Hollande ako vôbec prvý prezident Francúzska navštívi Havanu

PARÍŽ 10. mája (SITA/AP) – Francois Hollande v pondelok navštívi Havanu, čím sa stane vôbec prvým francúzskym prezidentom, ktorý na Kubu zavíta. Paríž by si tak v rámci obnovy diplomatických vzťahov takzvaného Ostrova slobody s Európskou úniou mohol upevniť dôležitú pozíciu v nasledujúcich rokovaniach, uviedla agentúra AFP. Zámerom Hollandovej návštevy je však pravdepodobne najmä posilnenie ekonomických vzťahov oboch krajín. Návšteva Kuby je zároveň súčasťou päťdňovej cesty francúzskeho prezidenta po Karibiku. V rámci nej už v priebehu soboty a nedele navštívil ostrovy Martinik a Guadeloupe a po Kube sa chystá na Haiti.

Európska únia prerušila vzťahy s Kubou v roku 2003 po uväznení 75 disidentov, ktorí sú však dnes už na slobode. Dialóg medzi Havanou a Bruselom obnovili o päť rokov neskôr a výsledkom bol aj podpis niekoľkých dohôd medzi komunistickou krajinou a členmi únie. V tomto roku sa rokovania medzi oboma stranami zintenzívnili, ich predmetom bola najmä citlivá oblasť ľudských práv a politickej spolupráce.

Opozičný kandidát prekvapil: Líder Poľska prehral prvé kolo volieb!

VARŠAVA 11. mája (SITA/Reuters) – Víťazom nedeľňajšieho prvého kola poľských prezidentských volieb sa prekvapujúco stal opozičný kandidát Andrzej Duda, ktorý tak porazil favorita hlasovania, úradujúceho prezidenta Bronisława Komorowského. Vyplýva to z výsledkov povolebných prieskumov zverejnených v nedeľu v noci, krátko po skončení hlasovania. Podľa nich dostal Komorowski kandidujúci s podporou vlády približne 32 percent hlasov, kým 42-ročný europoslanec Duda odmietajúci zavedenie eura takmer 35 percent. Oficiálne výsledky by mali byť známe v priebehu pondelka, no je už je teraz jasné, že o novom prezidentovi Poľska sa rozhodne v druhom kole. To je v pláne 24. mája.

Komorowski sa vo voľbách uchádza o druhé päťročné funkčné obdobie. Voľby v roku 2010, keď s malým náskokom porazil opozičného lídra Jarosława Kaczyńského, sa konali v dôsledku leteckej havárie poľského vládneho špeciálu v Rusku. Pri nej okrem iných zahynul aj vtedajší prezident Lech Kaczynski.

Všeobecný súd EÚ čaká reforma, zvýši sa počet sudcov

BRATISLAVA 9. mája (SITA) – Všeobecný súd Európskej únie, ktorý je súdom prvého stupňa a sídli v Luxemburgu, čaká reforma. Od roku 2010 do roku 2014 stúpol počet nových vecí podaných na tento súd o 43 percent. Úmerne sa tiež zvyšuje aj počet ešte nevyriešených vecí, ktorý v marci dosiahol skoro 1 400. Uviedol pre agentúru SITA terajší sudca za Slovensko Juraj Schwarcz. Členské štáty únie sa preto rozhodli vymenovať dvanásť dodatočných sudcov v tomto roku. Následne sa na budú rok začlenia do Všeobecného súdu siedmi sudcovia Súdu pre verejnú službu EÚ, čím tento súd zanikne. V roku 2019 sa Všeobecný súd posilní ešte ďalších deväť dodatočných sudcov. Tieto kroky je treba vidieť v kontexte stálej tendencie zvyšovania pracovného zaťaženia, konštatoval Schwarcz.

