Hollande: EÚ pritvtdí v sankciách voči Rusku

KRÜN 8. júna (SITA/Reuters) – Európska únia pravdepodobne predĺži do konca tohto roka platnosť diplomatických a ekonomických sankcií uvalených na Rusko za jeho politiku na Ukrajine. Na summite najvyspelejších krajín sveta G7 v nemeckom Bavorsku to novinárom v pondelok povedal francúzsky prezident François Hollande. O budúcnosti protiruských sankcií budú lídri EÚ rokovať na svojom júnovom summite. “Je pravdepodobné, že toto (predĺženie) bude návrh európskych úradov,” povedal francúzsky líder. Nemecká kancelárka Angela Merkelová predtým v tejto súvislosti povedala, že ak to bude nutné, únia ešte sprísni uvalené sankcie. Narážala pritom na prímerie uzavreté vo februári v Minsku, ktoré je na východe Ukrajiny neustále porušované. “Sme pripravení, ak bude situácia eskalovať, čo nechceme, sprísniť sankcie,” vyhlásil Merkelová.

Európska únia zaviedla vlani voči vybraným predstaviteľom Ruska a proruských separatistov, ktorých obviňuje z anexie Krymu a destabilizácie východu Ukrajiny, sankcie v podobe zákazu vycestovania a zablokovania majetku. Terčom sankcií sú aj vybrané odvetvia ruskej ekonomiky vrátane energetiky, bankovníctva alebo zbrojárskeho priemyslu. Platnosť sankcií by mala formálne vypršať už v júli. Západní lídri sa však v marci dohodli, že sankcie ostanú v platnosti, až pokým nebude na východe Ukrajiny plne rešpektovaná dohoda o prímerí.

SDKÚ: Štát živnostníkom nakladá, je to neúnosné

BRATISLAVA 8. júna (SITA) – Nakladanie záťaže na pracujúcich ľudí, živnostníkov a podnikateľov je podľa SDKÚ-DS neodškriepiteľné. Ako povedal dnes pre agentúru SITA predseda strany Pavol Frešo, dramatický úbytok živnostníkov a o tisíce menej nových “eseročiek” sú toho jasnými dôkazmi. Podľa Freša slovenská ekonomika stojí na práci živnostníkov a malých podnikateľov. Práve oni vytvárajú väčšinu hrubého domáceho produktu (HDP). Napriek tomu sú to práve oni, ktorí najviac pociťujú rozhodnutia vlády v oblasti podnikania. “Dôkazom, že sa zvyšuje bremeno, ktoré nesú na pleciach malí a strední podnikatelia, je skutočnosť, že počet novozaložených eseročiek medziročne klesol o polovicu. Čiže na budovaní Ficovho pseudosociálneho štátu sa nepodieľajú tí najbohatší oligarchovia, ale majitelia rodinných a drobných firiem s pár zamestnancami,” povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.

Pokles novozaložených firiem však vládu podľa Freša nezabrzdil vo zvyšovaní výdavkov. „Znamená to, že menej ľudí vytvára hodnoty, ktoré táto vláda neefektívne míňa,“ uviedol s tým, že navyše vláda míňa čoraz viac. “Z každého eura, čo Slovák zarobí, 42 centov sa použije na fungovanie štátu. Ambíciou SDKÚ-DS je, aby čo najviac peňazí zostalo ľuďom, ktorí si sami rozhodnú, na čo sa použijú,” uviedol.

Jeden z rozdielov medzi pravicou a ľavicou je podľa Freša v tom, že ľavica rada rozdeľuje cudzie peniaze, naproti tomu pravica chce nechať čo najviac peňazí ľuďom, ktorí si ich vlastnou prácou a aktivitou zarobia. „Štát si totiž musí vážiť ľudí, ktorí ho financujú. Bez nich sa totiž každá vláda vydáva na grécku cestu,“ dodal.

Liberáli si myslia, že maďarská vláda musí odmietnuť prejavy neznášanlivosti

BRATISLAVA 8. júna (SITA) – Strana Sloboda a Solidarita (SaS) odmieta akékoľvek prejavy neznášanlivosti a oživovania zlých duchov minulosti, ktoré predviedli prívrženci radikálneho Mládežníckeho hnutia 64 žúp a ultrapravicovej strany Jobbik v nedeľu 7. júna pred veľvyslanectvami Srbska, Rumunska a Slovenska v Budapešti.

