Zahraničné | Stránka 878 | Regióny.zoznam.sk

Rusko poskytlo zoznam neželaných osôb

HAAG 30. mája (SITA) – Holandský premiér Mark Rutte v piatok potvrdil existenciu ruského zoznamu osôb, ktoré majú zakázaný vstup do Ruska. Podľa jeho slov je zoznam s desiatkami menami európskych politikov určený veľvyslanectvám krajín EÚ a Rusi si podľa vlády v Haagu neželajú jeho zverejnenie. Zoznam je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem.

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú pre krízu na Ukrajine najhoršie od pádu železnej opony koncom 80. rokov. Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania takmer rok trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny. Platné sankcie však rozdeľujú krajiny EÚ a niektoré požiadali o vyňatie spod ruského embarga.

Nový poľský prezident Duda chce presadiť svoj volebný program

Vyšlo aj v EKO

VARŠAVA 29. mája (SITA, Reuters) – Novozvolený poľský prezident Andrzej Duda chce presadiť nižší vek odchodu do dôchodku, zvýšenie nezdaniteľného minima a mimoriadne detské prídavky sociálne odkázaným rodinám. Kľúčové body svojho programu potvrdil v rozhovore pre piatkové vydanie denníka Rzeczpospolita. Podľa agentúry Reuters by opatrenia mohli zaťažiť štáty rozpočet sumou 300 mld. poľských zlotých (PLN).

“Sľúbil som, že zvýšim hranicu nezdaniteľných príjmov a môžete si byť istý, že pripravím takýto zákon,” povedal Duda. “Hovoril som o znížení dôchodkového veku a aj ponúknem relevantný zákon, takisto ako (ponúknem) aj zákon, ktorý poskytne každej chudobnejšej rodine 500 zlotých na jedno dieťa,” dodal novozvolený prezident. Hlava štátu má v Poľsku skôr reprezentatívnu funkciu, môže však predkladať návrhy zákonov, vetovať schválenú legislatívu, podieľa sa aj na výkone zahraničnej politiky.

Andrzej Duda, ktorý prekvapujúco zvíťazil v druhom kole poľských prezidentských volieb 24. mája, prevezme úrad hlavy štátu 6. augusta. V minulosti pôsobil ako poradca exprezidenta Lecha Kaczynského, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku. Duda kandidoval s podporou konzervatívnej opozičnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorá sa podľa agentúry Reuters považuje za menej protrhovú ako vládna Občianska platforma (PO).

Štyridsaťdvaročný Duda odmieta zavedenie eura. Chce tiež zvrátiť reformu z dielne súčasnej vlády PO, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Nárok na skorší nástup do penzie by podľa neho mohli mať ľudia, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov. Novozvolený poľský prezident sa vyslovil aj za mimoriadne zdanenie bánk a obchodných reťazcov.

Úspech kandidáta PiS zároveň znižuje šance na znovuzvolenie vlády v jesenných parlamentných voľbách. V parlamentných voľbách, ktoré sa v Poľsku uskutočnia koncom októbra, by podľa aktuálnych prieskumov zvíťazila s miernym náskokom strana PiS nad vládnou PO.

Orbán zdôraznil podporu členstva v EÚ aj NATO

BUDAPEŠŤ 29. mája (SITA/AP) – Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vyhlásil, že aj napriek rozdielnostiam v názoroch musí krajina zostať členom Európskej únie (EÚ) aj NATO.

Orbán v prejave, ktorý predniesol na slávnosti pri príležitosti jeho piatich rokov v úrade, opäť označil niektoré prísľuby EÚ ohľadom riešenia migrantskej krízy za “hraničiace so šialenstvom”. Napriek tomu však vyslovil, že je proti akémukoľvek pokusu krajiny o odchod z EÚ či NATO. Politik, ktorého vládna strana Fidesz v maďarskom parlamente zastáva väčšinu, povedal, že je v záujme Maďarska zlepšiť chod EÚ, nie však “odísť z nej”.