Na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý sa skladá zo Súdneho dvora a Všeobecného súdu, v súčasnosti pôsobia dvaja slovenskí sudcovia., jeden na Súdnom dvore a jeden na Všeobecnom súde. Okrem nich tam pôsobia ďalší Slováci na rôznych pozíciách – sú tam traja referendári, dvaja tlmočníci, viac ako dvadsať právnikov- prekladateľov, štyria právnici na poste administrátorov, a viac ako desať asistentiek, zosumarizoval Schwarcz. Ako dodal, on osobne ako sudca spravodajca mal možnosť pracovať na veciach týkajúcich sa okrem iného práva hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, ochrany pred dumpingom a pred subvencovanými dovozmi, poľnohospodárstva, ochranných známok, prístupu k dokumentom EÚ, mimozmluvnej zodpovednosti EÚ a rozhodcovských doložiek. Ročne vyrieši sudca na Všeobecnom súde okolo 25-30 vecí, dodal.

Všeobecný súd rozhoduje v komorách zložených väčšinou z troch sudcov – asi 80 prípadov. Ak to odôvodňuje právna zložitosť alebo dôležitosť veci, komora má piatich sudcov. Iba vo výnimočných prípadoch sa rozhoduje vo veľkej komore zloženej z trinástich sudcov. Rozhodovanie samosudcom je zatiaľ pomerne zriedkavé, i keď čerstvo prijatý rokovací poriadok môže túto situáciu zmeniť, pretože rozširuje oblasti, v rámci ktorých nie je potrebné kolegiálne rozhodnutie, vysvetlil ďalej sudca.

.Každý sudca má svoj kabinet, ktorý je zložený z troch referendárov – právnikov a dvoch asistentiek. Na rozdiel od Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého pracovnými jazykmi sú francúzština a angličtina, pracovným jazykom Súdneho dvora a Všeobecného súdu je len francúzština. Znamená to, že i keď sa žalobcovia môžu obracať na Všeobecný súd v zásade v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ, všetky vnútorné porady a zasadania sa vedú vo francúzštine. Vo francúzštine sa tiež píšu návrhy rozsudkov a uznesení. Agendu si sudca spravodajca vybrať nemôže, prípady sú mu pridelené predsedom Všeobecného súdu.

Všeobecný súd svoju činnosť začal v roku 1989 pod názvom Súd prvého stupňa. Bol zriadený, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a zároveň, aby sa odbremenil Súdny dvor. Všeobecný súd rozhoduje v prvom stupni o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie, ktoré sú im určené alebo ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú. Ďalej rozhoduje o žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii, žalobách podaných členskými štátmi proti Rade, týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti štátnej pomoci, opatrení na ochranu obchodu („dumping”) a aktov, ktorými vykonáva svoju výkonnú právomoc. Rozhoduje tiež o žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej inštitúciami alebo orgánmi a agentúrami Európskej únie alebo ich zamestnancami. Do kompetencie tohto súdu patrí aj rozhodovanie o žalobách vo veciach duševného vlastníctva podaných proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a proti Úradu Spoločenstva pre ochranu odrôd rastlín. Proti rozhodnutiam Všeobecného súdu EÚ možno podať odvolanie na európsky Súdny dvor.

Súdna rada bude 28. mája voliť sudcu za Slovensko v rámci pravidelnej šesťročnej obmeny a aj sudcu na nové dodatočné miesto, ktoré by malo vzniknúť od septembra. Na miesto v rámci pravidelnej rotácie kandiduje doterajší slovenský sudca na tomto sude Juraj Schwarcz. Na novovytvorené miesto sudcu kandidujú – Ján Mazák, Mária Patakyová a Miroslav Gavalec.

Putin rokoval s Merkelovou, diskutovali o Ukrajine

MOSKVA 10. mája (SITA/Reuters) – Ruský prezident Vladimir Putin po nedeľnom rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou vyjadril presvedčenie, že mierový proces na východe Ukrajiny napriek viacerým ťažkostiam pokračuje. Merkelová mierovému procesu opätovne vyjadrila svoju podporu, pričom Putina opakovane vyzvala k využitiu svojho vplyvu na rokovania s proruskými povstalcami v oblasti, čo by podľa nej mohlo viesť k ukončeniu konfliktu, ktorý si od apríla 2014 vyžiadal už viac ako 6 000 životov.