„Stredná Európa nemá inú nádej ako mierové spolunažívanie založené na vzájomnom rešpekte všetkých národov. Výkriky a heslá ´Preč s Trianonom´, ´Všetko späť!´, či ´Slovensko, nenávidíme ťa´, nepatria do integrovanej Európy 21. storočia,“ konštatuje tímlíder liberálov pre zahraničnú politiku Martin Klus. Podľa Klusa, bohužiaľ, panuje seriózna obava, že aj niektorým oficiálnym miestam v Budapešti podobný radikalizmus vyhovuje, aby prekrýval iné vnútorné, ale aj zahraničnopolitické problémy krajiny. „Ak to teda maďarská vláda myslí s priateľstvom a dobrým susedstvom vážne, je čas seriózne odsúdiť tieto prejavy a prehodnotiť zaradenie 4. júna, teda dňa podpisu Trianonskej dohody, medzi maďarské pamätné dni,“ uzatvára Klus.

V Budapešti sa v nedeľu konal pochod priaznivcov radikálneho maďarského Mládežníckeho hnutia 64 žúp (HVIM) a ultrapravicovej strany Jobbik pri príležitosti 95. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy.

Bývalá moderátorka sa zrejme stane členkou KDH

BRATISLAVA 6. júna (SITA) – Bývalá moderátorka televízie a tvár predreferendovej kampane Nataša Žembová po tom, čo sa stala hovorkyňou KDH, zvažuje aj vstup do hnutia. Ako povedala dnes pre agentúru SITA, od jej nástupu ku kresťanským demokratom na post hovorkyne, sa veľa naučila o ich zmýšľaní a programe. „Moje srdce patrí rodine a KDH,“ vyhlásila s tým, že otázku vstupu do hnutia preto nevníma ako problém, keďže politická línia hnutia je v súlade s jej hodnotovým zameraním a cítením. Zvlášť sa jej páči dôraz kresťanských demokratov na priority ako sú rodina, práca a spravodlivosť. „Potrebujeme ich všetci,“ dodala.

Podľa predsedu KDH Jána Figeľa Natašu Žembovú prijali ľudia v hnutí veľmi pozitívne, hneď od začiatku na sneme v Nitre. „Som presvedčený, že informácia o jej plnom, nielen pracovnom, začlenení do hnutia by vyvolala podobný búrlivý potlesk ako jej prítomnosť v pozícii novej hovorkyne hnutia na nitrianskej slávnosti,“ povedal Figeľ dnes pre agentúru SITA. Zároveň pripomenul, že od nástupu do čela KDH sa usiluje o otvorenosť hnutia. „KDH je dnes akcieschopnou silou. Tak, ako som jej adresoval ponuku na prácu v hnutí, tak jej a tiež mnohým mladým ľuďom a odborníkom ponúkam plnú účasť v modernom a zároveň tradičnom spoločenstve kresťanských demokratov. Je to jediné zdola vytvorené ponovembrové hnutie, ktoré spája ľudí dobrej vôle,“ zdôraznil Figeľ.

Slovensko chcú vtiahnuť do konfliktu na Ukrajine: Po tomto túži ruský poslanec

BRATISLAVA 6. júna (SITA) – Slovensko by mohlo zohrať úlohu mediátora medzi Ruskom a Ukrajinou. Pre agentúru SITA to povedal poslanec ruskej Štátnej dumy Alexander Petrov. „Oni (Ukrajinci – poznámka SITA) sa s nami stretnúť nechcú. Našťastie je slovenský parlament, ktorý je pripravený byť mediátorom tohto projektu, aby sme sa stretli v Košiciach. My sme pripravení. Pre nás je to veľmi dôležité,“ povedal Petrov, podľa ktorého má Rusko záujem na pokračovaní košickej konferencie Cesty k mieru. Na jar na nej diskutovali zástupcovia Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Slovenska o riešení konfliktu na Ukrajine. „Chceme byť aj na jeho pokračovaní. Je to o tom, aby parlamenty týchto krajín mohli diskutovať o zložitých otázkach. Vojna na Ukrajine je bolestná otázka, pretože Ukrajinci sú naši bratia,“ povedal Petrov.

Košická konferencia by podľa poslanca NR SR Ľubomíra Petráka mohla mať pokračovanie na jeseň. „Slovensko v Košiciach zohralo úlohu aj sprostredkovateľa dvojstranných rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Strany, ktoré majú problém zasadnúť za rokovací stôl, si vyjasňovali svoje pozície. Máme záujem pokračovať v tomto formáte aj na jeseň. Musia to však odobriť všetky strany,“ povedal pre agentúru SITA Petrák s tým, že slovenský parlament už má prísľub ruskej strany. „Budeme ho hľadať aj na Ukrajine a v Nemecku, aby sa mohli hľadať východiská pre mier,“ dodal Petrák.