Opačný názor na vec dlhodobo zastáva ultranacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), ktoré označuje NATO za “bezpečnostné riziko” pre Maďarsko a zároveň trvá na uskutočnení referenda o zotrvaní v EÚ. Hnutie za lepšie Maďarsko je momentálne treťou najsilnejšou stranou v maďarskom parlamente.

Šéfka MMF pripustila odchod Grécka z eurozóny

Vyšlo aj v ZAH

BERLÍN 29. mája (SITA) – Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová pripustila možnosť odchodu Grécka z eurozóny, ktorej stabilita by však podľa jej slov nebola ani v takomto prípade ohrozená. Podľa nej by to síce nebola “žiadna prechádzka parkom, no pravdepodobne by to nebol ani koniec eura”.

Francúzska exministerka financií v štvrtok zverejnenom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung taktiež pripustila, že dohoda s gréckou vládou o ďalšom pokračovaní spolupráce so zahraničnými veriteľmi je ďaleko. Podmienkou MMF sú totiž potrebné reformy. V následnom vyhlásení jej kancelárie Lagardeová zase uviedla, že z Grécka prišli pre desiatimi dňami pozitívne signály, no “minulý týždeň sme zase vytriezveli”.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme takmer štvrť bilióna eur. Poslednú splátku v sume viac ako sedem miliárd eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi ľavicovou gréckou vládou a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) premiéra Alexisa Tsiprasa však v predvolebnej kampani sľubovala Grékom rušenie úsporných opatrení.

Porošenko podpísal zákon umožňujúci prerušiť splácanie dlhu

KYJEV 29. mája (SITA, Reuters) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo štvrtok podpísal zákon, ktorý Ukrajine umožňuje pozastaviť stanovené splátky zahraničného dlhu v prípade, ak to bude potrebné. Informovalo o tom tlačové oddelenie prezidenta. Zákon bude účinný od okamihu svojho zverejnenia a v platnosti ostane do 1. júla budúceho roku. Parlament zákon schválil 19. mája po tom, čo sa zintenzívnili spory Ukrajiny s veriteľmi týkajúce sa reštrukturalizácie zahraničného dlhu v hodnote 23 mld. USD. Ukrajina musí dosiahnuť medzi rokmi 2015 a 2018 úspory v hodnote 15,3 mld. USD. Požaduje to Medzinárodný menový fond (MMF).

Výbor veriteľov Ukrajiny má námietky voči výzvam Kyjeva na odpísanie dlhov, hoci hovorí, že chce dohodu o reštrukturalizácii, ktorá povedie k hospodárskemu zotaveniu. Výbor reprezentuje veriteľov, ktorých podiel na zahraničnom dlhu Ukrajiny predstavuje približne 9 mld. USD.

Ukrajinské ministerstvo financií tento týždeň vyjadrilo presvedčenie, že Kyjev dosiahne dohodu o reštrukturalizácii s veriteľmi. Ukrajine sa tak otvorí cesta k ďalšej pomoci od MMF. Ukrajinský rezort financií však naznačil, že bude naďalej trvať na odpísaní dlhov.

(1 EUR = 1,0896 USD)

Dohoda medzi EÚ a USA nesmie oslabiť štandardy únie

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými by mala prehĺbiť prístup únie na trh USA, nesmie však oslabiť štandardy Európskej únie, ani právo na reguláciu vo verejnom záujme. Vyplýva to z návrhu odporúčaní, ktoré vo štvrtok schválil výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod. Poslanci tiež požadujú reformu a vylepšenie nástrojov na urovnávanie sporov medzi investormi a štátom.

Odporúčania vyjednávačom Európskej komisie k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ktoré schválil výbor pre medzinárodný obchod, musí ešte potvrdiť plénum Európskeho parlamentu. Informuje o tom Európsky parlament.

Nakoľko hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie je silne závislý na obchode a exporte, dobre zostavená dohoda so Spojenými štátmi americkými, ktorá by umožnila drobným firmám a malým a stredným podnikom prístup na trh s 850 miliónmi spotrebiteľov, by mohla do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP o 15 až 20 %, uvádza sa v schválenom texte.

