Maďarsko iniciuje prijatie Bulharska do Schengenu
BUDAPEŠŤ/SOFIA – Maďarsko neodkladne iniciuje, aby bolo Bulharsko čo najskôr prijaté do schengenskej zóny. Počas návštevy Sofie to dnes vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter…
USA už nebudú stíhať príbuzných zajatcov, Obama predstavil novú politiku
Washington 24. júna (SITA) – Americká vláda sa už nebude vyhrážať stíhaním rodín, ktoré sa snažia zaplatiť výkupné za svojich príbuzných zajatých teroristickými organizáciami v zámorí. Spojené štáty budú priamo vyjednávať s militantmi držiacimi zajatcov, ale nebudú platiť výkupné. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov USA.
Novú politiku dnes oficiálne oznámi prezident Barack Obama. Vláda zmení spôsob, akým zaobchádza s prípadmi, keď sú Američania zajatí skupinami, ako je Islamský štát či al-Káida.
K zmene došlo po šesťmesačnom skúmaní problému, ktorý bol vyvolaný ostrou kritikou Obamovej vlády niektorými príbuznými obetí, Tí tvrdia, že sa im vláda vyhrážala stíhaním, keby sa pokúsili získať peniaze na výkupné.
1 izi dem
Donald Trump oznámil svoju kandidatúru na prezidenta USA
New York 16. júna (SITA) – Americký podnikateľ s nehnuteľnosťami a televízna osobnosť Donald Trump dnes v New Yorku oznámil, že sa uchádza o nomináciu Republikánskej strany pre prezidentské voľby v USA v roku 2016.
Miliardár, ktorý podľa všeobecnej mienky má iba malú šancu republikánsku nomináciu získať, vyhlásil, že “bude najväčším prezidentom zamestnanosti, akého Boh kedy stvoril”. Očakáva sa však, že Trump, známy svojou priamočiarosťou, predvolebnú kampaň spestrí, napísala agentúra Reuters.
Úmysel kandidovať na prezidenta oznámil vo svojom sídle v Trump Tower na Manhattane.
Zámer uchádzať sa o republikánsku prezidentskú nomináciu dosiaľ okrem 69-ročného Trumpa ohlásilo ďalších 11 republikánov. Trump kandiduje prvýkrát, hoci sa s myšlienkou kandidovať v minulosti už opakovane pohrával.
V prieskume agentúry Reuters a inštitútu Ipsos, ktorý zahŕňa 13 republikánov – tých, ktorí už svoju kandidatúru oznámili, aj tých, ktorí ju pravdepodobne ešte zverejnia – obsadil Trump 12. priečku. Na čele prieskumu sa ocitol bývalý guvernér Floridy Jeb Bush, ktorý svoju kandidatúru potvrdil v pondelok.
1 žab gon
Rusko: Jadrovú dohodu s Iránom je možné dosiahnuť načas
Moskva 15. júna (SITA) – Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov si je istý, že dohodu medzi svetovými veľmocami a Iránom o teheránskom jadrovom programe je možné dosiahnuť do 30. júna, teda do stanoveného konečného termínu. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá.
“Chcem vyvrátiť akékoľvek fámy o predĺžení konečného termínu. Dosiahnutie dohody do stanoveného termínu, do 30. júna, je možné,” citovala námestníkove slová agentúra TASS. Tá minulý piatok priniesla výroky diplomata, podľa ktorého bude zrejme potrebné predĺžiť konečný termín na dosiahnutie jadrovej dohody s Iránom.
Irán a šesť mocností – Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko, Británia a Nemecko – dospeli v apríli k rámcovej dohode o iránskom jadrovom programe a v súčasnosti rokujú o podmienkach komplexnej dohody. Na jej základe by mala islamská republika výmenou za zrušenie medzinárodných sankcií obmedziť svoje jadrové ambície.
Termín na jej dosiahnutie, ktorí si stanovili účastníci rokovaní, vyprší 30. júna. Podľa niektorých diplomatických zdrojov rokovania uviazli v posledných dňoch v podstate na mŕtvom bode a uzavretie finálnej dohody bude pravdepodobne opäť nutné preložiť na neskorší termín, napísala cez víkend agentúra
Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňuju z útkovov na diplomatické zastupiteľstvá
Moskva 13. júna (SITA) – Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí dnes oznámilo, že požaduje od Ruska kompenzácie za poškodenie budovy svojho veľvyslanectva v Moskve a generálneho konzulátu v Rostove na Done. Stalo sa tak deň po tom, čo Rusko vznieslo podobný protest voči Ukrajine za štvrtkové poškodenie ruského konzulátu v Charkove.
“Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny dôrazne protestuje proti bezočivým útokom na diplomatické misie Ukrajiny v Moskve a Rostove na Done, ku ktorým došlo 12. júna 2015. Takéto akcie považujeme za úmyselnú provokáciu proti Ukrajine, jej diplomatickým zástupcom a hrubé porušenie Viedenského dohovoru z roku 1963 o konzulárnych stykoch,” citovala z vyhlásenia ukrajinského rezortu diplomacie agentúra Interfax.
Kyjev tiež od Ruska žiada okamžité vyšetrenie incidentov, prísne potrestanie vinníkov a náhradu spôsobenej škody.
Ruské médiá informovali, že asi 100 ľudí hádzalo v noci nadnes vajíčka na ukrajinské veľvyslanectvo v Moskve; na konzuláte v Rostove na Done útočníci rozbili okná tehlami a bejzbalovými pálkami a poškodili interiér.
Ukrajinský konzul v Rostove pre ruskú agentúru RIA Novosti povedal, že konzulát bude musieť byť zrejme niekoľko dní zatvorený, aby sa mohli vymeniť rozbité okná a poškodené kancelárske vybavenie.
Útoky na diplomatické misie sú ďalším prejavom napätia medzi oboma krajinami, ktorého zdrojom je konflikt na východe Ukrajiny, kde napriek prímeriu dohodnutému pred štyrmi mesiacmi vládne sily stále bojujú s proruskými povstalcami.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo v piatok protestnú nótu požadujúcu vyšetrenie poškodenie ruského konzulátu v Charkove, na ktoré vandali deň predtým hádzali vajíčka a posprejovali ho.
Piatok bol v Rusku štátny sviatok, keď si krajina pripomenula Deň Ruska. Podľa ruských médií sa iba v Moskve zúčastnilo na verejných podujatiach 450.000 ľudí, v celom Rusku ich boli asi štyri milióny.
Podľa Procházku by odchod Grécka mohol EÚ prospieť
BRATISLAVA 13. júna –
Procházka: Odchod Grécka z eurozóny by EÚ mohol pomôcť
WROCLAW – Odchod Grécka z eurozóny, tzv. grexit, by Európskej únii mohol paradoxne pomôcť, vyhlásil na konferencii Wroclaw Global Forum 2015 predseda Siete Radoslav Procházka.
“Grexit by mohol ponúknuť únii čosi ako katarziu. Bola by to príležitosť konsolidovať pravidlá finančnej disciplíny a dať im skutočnú váhu,” uviedol Procházka vo svojom prejave v rámci panelu Vision of the Future – Will Europe Hold Together?. Grécko je dnes podľa neho jednou nohou už vonku z eurozóny a celé prostredie je v súčasnosti už vo fáze technickej a politickej prípravy na jeho riadený odchod.
Opačný názor má Procházka na prípadné vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. “Ak by sa Briti rozhodli opustiť úniu, veľmi by ju to oslabilo. Už samotná hrozba “brexitu” je príležitosť na jednej strane prehodnotiť význam niektorých zbytočne rozsiahlych regulácii a na druhej strane potvrdiť, že sú veci, cez ktoré nejde vlak. Pre nás je to určite sloboda pohybu a rovnosť zaobchádzania s našimi občanmi v celej únii,” myslí si líder Siete.
Európska únia podľa Procházku nepotrebuje žiaden veľký plán a jednotné dane, ale akcieschopnosť. “Kľúč k prosperite leží v schopnosti členských štátov zlepšiť fungovanie svojich dôchodkových systémov, zjednodušiť podm
Táto informácia je komerčnou informáciou odvysielanou v znení dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA za jej obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. Originál tejto správy bol odvysielaný v servise Vyhlásenia a oznamy, ktorý je novým informačným servisom agentúry SITA určeným na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. E-mail: prservis@sita.sk .