“Máme všetky dôvody na to aby sme verili, že (mierový) proces naštartovaný v Minsku sa hýbe vpred aj napriek problémom,” uviedol Putin na spoločnej tlačovej konferencii s Merkelovou, pričom odkazoval na mierovú dohodu, podpísanú v bieloruskej metropole vo februári tohto roku. Ruský líder dodal, že v procese bol podľa neho kľúčový práve priamy dialóg medzi povstalcami a kyjevskou vládou. Vzťahy Ruska s Nemeckom v poslednom období značne ochladli v dôsledku ruskej anexie Krymu ako aj údajnej podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Nemecko zároveň výrazne podporilo ekonomické sankcie, ktoré na Rusko v súvislosti s týmito udalosťami uvalili Západné krajiny. Merkelová dnes na margo ukrajinskej krízy uviedla, že “poučenie z histórie tkvie v tom, že konflikty treba za každú cenu riešiť pokojne a dialógmi a teda diplomaticky”.

Nemecká kancelárka bola v Moskve na návšteve pri príležitosti 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Ako väčšina Západných lídrov sa však ani ona nezúčastnila na sobotňajšej vojenskej prehliadke na Červenom námestí. S ruským prezidentom ale v nedeľu, ešte pred spoločným rokovaním, položila pamätný veniec k hrobu neznámeho vojaka pri kremeľských hradbách.

Atény provokujú EÚ informáciou o telefonáte Putina s Tsíprasom

ATÉNY 7. mája (SITA/Reuters) – Grécky premiér Aléxis Tsípras sa vo štvrtok telefonicky spojil s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Potvrdil to úrad vlády v Aténach, no ďalšie detaily neponúkol. Stalo sa tak dva dni pred Tsíprasovým príchodom do Moskvy na očakávané oslavy 70. výročia porážky fašizmu. Tsípras, ktorého krajina bojuje s vážnymi hospodárskymi i finančnými problémami, pritom v Moskve bol už v apríli. Žiadne konkrétne výsledky jeho rokovaní s Putinom známe dodnes nie sú. Obe strany však popreli možný grécky záujem o ruskú finančnú pomoc. Na pokračovaní programu finančnej záchrany sa Tsíprasova vláda stále nedohodla ani s EÚ a MMF. Práve desiatky miliárd eur od medzinárodných veriteľov pred piatimi rokmi zachránili Grékov pred bankrotom.

Brusel navrhol pokutu pre Španielsko vo výške 18,93 mil. eur

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 7. mája (SITA, Reuters) – Európska komisia (EK) vo štvrtok navrhla udeliť Španielsku pokutu vo výške 18,93 mil. eur. Dôvodom sú chybné údaje o rozpočtovom deficite španielskeho regiónu Valencia. EK totiž zistila, že predstavitelia regionálneho audítorského úradu z nedbanlivosti zlyhali pri vykazovaní výdavkov na zdravotníctvo a rešpektovaní akruálnych princípov. Tieto chyby viedli k nesprávnemu vykazovaniu údajov o deficite verejných financií Španielska v marci 2012 štatistickému úradu Európskej únie Eurostatu.

“Na základe zistení odporúča komisia Rade, aby uložila Španielskemu kráľovstvu pokutu vo výške 18,93 mil. eur,” uviedla EK vo svojom vyhlásení. “Dnešné rozhodnutie vysiela jasný signál: komisia je pripravená využiť svoje nové právomoci, aby zabezpečila, že štatistická základňa pre naše rozhodovanie v ekonomických otázkach je spoľahlivá,” konštatovala Marianne Thyssen, eurokomisárka zodpovedná za štatistický úrad Eurostat.

Putin ponúkol Grécku spoluprácu pri projekte Turecký prúd

Vyšlo aj v EKO

ATÉNY 7. mája (SITA, Reuters) – Rusko je ochotné poskytnúť financovanie gréckym spoločnostiam, ktoré sa zapoja do prác na novom plynovode z Ruska do Turecka. Uviedol to podľa tlačovej služby Kremľa vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Podobný návrh mal Putin podľa Kremľa prezentovať už v apríli počas Tsiprasovej návštevy Moskvy. O telefonáte Putina s Tsiprasom predtým informoval úrad gréckeho premiéra, podrobnosti však neposkytol.