Na druhej strane však protirečiace si závery štúdií podľa poslancov sťažujú hodnotenie potenciálneho prínosu dohody TTIP pre hospodárstvo Európskej únie. Výbor preto zdôraznil nevyhnutnosť transparentných rozhovorov, ktoré by viedli k dosiahnutiu ambicióznej a zároveň vyváženej dohody s prínosom pre všetky členské štáty a k vytvoreniu efektívneho hospodárskeho prostredia podporujúceho hospodársku súťaž bez necolných obchodných prekážok. Dohoda však musí garantovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov EÚ týkajúcu sa napríklad ich údajov, zdravia a bezpečnosti a zabrániť daňovému a environmentálnemu dumpingu, uvádza sa v schválenom texte.

Poľsko nesúhlasí s britským plánom obmedziť imigráciu z EÚ

VARŠAVA 29. mája (SITA/Reuters) – Poľsko neustúpi Británii v rokovaniach o zmene niektorých zmlúv o EÚ a bude naďalej chrániť záujmy svojich občanov žijúcich v Británii. V deň návštevy britského premiéra Davida Camerona vo Varšave to v piatok pre verejnoprávnu televíziu TVP1 povedal poľský minister zahraničia Grzegorz Schetyna. Cameron pricestoval do Poľska, aby tam získal podporu pre jeho plány reformovať EÚ v oblastiach, ako je imigrácia, na čo chce do konca roka 2017 uskutočniť referendum o pokračovaní členstva alebo vystúpení Británie z EÚ. “Chceme, aby Británia zostala v EÚ. Záujmy Poliakov, našich občanov žijúcich v Británii, sú však dôležité,” povedal Schetyna v reakcii na plány britskej vlády obmedziť sociálne výhody pre imigrantov z EÚ, a tým zároveň obmedziť imigráciu z bloku, čo únia považuje za porušenie základných princípov o voľnom pohybe pracovných síl.

“Chápeme britský postoj, no existujú isté základy, na ktorých stojí spoločná Európa. Bude to ostrá konverzácia, no poľská strana neustúpi,” vyhlásil šéf poľskej diplomacie. Podobne sa vyjadril aj poľský minister pre európske záležitosti Rafal Trzaskowski. Zavádzanie diskriminačných opatrení je podľa neho pre Poľsko “červenou čiarou”. “Ak by každý prišiel so zoznamom zmien európskej politiky, znamenal by to koniec EÚ,” vyhlásil.

Cameron sa v piatok stretol s poľskou premiérkou Ewou Kopaczovou, obsah ich rozhovoru však nezverejnili. Teraz smeruje do Nemecka, kde bude o britských plánoch rokovať aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Cameron minulý rok Britom sľúbil, že v prípade volebného víťazstva vypíše referendum o ďalšej budúcnosti v EÚ. Predtým chce však vyjednať nové podmienky členstva Británie v únii, čo bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. Cameron chce podľa vlastných slov dosiahnuť také reformy EÚ, aby Briti mali v plebiscite plánovanom na rok 2017 na výber.

Odchod Grécka by podľa Moody’s zmenil eurozónu

LISABON, WASHINGTON 28. mája (SITA, Reuters) – Odchod Grécka z eurozóny by nespôsobil návrat do situácie z roku 2012, ale existujú riziká šírenia problémov. Zároveň by to zmenilo povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá. Uviedla to vo štvrtok viceprezidentka medzinárodnej ratingovej agentúry Moody’s Kathrin Mühlbronnerová. “Nemyslíme si, že odchod Grécka by bol bez následkov,” povedala Mühlbronnerová v rozhovore pre Reuters. “Odchod Grécka by zmenil tvár a povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá a ukázalo by sa, že taká nie je,” konštatovala. Dodala, že Portugalsku by hrozilo, že sa do krajiny rozšíria problémy.

Hovorca Medzinárodného menového fondu (MMF) vo štvrtok uviedol, že Grécko nepožiadalo o posunutie svojich splátok fondu na záver júna. Podľa pravidiel MMF každá krajina, ktorá má v jednom mesiaci fondu uhradiť niekoľko splátok dlhu, sa môže rozhodnúť, že ich spojí a uhradí všetko v závere mesiaca. Atény majú v júni fondu uhradiť zhruba 1,6 mld. eur, pričom prvých 300 mil. eur je splatných 5. júna.