Štáty G7 sa dohodli na zastavení emisií z fosílnych palív
Vyšlo aj v EKO
BERLÍN 9. júna (SITA) – Niektoré z najbohatších krajín sveta sa dohodli, že do konca tohto storočia prestanú vypúšťať do atmosféry emisie produkované fosílnymi palivami. Taký je výsledok rokovaní skupiny G7, ktorá sa zaviazala k “dekarbonizácii“. Znamená to, že akékoľvek znečisťujúce plyny zo spaľovania ropy, zemného plynu alebo uhlia musia byť do roku 2100 zachytené pred vypustením do ovzdušia. Krajiny G7 si zároveň dali za cieľ znížiť emisie na 70 percent z úrovne roka 2010 do polovice tohto storočia.
Krajiny G7 boli pod tlakom, aby konali v oblasti klimatických zmien po tom, čo najväčší svetový znečisťovateľ Čína urobil kroky na zníženie svojich emisií. Solidarita v rámci skupiny je významným signálom pred zasadnutím Organizácie spojených národov v Paríži v decembri, kde sa viac ako 190 krajín bude snažiť dohodnúť na prvom globálnom pláne znižovania emisií, ktorý by bol záväzný pre všetky štáty.
“Kurz je správny, avšak potrebná by bola vyššia rýchlosť, viac ambícií a špecifických opatrení,“ povedala Samantha Smithová, ktorá má na starosti klimatické rozhovory OSN v rámci environmentálnej skupiny WWF. “Rozvíjajúce sa krajiny sú pripravené sa posunúť rýchlejšie v oblasti obnoviteľných zdrojov, potrebujú však financie a technológie od bohatších krajín,“ dodala.
Lídri G7 zopakovali svoj záväzok k odstráneniu “neefektívnych dotácií fosílnych palív“. Zároveň uviedli, že ich cieľom je plné rozbehnutie Zeleného klimatického fondu OSN, ktorý bude smerovať podporu na projekty v rozvojových krajinách, do konca tohto roku.
Vyslanci na decembrovom summite v Paríži budú pracovať na dohode na obmedzení globálneho otepľovania od priemyselnej revolúcie do 2 stupňov Celzia. Predchádzajúce stretnutia OSN boli poznačené nedostatkom konsenzu medzi veľkými znečisťovateľmi ako sú USA a Čína.
Hlavný ekonóm svetovej banky Nicholas Stern v pondelok uviedol, že čínska produkcia skleníkových plynov by mala dosiahnuť vrchol v roku 2025, teda o päť rokov skôr, ako sa odhadovalo – a potom by mala začať klesať. Pokrok krajiny v znižovaní emisií je podstatný pre úspech globálnych snáh o ochranu klímy, pretože Čína vytvára asi štvrtinu všetkých znečisťujúcich plynov v atmosfére.
Skupinu krajín G7 tvorí Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené štáty americké.
Tsipras: Grécko by sa mohlo stretnúť s veriteľmi
RÍM/BRUSEL 9. júna (SITA, Reuters) – Grécko by sa mohlo dohodnúť s veriteľmi, ak stiahnu požiadavky zníženia dôchodkov, povedal pre utorňajšie vydanie talianskych novín Corriere della Sera grécky premiér Alexis Tsipras. Strany by mohli nájsť kompromis v kľúčových záležitostiach, ako je problematika rozpočtového prebytku, dodal Tsipras v zmierlivom tóne. Avšak neukázal žiadne náznaky prijatia požiadaviek veriteľov v škrtoch dôchodkov alebo iných sociálnych výdavkoch, opakujúc svoje vyhlásenia z posledných dní. “Myslím si, že sme blízko dohody o rozpočtovom prebytku na najbližšie roky. Hlavne musí existovať pozitívny prístup k alternatívnym návrhom pri znižovaní dôchodkov alebo zavádzaní nástrojov na boj proti recesii,” povedal Tsipras. Tieto vyhlásenia prišli v období, keď veritelia varujú, že čas rýchlo uteká.