Rusko sa v decembri minulého roka vzdalo projektu Južný prúd. Plynovod mal privádzať ruský plyn popod Čierne more do Bulharska. Moskva teraz presadzuje plány na výstavbu tzv. Tureckého prúdu. Plynovod by mal prepravovať zemný plyn z Ruska cez Čierne more a odtiaľ ďalej do Grécka. Zámer je v súlade s plánmi Moskvy neexportovať plyn od roku 2019 cez Ukrajinu.

Netanjahuovi sa na poslednú chvíľu podarilo vytvoriť vládu

JERUZALEM 6. mája (SITA/AP) – Izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi sa v stredu podarilo zavŕšiť rokovania o vytvorení koaličnej vlády, na ktoré mu prezident Reuven Rivlin po prvotnom neúspechu stanovil novú dvojtýždňovú lehotu. Podľa vyhlásenia Rivlinovej kancelárie líder pravicovej strany Likud (Zjednotenie) necelú hodinu pred vypršaním telefonicky oznámil dosiahnutie dohody, čo následne potvrdil jeden z Netanjahuových spolupracovníkov. Výsledkom náročných rokovaní je spojenie Likudu s viacerými stranami, s ktorými bude mať v 120-člennom parlamente tesnú väčšinu v podobe 61 kresiel. Netanjahuova strana zvíťazila v marcových predčasných voľbách so ziskom 30 kresiel. Vytvorenie novej vlády znamená, že premiér úradujúci od roku 2009 zostane vo funkcii dlhšie, než ktorýkoľvek z jeho predchodcov. Počas celej takmer 67-ročnej existencie Izraela ešte nikdy nemala niektorá zo strán v Knesete absolútnu väčšinu.

Merkelová bude v Moskve rokovať s Putinom: Hlavnou témou opäť Ukrajina

MOSKVA 6. mája (SITA/Reuters) – Nemecká kancelárka Angela Merkelová bude počas nedeľňajšej návštevy Moskvy rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Potvrdil to v stredu Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov. Podľa jeho slov bude hlavným predmetom ich rokovaní situácia na Ukrajine. Práve tá je dôvodom odmietnutia ruského pozvania zo strany západných lídrov na sobotňajšie oslavy 70. výročia porážky fašizmu. Merkelová si však obete niekdajšieho Sovietskeho zväzu príde uctiť v nedeľu položením venca k hrobu neznámeho vojaka.

Účasť na sobotňajších moskovských oslavách, ktorým bude dominovať veľkolepá vojenská prehliadka na Červenom námestí, prisľúbilo približne 25 spomedzi takmer 70 pozvaných medzinárodných lídrov vrátane najvyšších predstaviteľov Kuby, Egypta, Číny, Indie, Vietnamu či Srbska. Naopak, lídri členských krajín EÚ pozvanie na sobotný program odmietli. Dôvodom je vlaňajšia anexia ukrajinského polostrova Krym Ruskom a prebiehajúci konflikt na východe Ukrajiny. Výnimku spomedzi lídrov krajín EÚ tvorí grécky premiér Aléxis Tsípras, český prezident Miloš Zeman, slovenský premiér Robert Fico a za francúzsku vládu príde minister zahraničných vecí Laurent Fabius. Poslední traja menovaní sa však prehliadke vyhnú.

Nemáme záujem na destabilizácii a izolácii Ruska, tvrdí Európska únia

Vyšlo aj v ZAH

PEKING 6. mája (SITA/Reuters) – Nikto nemá záujem na destabilizácii a izolácii Ruska, pričom sankcie zostávajú v platnosti len preto, lebo minské dohody o mieri na východe Ukrajiny nie sú plne implementované. V stredu počas návštevy Pekingu to študentom tamojšej univerzity povedala šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová. Zároveň zdôraznila, že porušovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny zo strany Ruska vyvoláva obavy na celom svete. “Prioritou Európy je zastavenie násilia na východe Ukrajiny,” vyhlásila s tým, že EÚ sa v tejto súvislosti sústredí na dodržiavanie minských dohôd, ktoré považuje za najlepší spôsob ukončenia ukrajinského konfliktu. Sankčná politika voči Rusku je podľa nej jedným z nástrojov, ako dosiahnuť tento cieľ. “Neskončíme s ňou, kým nebudú minské dohody plne uvedené do praxe,” povedala Mogheriniová.