Grécka vláda chce dosiahnuť dohodu so svojimi poskytovateľmi úverov výmenou za reformy do nedele. Mohlo by to znamenať, že krajina dostane ďalšie pôžičky v sume 7,2 mld. eur s cieľom odvrátiť bankrot. Veritelia Grécka, čiže eurozóna a MMF, však naznačili, že dohoda zďaleka nie je na dosah. “Samozrejme rokovania s Gréckom pokračujú, ale stále treba urobiť veľa práce,” povedal novinárom hovorca MMF Bill Murray.

Grécka vláda tvrdí, že s veriteľmi začína spisovať dohodu

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN 28. mája (SITA/Reuters) – Grécko začína s tvorbou návrhu dohody s veriteľmi. V stredu to uviedol grécky vládny predstaviteľ. Podpredseda Európskej komisie (EK) Valdis Dombrovskis to však odmietol. V stredu sa v Bruseli začalo nové kolo rokovaní Grécka s veriteľmi. Grécky vládny predstaviteľ povedal, že rokujúce strany počas týchto rozhovorov zostavia návrh dohody na technickej úrovni, ktorá neobsahuje škrty v mzdách a dôchodkoch a počíta s nižším prebytkom primárneho rozpočtu. Dombrovskis však vyhlásil, že rokujúce strany ešte majú pred sebou určitú cestu, kým vypracujú dohodu. “Pracujeme veľmi intenzívne na dosiahnutí dohody na úrovni pracovných skupín. Ešte tam nie sme,“ povedal. Iný predstaviteľ eurozóny správy o dohode označil za “nonsens“, ďalší vyhlásil, že “si želá, aby to bola pravda“.

Tajomník gréckeho ministerstva zahraničných vecí Euclid Tsakalótos pre Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že Grécko s veriteľmi hovorí nielen o podmienkach dokončenia súčasného programu pomoci, ale aj o podmienkach dodatočnej pomoci. “Skoro samé od seba sa skombinovali dva procesy rokovania,“ povedal Tsakalotos s tým, že konečné rozhodnutie o ďalšej pomoci a o ekonomickej budúcnosti krajiny bude do dvoch týždňov.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble je prekvapený optimizmom gréckych vládnych predstaviteľov. Vyhlásil to v stredu pre nemeckú televíznu stanicu ARD. V rokovaniach Grécka s veriteľmi podľa neho veľký pokrok nenastal. “Počúvame všetky tie pozitívne správy prichádzajúce z Grécka, to je pekné. V podstate sa však rokovania troch inštitúcií s gréckou vládou nedostali ďaleko,“ povedal Schäuble. “Preto som prekvapený tým, čo sa v Aténach celý čas hovorí, menovite tým, že sme blízko k dohode,“ povedal Schäuble.

Francúzsky minister zahraničia chce oživiť blízkovýchodný proces

PARÍŽ 28. mája (SITA/Reuters) – Francúzsky minister zahraničia plánuje v júni odcestovať na Palestínske územia, do Izraela a Egypta s cieľom obnoviť blízkovýchodný mierový proces. Chce tiež presvedčiť obe strany, aby prijali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), ktorá by určila charakter rokovania. “Podporujeme dvojštátne riešenie. Je zjavné, že musíme ochrániť izraelskú bezpečnosť. Neexistuje však mier a bezpečnosť bez spravodlivosti pre Palestínčanov,” povedal francúzsky šéf diplomacie Laurent Fabius pre rozhlasovú stanicu France Inter. Francúzsko nedávno odovzdalo písomný dokument krajinám Arabskej ligy ako podklad pre rezolúciu BR OSN, ktorá by určila časový rámec a charakter nových mierových rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

“Pôjdem do Egypta, Izraela a na Palestínske územia na rokovania s ich lídrami,” povedal Fabius. “Želáme si obnovenie rokovaní medzi oboma stranami v medzinárodnom rámci,” dodal. Rokovania by sa mali uskutočniť pred konečným kolom rokovaní hlavných svetových mocností s Iránom o jeho jadrovom programe.