Grécky premiér sa má v stredu stretnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandeom, aby sa pokúsili vyriešiť túto ťažkú situáciu. Objavili sa obavy, že ak by Grécko bolo donútené opustiť eurozónu, malo by to nepredvídateľné následky na euro a svetovú ekonomiku. Minulý týždeň po zamietnutí posledného návrhu veriteľov ľavicová vláda v Aténach naznačila, že je ochotná urobiť kompromis, avšak stále odmieta podľa nej nespravodlivo prísne opatrenia. “Nemôžeme pokračovať s programom, ktorý zjavne zlyhal,” povedal Tsipras. Zároveň dodal, že si je istý tým, že sa veritelia stiahnu. “Bolo by to začiatkom konca eurozóny,” uviedol grécky premiér.
Európska komisia dostala nový návrh Grécka, ktorý by v konečnom dôsledku mohol uvoľniť potrebné zdroje. Momentálne ho prehodnocujú, povedal v utorok predstaviteľ Európskej únie. Návrh má zosúladiť zatiaľ problémové témy dôchodkovej reformy a reformy dane z pridanej hodnoty.
Bulhari žiadajú nižšie utečenecké kvóty
SOFIA 8. júna (SITA/Reuters) – Bulharsko bude žiadať obmedzenie počtu utečencov, ktorých má mať pridelených na základe nových kvót EÚ. Bulharská vláda vo vyhlásení uvádza, že kvóty by mali byť nižšie pre krajiny, ktoré tvoria vonkajšie hranice únie a sú tak pod väčším “migračným tlakom”. Bulharsko už teraz čelí vlne utečencov prichádzajúcich zo Sýrie a severnej Afriky cez územie Turecka. Počas prvého štvrťroka tohto roku sa počet imigrantov zvýšil na 3200, čo je o 60 percent viac než za rovnaké obdobie vlani. Sofia už vystavala plot na hranici s Tureckom v snahe zabrániť vstupu nelegálnych migrantov.
Európska komisia (EK) v stredu prijala prvý súbor opatrení v rámci takzvanej Európskej agendy pre migráciu, ktorú predstavila verejnosti pred dvoma týždňami v rámci snahy o rovnomernejšie rozloženie azylantov medzi jednotlivými štátmi EÚ. Brusel predpokladá, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov bude medzi ostatných členov EÚ rozdelených dokopy 40-tisíc migrantov, ktorí sa už nachádzajú v Európe. Súčasťou balíka je taktiež odporúčanie, aby členovia EÚ prijali 20-tisíc utečencov, ktorí sa zatiaľ nenachádzajú na území dvadsaťosmičky. Bulharsko by podľa tohto plánu malo prijať najprv 572 imigrantov a následne vyše 200 ďalších. S plánom EK prejavili nespokojnosť aj ďalšie krajiny EÚ, ktorej lídri budú o tejto téme rokovať na summite 25. a 26. júna.
Hollande: EÚ pritvtdí v sankciách voči Rusku
KRÜN 8. júna (SITA/Reuters) – Európska únia pravdepodobne predĺži do konca tohto roka platnosť diplomatických a ekonomických sankcií uvalených na Rusko za jeho politiku na Ukrajine. Na summite najvyspelejších krajín sveta G7 v nemeckom Bavorsku to novinárom v pondelok povedal francúzsky prezident François Hollande. O budúcnosti protiruských sankcií budú lídri EÚ rokovať na svojom júnovom summite. “Je pravdepodobné, že toto (predĺženie) bude návrh európskych úradov,” povedal francúzsky líder. Nemecká kancelárka Angela Merkelová predtým v tejto súvislosti povedala, že ak to bude nutné, únia ešte sprísni uvalené sankcie. Narážala pritom na prímerie uzavreté vo februári v Minsku, ktoré je na východe Ukrajiny neustále porušované. “Sme pripravení, ak bude situácia eskalovať, čo nechceme, sprísniť sankcie,” vyhlásil Merkelová.
Európska únia zaviedla vlani voči vybraným predstaviteľom Ruska a proruských separatistov, ktorých obviňuje z anexie Krymu a destabilizácie východu Ukrajiny, sankcie v podobe zákazu vycestovania a zablokovania majetku. Terčom sankcií sú aj vybrané odvetvia ruskej ekonomiky vrátane energetiky, bankovníctva alebo zbrojárskeho priemyslu. Platnosť sankcií by mala formálne vypršať už v júli. Západní lídri sa však v marci dohodli, že sankcie ostanú v platnosti, až pokým nebude na východe Ukrajiny plne rešpektovaná dohoda o prímerí.