Vysoká škola Sv. Alžbety žiada od štátu obrovskú sumu

BRATISLAVA 6. júna (SITA) – Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety chce modernizovať a vybudovať technickú infraštruktúru. Škole by mala umožniť komplexný multimodalitný monitoring cerebrálnych funkcií a funkcií kardiovaskulárneho aparátu u rizikových skupín pacientov. Vyplýva to z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré zverejnil Vestník verejného obstarávania. Predpokladaná hodnota celej zákazky bez DPH je 6 020 660 eur.

Infraštruktúra podľa školy musí umožňovať monitoring zameraný na telesné aktivity a záťaž pacienta, monitoring elektrickej aktivity srdca s vyhodnocovaním porúch srdcového rytmu, monitoring respirácie, krvného tlaku či cerebrálnych funkcií. Systém musí tiež umožniť archiváciu monitorovaných parametrov, aktuálne vyhodnocovanie, vypracovanie diagnostických a terapeutických algoritmov u jednotlivých skupín pacientov. Dlhodobým cieľom je klinická aplikácia výsledkov výskumu komplexného neuro a kardio-monitoringu s cieľom zlepšiť výsledky neurointenzívnej starostlivosti v predoperačnom, perioperačnom a pooperačnom období u rizikových skupín pacientov.

Zákazka je spolufinancovaná z fondov EÚ v rámci operačného programu Výskum a vývoj. Lehota na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť je do 13. júla.

Chcete so svojou firmou stavať diaľnicu? Na Kysuciach zmenili podmienky

BRATISLAVA 5. júna (SITA) – Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (NDS) upravila viaceré podmienky v užšej súťaži na výstavbu kysuckej diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec v dĺžke 5,7 kilometra. Záujemcovia môžu požiadať o účasť v tendri do 15. júna namiesto pôvodného termínu do 8. júna. Lehota na požiadanie o vysvetlenie podmienok účasti a iných informácií v súťaži sa posúva do 9. júna.

Diaľničiari upravili aj podmienky v prípade ekonomickej, finančnej a technickej spôsobilosti záujemcov. Ide napríklad o požiadavky na vzdelanie a odbornú prax na vykonávanie stavebných prác. Týkajú sa riaditeľa stavby, hlavného stavbyvedúceho, stavbyvedúceho na mosty, kľúčového odborníka vo funkcii autorizovaného geodeta, kľúčového pracovníka zodpovedného za kontrolu kvality, hlavného inžiniera projektu, či zodpovedného projektanta pre cestnú a mostnú časť, pre životné prostredie a za kvalitu dokumentácie, ako aj koordinátora dokumentácie, zodpovedného riešiteľa pre geologickú časť a člena pracovnej skupiny geotechnika.

Predpokladaná cena prác na úseku D3, plánovaných na štyri roky, vrátane vypracovania projektovej dokumentácie, je 199,12 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (238,94 mil. eur vrátane dane). Diaľničiari vyzvú na predloženie ponuky len vybraných záujemcov spĺňajúcich podmienky účasti. Projekt bude financovaný z peňazí Európskej únie a zo štátneho rozpočtu cez nový Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 až 2020. Záujemcovia musia predložiť najmenej dve referencie o realizovaných stavbách diaľnice alebo rýchlostnej cesty, každú v hodnote aspoň 70 mil. eur bez dane.

S výstavbou úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec by sa malo začať predbežne do konca tohto roka v závislosti od priebehu tendra. Užšia súťaž bola zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 12. mája a v domácom Vestníku verejného obstarávania 13. mája.

Zmeny v monitorovacom systéme budú stáť 8 mil. eur, uhradí ich EÚ

BRATISLAVA 5. júna (SITA) – Aktualizácia existujúcich a rozširovanie nových funkcionalít v informačno-technologickom monitorovacom systéme ITMS2014+ pre využívanie eurofondov v novom programovom období 2014 – 2020 bude stáť 6,684 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty, resp. 8,021 mil. eur vrátane dane. Úrad vlády SR vybral za dodávateľa týchto služieb združenie firiem Atos IT Solutions and Services, s. r. o. (nástupca Siemens Business Services, s. r. o.) a Axon Pro, s. r. o. so sídlom v Bratislave.

Predpokladaná cena zákazky bola 6,681 mil. eur bez dane (8,018 mil. eur vrátane dane), zmluvná cena tak presahuje 100 % očakávaných nákladov. Použitý postup rokovacieho konania bez výzvy na súťaž úrad vlády zdôvodnil tým, že uvedené služby môže poskytnúť len určitý dodávateľ pre ochranu výhradných práv. Vyše desaťmesačná zmluva je platná do 31. marca 2016. Projekt bude financovaný z peňazí Európskej únie cez Operačný program Technická pomoc.