Dánska premiérka oznámila dátum parlamentných volieb

KODAŇ 27. mája (SITA/Reuters/AP) – Dánska premiéra Helle Thorningová-Schmidtová oznámila, že parlamentné voľby sa budú konať 18. júna. Povedala tiež, že je menšinová vláda, ktorej funkčné obdobie vyprší v septembri, sa do volieb nevzdá mandátu. “Nastal čas opýtať sa Dánov, či zachováme súčasný smer alebo či chceme experimentovanie opozície,” vyhlásila prvá premiérka tejto škandinávskej krajiny.

Thorningová-Schmidtová stojí na čele vlády sociálnych demokratov podporovaných Sociálno-ľudovou stranou a menšou ľavicovou skupinou. Najväčším súperom Sociálnodemokratickej strany je stredopravý blok na čele s liberálmi, ktorých vedie expremiér Lars Loekke Rasmussen. Tento blok podľa prieskumov vedie o štyri až sedem percent. Súčasťou pravicového bloku je aj euroskeptická a protimigračná Ľudová strana, ktorá by sa tak mohla prvýkrát v histórii stať súčasťou vládnej koalície. Najväčšími rozdielmi medzi oboma blokmi sú verejné výdavky, ktoré pravičiari nechcú zvyšovať. Thorningová-Schmidtová, naopak, sľubuje Dánom zvyšovanie výdavkov na sociálne benefity.

Najmocnejšou ženou sveta je podľa Forbesu opäť Merkelová

WASHINGTON 27. mája (SITA) – Nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú vyhlásil americký časopis Forbes piaty raz po sebe za najmocnejšiu ženu sveta. Forbes v stredu zverejnil každoročný rebríček sto najvplyvnejších žien sveta, v ktorom nechýbajú političky, obchodníčky či ľudia z oblasti médií a módy. Všetkých opätovne prevýšila nemecká líderka, ktorá dominuje rebríčku zostaveného na základe reálneho vplyvu na okolie či bohatstva. Na druhom mieste skončila americká exministerka a bývalá prvá dáma Hillary Clintonová. Čerstvá kandidátka na post prezidenta USA sa naň vyšvihla z minuloročného šiesteho miesta.

Svoje tretie miesto z minulého roka obhájila Melinda Gatesová, manželka zakladateľa spoločnosti Microsoft Billa Gatesa, po nej nasleduje šéfka americkej centrálnej banky Janet Yellenová. Francúzska šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová je podľa Forbesu šiestou najmocnejšou ženou sveta a ako iba druhá Európanka je v prvej desiatke. V nej je aj prezidentka Brazílie Dilma Rousseffová. Takzvanú Top Ten uzatvára manželka amerického prezidenta Baracka Obamu Michelle.

Spomedzi osobností mimo USA sa v najlepšej dvadsiatke na 11. mieste objavila juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje či argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová (16.). Ako jedna z minima zástupkýň starého kontinentu je v prvej stovke amerického periodika aj talianska šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová na 36. mieste. Poľská premiérka Ewa Kopaczová je 40., kým britská kráľovná Alžbeta II. oproti minulému roku klesla na 41. miesto.

V zozname je aj šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová, ktorej patrí 71. miesto. Jej indická kolegyňa Arundhati Bhattačarjaová sa však umiestnila o 40 miest lepšie. Americkí zostavovatelia zoznamu našli miesto v rebríčku aj novej šéfke nórskeho Nobelovho výboru Karin Kullmannovej-Fiveovej a to konkrétne 86.

Nemôžeme viacej šetriť, tvrdí Varoufákis

vyšlo aj v EKO

MILÁNO 26. mája (SITA/Reuters) – Grécko je odhodlané reformovať svoju ekonomiku a hospodáriť s rozumným rozpočtovým prebytkom, nemôže však splniť požiadavky veriteľov na dodatočné úsporné opatrenia. Napísal to grécky minister financií Jánis Varoufákis v komentári pre utorňajšie vydanie denníka Il Sole 24 Ore. Grécko sa chce s medzinárodnými veriteľmi urýchlene dohodnúť na uvoľnení zadržiavanej finančnej pomoci, bez ktorej krajine hrozí platobná neschopnosť.