Moskva popiera obvinenia Kyjeva a Západu, že na pomoc proruským povstalcom posiela vojakov aj zbrane. EÚ aj USA zaviedli voči Rusku diplomatické aj ekonomické sankcie za anexiu Krymu a jeho aktivity na východe Ukrajiny. Ruský minister Sergej Lavrov naposledy včera označil sankcie za nelegitímne a kontraproduktívne. Vyhlásil tiež, že “niekto v EÚ” sa snaží zaistiť, aby prímerie na Ukrajine nebolo dodržiavané v záujme uchovania sankcií. “Destabilizované a izolované Rusko nie je v záujme EÚ, no musia sa rozhodnúť sami,” odpovedala mu Mogheriniová.

Mogheriniová chce prehlbovať bezpečnostnú spoluprácu s Čínou

Vyšlo aj v ZAH

PEKING 6. mája (SITA/Reuters) – Európska únia si kladie za cieľ zlepšiť bezpečnostnú a obrannú spoluprácu s Čínou, obzvlášť v súvislosti so situáciou na Blízkom východe a bojom proti obchodovaniu s ľuďmi. Vysoká predstaviteľka dvadsaťosmičky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, podpredsedníčka Európskej komisie (EK) Federica Mogheriniová to vyhlásila po utorňajších rokovaniach na vysokej úrovni v Pekingu ako súčasti takzvaného Strategického dialógu EÚ-Čína. Jej dvojdňová návšteva sa uskutočnila v období, keď Čína začína diplomatickú ofenzívu so zameraním na rozšírenie vzťahov s Európou, ktorých jadrom je v súčasnosti obchod, a zviditeľnenie sa na medzinárodnej scéne.

Mogheriniová na spoločnej tlačovej konferencii s členom čínskej štátnej rady Jangom Ťie-čchim povedala, že s ním hovorila o “konkrétnych možnostiach” posilnenia bezpečnostných a obranných väzieb, pričom uviedla ako príklad úspešnej spolupráce protipirátsku misiu v Adenskom zálive. “Prediskutovali sme aj situáciu v Iraku a Sýrii a stručne v Líbyi, kde EÚ a Čína zdieľajú spoločné záujmy a kde naše spoločné úsilie môže priniesť skutočnú zmenu.” Podľa Mogheriniovej obe strany zároveň potvrdili postoj, že konflikt na Ukrajine môže byť vyriešený jedine diplomaticky pri “úplnom rešpektovaní ukrajinskej zvrchovanosti”. Šéfka európskej diplomacie ďalej ocenila zásluhy Pekingu vo vyjednávaní o jadrovom programe Iránu ako i jeho “dôležitú rolu” v boji proti obchodovaniu s ľuďmi ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Stretnutie predchádza summitu EÚ-Čína, ktorý je naplánovaný v júni v Bruseli.

SDKÚ: Účasť predstaviteľov EÚ v Moskve bude slúžiť ruskej propagande

BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Účasť vrcholových predstaviteľov členských krajín EÚ na moskovských oslavách ukončenia II. svetovej vojny bude podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša slúžiť len politickej propagande ako dôkazový materiál, že ruská agresívna politika má podporu aj na Západe. Ako povedal Frešo dnes pre agentúru SITA, je mnoho dobrých príležitostí a mnoho spôsobov, ako si uctiť pamiatku obetí II. sv. vojny. Medzi tými horšími však bude účasť slovenského predsedu vlády na oficiálnych oslavách v Moskve. “Zásluhy a účasť sovietskej armády na porážke nacizmu a ukončení II. svetovej vojny sú nespochybniteľné, no v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie u nášho východného suseda je toto gesto nezrozumiteľné,” uviedol Frešo.

Na Slovensku je podľa Freša viac ako 9 100 vojnových hrobov a viac ako 2 800 pietnych miest a symbolov, ktoré sa viažu na II. sv. vojnu. “Toto sú miesta, kde si všetci doma môžeme a verím, že aj pripomenieme obete ničivej vojny, podobne ako náš prezident,” uviedol Frešo. SDKÚ-DS vyzýva všetkých občanov, pre ktorých nie je ôsmy máj len dňom pracovného voľna, ale sviatkom konca vojny, aby vzdali úctu našim predkom, vďaka ktorým dnes žijeme, položením kvetov pri ktoromkoľvek pamätníku venovanému obetiam druhej svetovej vojny. „Koniec vojny je oslavou slobody pre všetkých a náš vzťah k tejto udalosti je diametrálne iný ako má predseda vlády,” povedal poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.