Úprava existujúcich a vývoj nových funkcionalít, architektúry a podpory procesov v elektronickej podobe v ITMS2014+ sú podľa úradu vlády potrebné pre zachovanie kontinuity prípravy implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov. Cieľom zákazky je zabezpečiť otvorenosť systému aplikačného programového vybavenia tak, aby jeho následné úpravy a servis mohli byť poskytované aj iným dodávateľom.

“Primárnym cieľom úprav a ďalšieho rozvoja existujúceho ITMS2014+ je splnenie základných požiadaviek Európskej komisie k implementácii európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 zo strany SR v roku 2015 a začiatkom roku 2016. Ide najmä o splnenie základných princípov e-Kohézie – vytvorenie prostredia a platformy pre efektívnu komunikáciu a výmenu informácií medzi prijímateľom a poskytovateľom pomoci, a to najmä v elektronickej podobe,” uviedol úrad vlády. Sekundárnym cieľom je modifikácia a rozvoj existujúceho ITMS2014+, aby sa zachovala kontinuita implementácie eurofondov a aby poskytoval podporu pre základné a najdôležitejšie procesy implementácie.

Úrad vlády a uvedená skupina dodávateľov uzavreli už v júni 2013 zmluvu o úprave existujúcich funkcionalít a architektúry ITMS na základe požiadaviek EK pre programové obdobie 2014 – 2020 a tiež licenčnú zmluvu. Zmluvná cena dosiahla 7,149 mil. eur bez dane, resp. 8,579 mil. eur vrátane dane. Konečný termín pre ukončenie všetkých etáp zmluvy bol 31. marec 2015. Táto skupina firiem na základe zmluvy z roku 2006 dodala aplikačné programové vybavenie informačného systému IT monitorovacieho systému pre štrukturálne fondy a Kohézny fond.

Priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa formujú, tvrdí Lajčák

BRATISLAVA 5. júna (SITA) – Riešenie nezamestnanosti mladých a dlhodobo nezamestnaných, posilnenie energetickej bezpečnosti či digitálna agenda sú možnými prioritami slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Na dnešnej konferencii „Európska únia v roku 2015: Silný mandát, krehká politika“ to povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Konferenciu organizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Ministerstvo očakáva, že priority nášho predsedníctva budú definitívne známe začiatkom budúceho roka.

„Pre Slovensko je už tradične dôležité, aby členské štáty Únie mali právo na voľbu energetického mixu, vrátane jadrovej energie. Okrem toho sme s podporou krajín V4 do konceptu Energetickej únie presadili dôraz na dôležitosť dostupných cien pre domácnosti a priemysel,” povedal šéf rezortu diplomacie.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič na konferencii uviedol, že cíti silnú politickú podporu, aby otázku energetiky riešili komplexne. „Som veľmi rád, že koncept Energetickej únie pozitívne prijali ministri energetiky, životného prostredia, dopravy,“ povedal. Myslí si však, že pre tento projekt musia permanentne získavať a udržiavať podporu verejnosti, európskych elít či národných parlamentov. Prvú správu o stave Energetickej únie chce Šefčovič predstaviť počas októbra.

Digitálna agenda sa tiež môže stať prioritou nášho predsedníctva. „Digitálna agenda generuje nové pracovné miesta a posilňuje európsku konkurencieschopnosť. Pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku má dobudovanie jednotného trhu vrátane trhu služieb a digitálnych produktov, jednoznačnú pridanú hodnotu,” uviedol Lajčák.

Počas slovenského predsedníctva by prioritou mohlo byť aj riešenie nezamestnanosti mladých a dlhodobo nezamestnaných. Tá je problémom viacerých krajín Európskej únie, povedal šéf rezortu zahraničia.

Rade Európskej únie bude Slovensko predsedať v druhej polovici budúceho roka. Predsedníctvo preberieme po Holandsku a odovzdáme ho Malte. „Naše predsedníctvo bude určitou maturitou slovenskej politiky a predpokladám, že pre občanov a spoločnosť bude budúci rok rokom európskym,“ povedal Lajčák na konferencii.

Fico hovoril o zákone pre regióny s vysokou nezamestnanosťou

vyšlo aj v EKO

KOŠICE 5. júna (SITA) – Vláda pripraví osobitný zákon pre regióny s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorý bude stanovovať iné pravidlá pre investorov, podnikateľov, zamestnávateľov a zamestnancov ako v ostatných regiónoch. Povedal to dnes na tlačovej besede v Košiciach predseda vlády Robert Fico.

