoré “podporovali prevrat na Ukrajine”, čím mal na mysli zvrhnutie exprezidenta Viktora Janukovyča po masových demonštráciách.

Novým prezidentom Lotyšska sa stal Raimonds Vejonis

RIGA 3. júna (SITA/AP) – Poslanci lotyšského parlamentu si v stredu za nového prezidenta zvolili súčasného ministra obrany Raimondsa Vejonisa, ktorý tak porazil sudcu Európskeho súdneho dvora Egilsa Levitsa. Ten bol jeho hlavným konkurentom po tom, ako poslanci po prvých kolách voľby eliminovali ďalších dvoch kandidátov. Štyridsaťosemročný Vejonis získal rozhodujúcu väčšinu 55 hlasov spomedzi 100-členného lotyšského parlamentu zvaného Saeima až v piatom kole voľby, kde už nemal súpera. Novozvolený prezident v úrade nahradí doterajšieho lídra Andrisa Berzinša, ktorý sa o ďalšie funkčné obdobie neuchádzal z rodinných dôvodov. Vejonisovo pôsobenie na poste ministra obrany bolo doposiaľ v očiach verejnosti vnímané ako silné. Pobaltská krajina, ktorá vyhlásila nezávislosť v roku 1991 po páde Sovietskeho zväzu, v súčasnosti pociťuje obavy v súvislosti s aktivitami susedného Ruska na Ukrajine.

Turecký prezident pred voľbami žaluje lídra opozície

ANKARA 3. júna (SITA/Reuters) – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok formálne podal žalobu na lídra opozície Kemala Kiliçdaroglua, ktorý minulý týždeň skritizoval jeho luxusný životný štýl. Poukázal v tejto veci na prezidentský palác, lietadlá, no aj mercedesy. Nevynechal ani záchody, ktoré sú podľa neho vykladané zlatom. Erdogan v pondelok najprv Kiliçdaroglua pozval, aby zlaté záchodové dosky našiel, a v prípade nájdenia prisľúbil svoju rezignáciu. Po novom však od neho žiada v prepočte takmer 40-tisíc eur. V nedeľu sú totiž v Turecku voľby a prezident chce prostredníctvom silného mandátu vládnej strany dosiahnuť zmenu ústavy s cieľom posilniť svoje právomoci.

Erdoganova pozícia v Turecku je dlhé roky neohrozená. Ešte ako premiér ustál okrem iného aj pobúrenie sveta z nekompromisného zásahu proti opozičným demonštrantom pred dvoma rokmi. Pevnosťou jeho kresla neotriasla ani sporná výstavba viac tisícizbového palácového komplexu známeho ako Biely dom. Náklady sa vyšplhali na takmer pol miliardy eur. Jeden záchod v ňom údajne vyšiel na takmer 4000 eur. Ako povedal Kiliçdaroglu, “nechajte ho samého s jeho zlatými doskami, poznám jeho túžbu po zlate, dolároch a eurách”.

Svet podľa irackého premiéra nerobí dosť v boji proti Islamskému štátu

PARÍŽ 2. júna (SITA/Reuters) – Medzinárodná koalícia na čele so Spojenými štátmi nerobí dosť na potlačenie radikálov zo sunnitskej skupiny Islamský štát (IŠ). Obvinenie vzniesol iracký premiér Hajdár al-Abádí, ktorý sa v utorok zúčastnil v Paríži na medzinárodnej konferencie o boji proti IŠ. Saudskú Arábiu a ďalšie krajiny zas obvinil z nedostatočnej snahy zabrániť prenikaniu zahraničných bojovníkov do Iraku. Al-Abádí, ktorý je umiernený šiit, zároveň odmietol kritiku, že jeho vláda zaostáva v snahách zmieriť šiitskú a sunnitskú komunitu Iraku. Hostiteľ konferencie, francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius konštatoval, že “boj proti IŠ bude dlhý”. Vyhlásil tiež, že problémy Iraku potrvajú, až kým nepadne vláda sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.