Budúci mesiac majú Atény uhradiť Medzinárodnému menovému fondu štyri splátky dlhu v celkovej hodnote 1,6 mld. eur. Grécka vláda v pondelok uviedla, že chce plniť svoje záväzky, bez dodatočnej pomoci to však nedokáže. Varoufákis zopakoval, že Atény sa chcú s veriteľmi dohodnúť na pomoci výmenou za program reforiem. “O čom hovoríme? O nezávislej daňovej agentúre, o trvalom udržaní rozumného rozpočtového prebytku, o rozumnom a ambicióznom privatizačnom programe… o skutočnej reforme penzijného systému…, o liberalizácii trhov s tovarmi a službami,” napísal Varoufákis. Požiadavku veriteľov, aby Grécko vytváralo “neúnosne vysoké” primárne rozpočtové prebytky, však Atény nemôžu splniť, pretože by to podkopalo dosiahnutie reformných cieľov, dodal minister. “Naša krajina nemôže akceptovať, a ani neakceptuje, liečbu, ktorá mala počas piatich rokov horšie následky ako samotná choroba,” zdôraznil Varoufákis.

Podľa analytika slovensko-poľské vzťahy zvolenie Dudu negatívne neovplyvní

BRATISLAVA 25. mája (SITA) – Slovensko-poľské vzťahy by zvolenie nového poľského prezidenta Andrzeja Dudu nemalo negatívne ovplyvniť. Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Tomáš Strážay pripomína, že Duda pochádza z Krakova, ktorý je neďaleko slovenských hraníc, a jeho vzťah k južným susedom môže byť preto intenzívnejší.

Strážay si myslí, že na bilaterálnej úrovni je ešte priestor na spoluprácu. “Osobná rovina v bilaterálnych vzťahoch je dôležitá, ale nepreceňoval by som ju. Prezident musí brať svojho partnera takého, aký je. Pokiaľ si sadnú aj ľudsky, je to vždy plus, pretože veci sa riešia rýchlejšie, priamejšie,” tvrdí analytik. Dodáva, že Poľsko je dôležitým partnerom pre Slovensko, aj keď možno ešte trochu nedoceneným. “Ale vždy je tam priestor na intenzívnejšiu spoluprácu, a keď príde Poľsko s takouto iniciatívou, tak si myslím, že je našou povinnosťou na ňu odpovedať”. Strážay preto neočakáva zhoršenie vzájomných vzťahov na úrovni prezidentov. Pripomína, že je treba počkať si na prvé kroky Dudu ako prezidenta. “Nedémonizoval by som Dudu. Myslím si, že je treba počkať na jeho prvé kroky a na to, akými poradcami sa obklopí”.

Slovensko podľa Strážaya tiež poslúžilo Dudovi ako “dôkazový materiál” pri otázke eura. Duda počas kampane urobil nákup v poľskom aj prihraničnom slovenskom obchode a na cene potravín dokazoval, že na Slovensku sú pre zavedenia eura vyššie ceny. “Nevzal však do úvahy celý rad iných faktorov, ako napríklad vyššiu slovenskú DPH,” upozorňuje analytik.

Duda v kampani spomenul, že je za to, aby bola spolupráca krajín V4 ešte intenzívnejšia, vysvetľuje Strážay. “Pre Poľsko je výhodné ostať v klube V4. Investovali doň príliš veľa energie na to, aby ho teraz opustili,” povedal. Dodal, že Poľsko nemá nijaký záujem znefunkčniť V4.