“Každý okres, kde miera nezamestnanosti presiahne 20 percent, bude spadať pod osobitný režim, kde by zamestnávatelia dostávali výraznejšiu podporu od vlády – podstatne vyššie daňové a odvodové úľavy. Iný bude aj prístup k investíciám a štrukturálnym projektom,“ povedal Fico. Zároveň doplnil, že to nebudú len všeobecné pravidlá, ale pôjde o selektívny prístup, pričom vláda chce zohľadňovať aj miestne špecifiká. Po prijatí tohto zákona sa budú podľa jeho slov výjazdové zasadania vlády konať v týchto okresoch. Na jeseň sa pripravuje rokovanie vlády v Trebišove. Podľa premiéra je takýto prístup potrebný, pretože na Slovensku sú veľké regionálne rozdiely a spomínaným okresom chce vláda venovať osobitnú pozornosť.

Premiér na tlačovej besede reagoval aj na aktuálnu prognózu Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), podľa ktorej slovenské hospodárstvo bude v najbližších rokoch zrýchľovať. Fico uviedol, že zlepšený výber daní, dobré hospodárske výsledky a makroekonomické ukazovatele umožnia prípravu a realizáciu druhého i tretieho sociálneho balíka. “Zlepšujúcu sa hospodársku situáciu krajiny musia pocítiť aj občania a musí sa to prejaviť aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti,“ povedal Fico. Uviedol, že tri balíky sociálnych opatrení presiahnu miliardu eur, čo však nebude mať negatívny dopad na deficit.

Slovensko podľa júnovej prognózy OECD dosiahne ekonomický rast v tomto roku na úrovni 3 % a v roku 2016 zrýchli na 3,4 %. Premiér Fico za dobrú správu označil, že je to podložené nielen exportom, ale aj oživením domácej spotreby a rastom investovania, čo je znakom dôvery. Doplnil, že pozitívny vývoj je aj v miere nezamestnanosti.

“Chceme dosiahnuť pokles nezamestnanosti na úroveň 11 percent, čo je reálne na úrovni EÚ. Znížiť chceme aj DPH na vybrané druhy potravín,“ povedal Fico. Premiér zároveň dodal, že bude klesať aj deficit verejných financií a klesá aj dlh. “Nechceme robiť z deficitu svätú kravu, ktorú nemožno zarezať. Vláda dokázala znížiť deficit pod tri percentá, čo je dobré. Tempo znižovania deficitu je zdravé, udržateľné a dobré,“ povedal Fico. Ocenil, že k zníženiu deficitu prispeli aj samosprávy, ktoré sa spolupodieľali na znižovaní výdavkov v oblasti verejných financií a racionálne hospodárili.

O niečo horšie ako s dynamikou hospodárstva to OECD vidí v najnovšej prognóze s vývojom slovenských verejných financií. Kým kabinet Roberta Fica si na tento rok rozpočtuje deficit verejných financií na úrovni 2,5 % hrubého domáceho produktu, prognóza organizácie hovorí o 2,7-percentnom schodku. Na budúci rok si dala vláda záväzok znížiť schodok pod 2 %, OECD očakáva deficit 2,3 % výkonu ekonomiky.

Výsledok prieskumu prekvapil: Táto strana by sa do parlamentu nedostala

BRATISLAVA 5. júna (SITA) – Agentúra MVK uskutočnila od 26. do 31. mája reprezentatívny výskum preferencií politických strán na vzorke 1 036 respondentov. Na otázku: “Voľby do Národnej rady SR budú v roku 2016. Ak by sa konali už dnes, ktorej strane by ste dali svoj hlas?” 6,8 percenta opýtaných uviedlo, že by sa na voľbách určite nezúčastnili a ďalších 24,1 percenta nevedelo, či by sa zúčastnili, resp. koho by v nich podporili. Z odpovedí respondentov, ktorí deklarovali, že by sa na voľbách zúčastnili a vedeli sa rozhodnúť, koho voliť, vyplynulo nižšie uvedené poradie politických strán.

Agentúru SITA o prieskume informoval Pavel Haulík z Agentúry MVK.