Premiér Robert Fico už ohlásil, že 9. mája pôjde na oslavy konca druhej svetovej vojny do Moskvy. Predtým sa zúčastní na oslavách v poľskom Gdansku, na Slovensku v Liptovskom Mikuláši a ukrajinskom Kyjeve.

Európska komisia prijala stratégiu k jednotnému digitálnemu trhu

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Európska komisia (EK) urobila ďalší krok k naplneniu jednej zo svojich priorít. V stredu prijala stratégiu na vybudovanie jednotného digitálneho trhu v Európe, ktorý má odstrániť regulačné obmedzenia a suplovať 28 vnútroštátnych trhov.

Ako uviedla Ingrid Ludviková zo zastúpenia EK na Slovensku, plne fungujúci jednotný digitálny trh by mohol priniesť do nášho hospodárstva 415 miliárd eur ročne a vytvoriť stovky nových pracovných miest. Zjednodušiť sa má online nakupovanie či prístup k digitálnemu obsahu. “Chcem vidieť celokontinentálne telekomunikačné siete, digitálne služby, ktoré prekračujú hranice štátov, a vlnu európskych inovatívnych začínajúcich podnikov. Chcem, aby kdekoľvek v Európe všetci spotrebitelia využívali najlepšie ponuky a každý podnik mal prístup na čo najväčší trh,” uviedol predseda komisie Jean-Claude Juncker.

Stratégia je postavená na troch pilieroch, a to lepšom prístupe spotrebiteľov a podnikov k digitálnym tovarom a službám v EÚ, vytváraní vhodných a rovnakých podmienok pre digitálne siete a rozvoj inovačných služieb a maximalizácii rastového potenciálu digitálneho hospodárstva. Obsahuje celkovo 16 opatrení, ktoré majú byť predložené do konca roka 2016.

Španielsky premiér varuje voličov pred nezodpovednou voľbou

MADRID 5. mája (SITA/AP) – Úradujúci španielsky premiér Mariano Rajoy v utorok varoval Španielov pred zahrávaním sa s ohňom. Urobil tak vo veci blížiacich sa parlamentných volieb, ktoré rozhodnú o prípadných ďalších štyroch rokoch pri moci pre jeho konzervatívnu Ľudovú stranu. Rajoy v tejto súvislosti uviedol, že jeho vláda vyviedla krajinu z hospodárskej krízy a Španielsko je na ceste obnovy. Voliči by preto podľa neho nemali riskovať a voliť neoverené strany. Odkazoval tým na stále populárnejšie mimoparlamentné hnutie Podemos odmietajúce ďalšie úsporné opatrenia. Ako Rajoy povedal svojim priaznivcom vo Valencii, “dostali sme sa z najhoršieho a teraz potrebujeme zachovať súčasné smerovanie, čokoľvek iné je zahrávanie sa s ohňom”.

Podemos je podľa prieskumov druhou najpopulárnejšou stranou v krajine, tesne za Rajoyovou Ľudovou stranou. V jesenných voľbách chce vyťažiť z januárového historického volebného úspechu gréckej strany SYRIZA, ktorá protiúspornými sľubmi hlasovanie vyhrala a dostala sa k moci. Podemos pritom vznikol iba pred rokom, no hneď získal päť kresiel v májových voľbách do Európskeho parlamentu.

Štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny sa prepadla do recesie po prasknutí bubliny na realitnom trhu v roku 2008. V záujme záchrany bankového systému Madrid prijal medzinárodnú finančnú pomoc a vláda premiéra Rajoya nastolila tvrdé úsporné opatrenia. Krajina aktuálne čelí rekordne vysokej miere nezamestnanosti, ktorá je na úrovni 26 percent a je tak druhou najvyššou v Európskej únii po Grécku, v najbližších rokoch jej však predpovedajú hospodársky rast.