V poľských prezidentských voľbách zvíťazil opozičný kandidát Andrzej Duda nad úradujúcim prezidentom Bronislawom Komorowským. Súčasná hlava štátu už priznala porážku. Podľa zatiaľ neoficiálnych výsledkov Duda získal 53 percent hlasov, kým Komorowski, ktorý sa o post uchádzal druhýkrát, získal 47-percentnú podporu. “Rešpektujem vašu voľbu. Môjmu súperovi želám, aby bol úspešným prezidentom,” povedal Komorowski, ktorý kandidoval s podporou vládnej Občianskej platformy premiérky Ewy Kopaczovej. Dudove víťazstvo je prvým výraznejším úspechom opozičnej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť za posledné desaťročie.

Štyridstaťdvaročný Duda, ktorý je proti zavedeniu eura, bol poradcom exprezidenta Lecha Kaczynského, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku. Momentálne je poslancom Európskeho parlamentu.

Novým prezidentom Poľska sa stal Duda, Komorowski priznal porážku

VARŠAVA 25. mája (SITA/Reuters) – V poľských prezidentských voľbách zvíťazil opozičný kandidát Andrzej Duda nad úradujúcim prezidentom Bronislawom Komorowským. Súčasná hlava štátu už priznala porážku. Podľa zatiaľ neoficiálnych výsledkov Duda získal 53 percent hlasov, zatiaľ čo Komorowski, ktorý sa uchádzal o druhé päťročné funkčné obdobie, získal 47-percentnú podporu. “Rešpektujem vašu voľbu. Môjmu súperovi želám, aby bol úspešným prezidentom,” povedal Komorowski, ktorý kandidoval s podporou vládnej Občianskej platformy premiérky Ewy Kopaczovej. Dudove víťazstvo je prvým výraznejším úspechom opozičnej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť za posledné desaťročie.

Britský premiér bude o referende hovoriť s tromi lídrami bloku

LONDÝN 25. mája (SITA/Reuters) – Britský premiér David Cameron začiatkom budúceho týždňa absolvuje kľúčové rokovania s lídrami Európskej únie, o zotrvaní v ktorej chce vypísať referendum. Cameron v pondelok vo svojom vidieckom sídle Chequers privíta predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a následne sa presunie do Berlína za kancelárkou Angelou Merkelovou. Z nemeckej metropoly zase líder vládnych konzervatívcov, ktorí sa stali jasnými víťazmi nedávnych volieb, priletí do Paríža. Hostiť ho bude prezident Francois Hollande.

Samotný Cameron sa v piatok vyjadril, že jeho cieľom je dať Britom “potrebnú voľbu” o ďalšej budúcnosti Spojeného kráľovstva v EÚ. Podľa svojich slov očakáva v rokovaniach s lídrami bloku “vzostupy a pády, keďže jeden deň budem počuť, že sa to dá, kým ďalší deň sa niečo nedá”. Za svoj zámer označil dosiahnutie reformy EÚ, aby Briti mali v plebiscite plánovanom na rok 2017 na výber.

Opozícia mení názor a podporí Cameronovo referendum

LONDÝN 24. mája (SITA/Reuters) – Britská opozičná Labouristická strana podporí vládny návrh vypísať referendum o ďalšom zotrvaní Spojeného kráľovstva v EÚ. Informovalo o tom v nedeľu vedenie strany. Podporu pripravovanému legislatívnemu návrhu z dielne vlády premiéra Davida Camerona prisľúbili napriek predvolebnej kritike sľubovaného plebiscitu. Po novom však labouristi, ktorých Cameronovi konzervatívci vo voľbách jasne porazili, návrh na hlasovania podporujú. Budú však podľa dočasného vedenia stredoľavej strany bojovať proti odchodu Britov z únie. Zákon o referende by vláda mala predstaviť na stredajšom prvom stretnutí novozaloženého parlamentu. Podľa v nedeľu zverejnených výsledkov májového prieskumu na vzorke 1500 ľudí je za odchod z únie 37 percent opýtaných, 44 percent je proti.

Cameron minulý rok Britom v prípade volebného víťazstva sľúbil vypísanie referenda o ďalšej budúcnosti v EÚ, ktorá je na ostrovoch dlhodobým terčom kritiky. Zotrvanie v únii premiér podmienil reformami bloku a posilnením postavenia vlády v Londýne na úkor Bruselu.