“Voľby do Národnej rady SR budú v roku 2016. Ak by sa konali už dnes, ktorej strane by ste dali svoj hlas?”

politický subjekt % rozhodnutých voličov
Smer-SD 36,0
Sieť 10,5
KDH 8,5
OĽaNO 7,4
Most-Híd 7,4
SNS 6,8
SMK 5,0
SaS 3,1
NOVA 2,8
SKOK! 2,2
SDKÚ-DS 2,0
KSS 1,8
TIP 1,8
ĽSNS 1,0
iné subjekty 3,7
* údaje v tabuľke sú v percentách
Dánska premiérka oznámila dátum parlamentných volieb

KODAŇ 27. mája (SITA/Reuters/AP) – Dánska premiéra Helle Thorningová-Schmidtová oznámila, že parlamentné voľby sa budú konať 18. júna. Povedala tiež, že je menšinová vláda, ktorej funkčné obdobie vyprší v septembri, sa do volieb nevzdá mandátu. “Nastal čas opýtať sa Dánov, či zachováme súčasný smer alebo či chceme experimentovanie opozície,” vyhlásila prvá premiérka tejto škandinávskej krajiny.

Thorningová-Schmidtová stojí na čele vlády sociálnych demokratov podporovaných Sociálno-ľudovou stranou a menšou ľavicovou skupinou. Najväčším súperom Sociálnodemokratickej strany je stredopravý blok na čele s liberálmi, ktorých vedie expremiér Lars Loekke Rasmussen. Tento blok podľa prieskumov vedie o štyri až sedem percent. Súčasťou pravicového bloku je aj euroskeptická a protimigračná Ľudová strana, ktorá by sa tak mohla prvýkrát v histórii stať súčasťou vládnej koalície. Najväčšími rozdielmi medzi oboma blokmi sú verejné výdavky, ktoré pravičiari nechcú zvyšovať. Thorningová-Schmidtová, naopak, sľubuje Dánom zvyšovanie výdavkov na sociálne benefity.

Fico varuje pred utečencami: Môže s nimi prísť aj vlna terorizmu

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – S utečencami, ktorí prichádzajú do Európy za prácou alebo lepším životom, môže prísť aj vlna terorizmu. Uviedol to predseda vlády Robert Fico na dnešnej tlačovej konferencii po skončení rokovania vlády. Podľa premiéra existuje stále veľa nejasností v návrhu Európskej komisie o prijatí utečencov.

“Uvedomme si, že Líbya je v absolútnom rozpade, neexistuje ako štát. Je tam niekoľko vlád, sú tam vojny, vraždia tam ľudí,” uviedol Fico. Preto podľa neho hrozí, že medzi utečencami príde do Európy vlna ľudí, ktorí “neprichádzajú za prácou alebo lepším životom, ale preto, lebo budú šíriť terorizmus”. Dodal, že Líbya je dnes základňou rôznych teroristických skupín.

Fico zároveň kritizoval krajiny, ktoré podľa neho za súčasný stav v Líbyi zodpovedajú. “Niekto zodpovedá za likvidáciu režimu, ktorý nebol demokratický, ale Líbya bola partnerom, chodili tam štátnici z celého sveta,” vyhlásil. “Ak niekto zbombardoval režim a výsledkom toho je absolútny chaos, nemôže potom nútiť celú Európu, aby sa poskladala,” uviedol premiér. Ako dodal, hovorí o krajinách Európskej únie, ktoré sa zúčastnili na bombardovaní a “potom kričia, že celá Európa sa musí poskladať a musíme prijímať utečencov”.

Premiér tiež pripomenul, že utečenci majú iné kultúrne návyky a iné náboženstvo. “Je tu veľmi veľké bezpečnostné riziko, o ktorom musíme hovoriť,” povedal Fico. Ako dodal, o riziku terorizmu bude hovoriť na Rade Európy, kde chce veci priamo pomenovať a oponovať.

Európska komisia dnes zverejnila návrh na relokáciu utečencov. Ako sa uvádza na stránke Európskej komisie, Slovensko by malo prijať 471 utečencov z Talianska a 314 z Grécka. Celkovo chcú relokovať 40 000 utečencov. Členské štáty by zároveň mali za každého utečenca dostať 6 000 eur, čo predstavuje takmer päť miliónov eur. Fico uviedol, že návrh Komisie si najprv preštuduje, potom k nemu zaujme stanovisko.

Podľa SDKÚ krajiny EÚ nemusia prijímať radikálnych islamistov

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Túžba žiť v slobode je podľa SDKÚ-DS prirodzené pre každého človeka. To je jeden z dôvodov, pre ktorý sa desaťtisíce utečencov snažia každý mesiac dostať do Európy. Práve dnes má o riešení utečeneckej problematiky rokovať Európska komisia. Už dnes je však podľa SDKÚ-DS jasné, že určovanie kvót nie je riešením a dokonca ide proti samotným princípom Európskej únie.

„Veľmi dobre rozumieme ľuďom, ktorí utekajú do Európy za slobodou. Za 40 rokov komunistického režimu utiekli z Československa desaťtisíce ľudí na západ. No rovnako ako naši emigranti bezvýhradne rešpektovali kultúrne prostredie a dodržiavali zákony krajín, v ktorých dostali azyl a občianstvo, rovnako musia pravidlá dodržiavať aj dnešní utečenci prichádzajúci do Európy,“ uviedol predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.