Rokovanie s Gréckom je stále na mŕtvom bode

VIEDEŇ 5. mája (SITA, Reuters) – Rokovania medzi Aténami a veriteľmi o gréckom dlhu napredujú, prelom však ešte nenastal. V utorok to uviedol rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling. Zároveň dodal, že nevie povedať, či sa budúci týždeň podarí dosiahnuť dohodu. “Z dnešného pohľadu to neviem povedať, nemáme žiadne dokumenty s dostupnými konečnými výsledkami,“ konštatoval.

„Účastníci pracovnej skupiny nám povedali, že atmosféra počas rokovaní je dobrá, existujú oblasti, v ktorých Grécko zmenilo svoju pozíciu v prospech toho o čom diskutujeme, zdá sa však, že v niektorých oblastiach sa neudial pohyb, ktorý je nevyhnutný. Predpokladám, že intenzívne rokovania budú počas víkendu pokračovať,“ doplnil.

POĽSKO: S exministrom sa lúčili stovky ľudí i líder Nemecka

VARŠAVA 4. mája (SITA/AP) – Stovky ľudí vrátane najvyšších predstaviteľov Poľska a prezidenta Nemecka Joachima Gaucka sa v pondelok vo Varšave naposledy rozlúčili exministrom zahraničných vecí Wladyslawom Bartoszewským. Známy historik a spisovateľ pred dvoma týždňami zomrel vo veku 93 rokov. Bartoszewski okrem iného prežil holokaust v koncentračnom tábore Auschwitz. Ako člen povstaleckých síl počas druhej svetovej vojny pomáhal Židom, pričom počas komunizmu bol prenasledovaný za svoje režimu nepohodlné názory. Úzkemu spojencovi exprezidenta Lecha Walesu sa preto dostalo pocty štátneho pohrebu, na ktorom nechýbal ani poľský expremiér a dnes jeden z lídrov EÚ Donald Tusk. Poctu mu v pondelok vzdá aj parlament Izraela, ktorého je čestným občanom.

Na oslavách konca vojny v Moskve sa zúčasní aj zástupca KĽDR

PCHJONGJANG 4. mája (SITA/AP) – Severná Kórea (KĽDR) vyšle na oslavy 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve predsedu stáleho výboru Najvyššieho ľudového zhromaždenia krajiny Kima Čong-nama, ktorý krajinu často reprezentuje na diplomatických stretnutiach. O správe informovali v pondelok severokórejské štátne médiá. Kim Čong-nam na ceremónii nahradí absolútneho lídra krajiny Kima Čong-una, ktorý minulý týždeň oznámil svoju neúčasť pre bližšie nešpecifikované “vnútorné záležitosti”, čo vyvolalo špekulácie v očiach medzinárodných analytikov.

Kimova neúčasť môže byť podľa analytikov spojená s jeho neochotou deliť sa o pozornosť s ostatnými svetovými lídrami, pretože by mohla podkopať jeho autoritu ako najvyššieho vodcu v domácej krajine. Dôvodom by podľa nich mohlo byť tiež to, že cesta do Ruska by sa stala Kimovou vôbec prvou zahraničnou cestou od prevzatia moci v roku 2011, čím by z tejto pocty odsunula Čínu, ktorá krajine poskytuje najvýraznejšiu ekonomickú pomoc. Vzťahy Ruska a KĽDR po páde socializmu v roku 1991 výrazne ochladli, v posledných rokoch v nich však dochádza k postupnému zlepšovaniu. Silnejšie väzby s Ruskom by pre krajinu znamenali možnosť menšej ekonomickej závislosti od Číny.

Účasť na moskovských oslavách, ktorým bude dominovať očakávaná veľkolepá vojenská prehliadka na Červenom námestí, prisľúbilo približne 25 medzinárodných lídrov vrátane najvyšších predstaviteľov Číny, Indie, Vietnamu či Srbska. Naopak, nemecká kancelárka Angela Merkelová a ďalší pozvaní lídri členských krajín EÚ pozvanie odmietli. Dôvodom je vlaňajšia anexia ukrajinského polostrova Krym Ruskom a prebiehajúci konflikt na východe Ukrajiny medzi vládnymi jednotkami a povstalcami podporovanými Moskvou.