IŠ, ktorý ovláda časti severného a západného Iraku, zaznamenal v poslednej dobe niekoľko vojenských úspechov, keď napríklad dobyl mesto Ramádí v provincii Anbár ležiace necelých 90 kilometrov od Bagdadu. Al-Abádí a jeho vláda sa snažia zapojiť do boja proti IŠ aj sunnitské milície. Armáda momentálne chystá veľkú ofenzívu za podpory šiitských kmeňov a milícií s cieľom vyhnať islamistov z Anbáru. V záujme úspechu ofenzívy iracký premiér žiada viac podpory od medzinárodného spoločenstva. “Je to zlyhanie na strane sveta,” povedal a dodal, že iracká vláda robí v boji proti IŠ, čo môže. Al-Abádí žiada spojenecké krajiny o poskytnutie viac zbraní vrátane protitankových striel ako aj podrobnejších informácií od tajných služieb. “Letecké útoky sú užitočné, no nestačia. IŠ je veľmi mobilná skupina a pohybuje sa v malých skupinách,” vyhlásil. Irak sa snaží kúpiť zbrane od Iránu a Ruska, nákup ale hatia zbrojné sankcie voči týmto krajinám.

Rusko prijme odvetné opatrenia pri ďalších sankciách

vyšlo aj v EKO

MOSKVA 2. júna (SITA) – Ruská federácia prijme odvetné opatrenia v prípade, ak Európska únia sprísni, alebo predĺži sankcie. Vyhlásil to v utorok predseda vlády Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na stretnutí s premiérom SR Robertom Ficom. “Keď nie, tak budeme zachovávať naše dobré vzťahy s partnermi v Európskej únii, pretože v nej máme aj takých, ktorí sú proti sankciám,” povedal.

Ako poznamenal premiér Fico, sankcie neboli prioritnou témou diskusie predsedov vlád oboch krajín. Premiéri hovorili najmä o obchodnej a hospodárskej spolupráci. “Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a veľmi nám záleží na jednotnom postoji, pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine. Sme za jednotný prístup, ale súčasne si vyhradzujeme právo, ako suveréna krajina, povedať svoj názor, presadzovať svoje vlastné záujmy, ale pri plnom rešpektovaní potreby zachovať jednotný postoj Európskej únie,” povedal na margo sankcií Fico.

Slovensku podľa premiérových slov záleží na stabilnej a životaschopnej Ukrajine. “Nechceme, aby Ukrajina dopadla ako Irak alebo Líbya, pretože je to náš bezprostredný sused,” doplnil Fico. Sankcie podľa neho slovenská vláda nikdy nepovažovala, ani nebude považovať za obsah politiky, ale len za jeden z nástrojov.

“Pokiaľ ide o zasadnutie Európskej rady, ktoré bude v júni, pre nás je rozhodujúca implementácia dohôd, ktoré boli dosiahnuté v hlavnom meste Bieloruska, Minsku. Hovorím o implementácii z oboch strán tohto konfliktu,” vyjadril svoj postoj premiér. V prípade úspešnej implementácie spomínaných dohôd bude Slovensko patriť ku krajinám, ktoré podporia zmierňovanie sankcií.

Premiéri hovorili aj o energetike, konkrétne o dodávkach plynu. “Slovenská republika nevie ovplyvniť vzájomné obchodné vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Rovnako nemôžeme zostať so založenými rukami a nechať narastať riziko, že dôjde k úplnému vyradeniu Ukrajiny z tranzitu bez akejkoľvek alternatívy pre Slovensko,” povedal Fico. Slovensko podľa neho berie na vedomie, že počnúc 1. januárom 2020 prestane platiť dohoda, ktorá umožňuje Ukrajine prevážať cez svoje územie ruský plyn do západnej Európy. Pokiaľ by Slovensko nebolo tranzitnou krajinou v oblasti plynu, tak by sme podľa premiéra utrpeli obrovské a nevyčísliteľné hospodárske škody.

“Preto sme opätovne predstavili ruskej strane projekt Eastringu, ktorý má byť spoločným projektom Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska, určite aj v spolupráci s Európskou úniou,” poznamenal predseda vlády SR. Spomínaný projekt by mal nadviazať na rusko-turecký tok plynu, ktorý sa má začať realizovať v roku 2016. Ako ďalej vyhlásil Fico, každá vláda na Slovensku má zabezpečiť, aby tranzitná rúra nezostala prázdna.

Podnikatelia a zástupcovia štátnych inštitúcií podpísali viaceré memorandá, dohody o spolupráci v oblasti dopravy, turizmu, pôdohospodárstva, či školstva. Premiér sa počas svojej dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve stretol okrem iného s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Rokoval tiež s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, či prezidentom Vladimírom Putinom.