Sloboda so sebou prináša aj zodpovednosť. Sloboda každého jednotlivca navyše nie je bezbrehá a končí sa tam, kde sa začína sloboda toho druhého. V opačnom prípade je to anarchia, upozorňuje Frešo. Aby sa tomu predišlo, národy prijímajú zákony, ktoré platia pre všetkých bez výnimky. Návrh Bruselu, podľa ktorého sa majú utečenci rozdeliť medzi členské krajiny podľa akýchsi kvót, však ide podľa Freša proti princípom, na ktorých stojí Európska únia. Aj Slovensko má v tomto smere podlžnosti a malo by prijímať utečencov, ktorí hľadajú miesto pre svoj lepší a slobodnejší život. No bruselské kvóty, ktoré sa už „osvedčili“ napríklad v poľnohospodárstve alebo potravinárstve, sú zlým krokom a idú proti princípom slobody a zaváňajú sociálnym inžinierstvom. Podľa Freša navyše vôbec neberú do úvahy možnosti a potreby jednotlivých krajín. Medzi utečencami sú často kvalifikovaní odborníci, ktorí by sa dokázali uplatniť vo svojej novej vlasti. Kvóty však ich zručnosti úplne ignorujú a ich odbornosť potláčajú.

„Európske krajiny patria medzi najvyspelejšie štáty sveta a preto je prirodzené, že ľudia zo zaostalých a neslobodných regiónov sa snažia dostať na ich územie. Ak sa krajina rozhodne prijať utečenca, musí to byť na základe jej slobodného rozhodnutia a má od neho právo žiadať, aby rešpektoval kultúrne zvyklosti a dodržiaval zákon. V opačnom prípade nejde o uplatnenie si slobody a zodpovednosti, ale o diktát zo strany Bruselu voči členskej krajine a samotnému utečencovi,“ povedal Frešo.

Podľa SDKÚ-DS je úlohou národných vlád vytvoriť priestor, aby emigranti mali možnosť, ak sa tak rozhodnú, žiť v krajine, v ktorej budú pracovať a dodržiavať zákony. Tie musia platiť pre všetkých a bez výnimky. „Krajiny Európskej únie jednoducho nemajú žiadnu povinnosť prijímať radikálnych islamistov s ich rodinami, s ich pohľadom na spôsob uplatňovania spravodlivosti a zločinnou ideológiou,“ uzavrel predseda SDKÚ-DS.

Štát prišiel pri privatizácii elektrární o stovky miliónov eur, tvrdí Fico

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Pri privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo okolo 24 miliárd slovenských korún. Počas parlamentného rokovania o správe o privatizácii Slovenských elektrární (SE) v Národnej rade SR, ktorú si od vlády vyžiadali poslanci, to vo svojom vystúpení uviedol predseda vlády Robert Fico. Podľa premiéra už v júli minulého roku bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

„Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico.

Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. „Mesiac po privatizácii došlo k navýšeniu hodnoty Slovenských elektrární, a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda, aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale že bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navýšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico, pričom počas svojho vystúpenia v Národnej rade SR vymenoval viacerých súčasných opozičných politikov, ktorí boli pri privatizácii Slovenských elektrární vo vysokých vládnych či parlamentných funkciách.

Podľa predloženej správy privatizácia Slovenských elektrární druhou vládou Mikuláša Dzurindu mala byť v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR. V správe o privatizácii elektrární, ktorú si vyžiadal od vlády parlament na návrh poslanca Mikuláša Dzurindu, vyčíta súčasná vláda vtedajšiemu vládnemu kabinetu najmä zmenu postoja v celom procese privatizácie. Pôvodne sa totiž mal predávať len 49-percentný podiel Slovenských elektrární. Neskôr bol však tento podiel navýšený na 66 %.

Zvýšenie privatizačného podielu na 66 % vláda odôvodňovala schválením zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorým mala vláda získať potrebnú legislatívnu právomoc zvýšiť podiel základného imania v bývalých monopoloch ponúknutých na privatizáciu. “Čo opätovne potvrdzuje prístup k privatizácii strategických podnikov zo strany vlád pod vedením Mikuláša Dzurindu, ktorý je v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR,“ uvádza sa v predloženej správe. Ústavný súd podľa správy konštatoval, že v procese privatizácie nie je dôležité len vydanie rozhodnutia o tom, ktoré odvetvia štátneho hospodárstva sa budú privatizovať a v akom rozsahu. Podľa ústavy sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Správa sa taktiež venuje zmluve o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na základe ktorej získali sprivatizované Slovenské elektrárne túto vodnú elektráreň do 30-ročného prenájmu. “V súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzavretá zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Všetky výhody boli na strane firmy, ktorú vláda Mikuláša Dzurindu pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi. Dzurindova vláda tak paradoxne porušila vlastné uznesenie z roku 2004, ktoré zaväzovalo uzavrieť zmluvy súvisiace s privatizáciou spoločnosti Slovenské elektrárne na báze obojstrannej výhodnosti,” uvádza sa v správe.

Medzičasom vláda Roberta Fica vypovedala zmluvu o prenájme gabčíkovskej elektrárne. V súčasnosti ju už tak prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba. “Majetok tvoriaci Vodnú elektráreň Gabčíkovo vždy bol a ostane vo vlastníctve štátu. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne dokazuje vážne pochybenia pri disponovaní s majetkom štátu. Rovnako bolo opodstatnené rozhodnutie vlády ukončiť spomínanú zmluvu, na základe ktorého štát prevzal kontrolu nad prevádzkou vodnej elektrárne,” konštatuje sa v správe. Odstúpenie od zmluvy bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou súdnu dohru. Slovenské elektrárne totiž žiadajú od štátu odškodné necelých 600 miliónov eur. Naopak štát žiada od slovenského dominantného výrobcu elektriny takmer 500 miliónov eur za neoprávnené užívanie gabčíkovskej elektrárne počas zhruba deviatich rokov.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päťtisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Najmocnejšou ženou sveta je podľa Forbesu opäť Merkelová

WASHINGTON 27. mája (SITA) – Nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú vyhlásil americký časopis Forbes piaty raz po sebe za najmocnejšiu ženu sveta. Forbes v stredu zverejnil každoročný rebríček sto najvplyvnejších žien sveta, v ktorom nechýbajú političky, obchodníčky či ľudia z oblasti médií a módy. Všetkých opätovne prevýšila nemecká líderka, ktorá dominuje rebríčku zostaveného na základe reálneho vplyvu na okolie či bohatstva. Na druhom mieste skončila americká exministerka a bývalá prvá dáma Hillary Clintonová. Čerstvá kandidátka na post prezidenta USA sa naň vyšvihla z minuloročného šiesteho miesta.

Svoje tretie miesto z minulého roka obhájila Melinda Gatesová, manželka zakladateľa spoločnosti Microsoft Billa Gatesa, po nej nasleduje šéfka americkej centrálnej banky Janet Yellenová. Francúzska šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová je podľa Forbesu šiestou najmocnejšou ženou sveta a ako iba druhá Európanka je v prvej desiatke. V nej je aj prezidentka Brazílie Dilma Rousseffová. Takzvanú Top Ten uzatvára manželka amerického prezidenta Baracka Obamu Michelle.

Spomedzi osobností mimo USA sa v najlepšej dvadsiatke na 11. mieste objavila juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje či argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová (16.). Ako jedna z minima zástupkýň starého kontinentu je v prvej stovke amerického periodika aj talianska šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová na 36. mieste. Poľská premiérka Ewa Kopaczová je 40., kým britská kráľovná Alžbeta II. oproti minulému roku klesla na 41. miesto.

V zozname je aj šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová, ktorej patrí 71. miesto. Jej indická kolegyňa Arundhati Bhattačarjaová sa však umiestnila o 40 miest lepšie. Americkí zostavovatelia zoznamu našli miesto v rebríčku aj novej šéfke nórskeho Nobelovho výboru Karin Kullmannovej-Fiveovej a to konkrétne 86.

Putin nebude nadšený: Slovensko žiada od Ruska peniaze

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Ruská federácia by mala na Cyklotrónové centrum SR poskytnúť namiesto tovarov financie, a to v rámci vysporiadania záväzkov z deblokácie ruského dlhu. Takýto postup schválila vláda na svojom stredajšom zasadaní. SR v súčasnosti už nemôže vynakladať ďalšie peniaze na odďaľovanie konečného riešenia projektu cyklotrónového centra. Výsledkom by totiž bolo znehodnocovanie technologických zariadení centra, ako aj rozostavanej budovy pavilónu J v areáli metrologického ústavu v Bratislave.

Do konca júna tak budú pokračovať rokovania s ruskou stranou o možnosti ponechať všetky doposiaľ skonštruované technologické súčasti centra i s príslušenstvom na pôde ruského Spojeného ústavu jadrových výskumov (SÚJV) Dubna pre ich ďalšie využitie v podmienkach SÚJV Dubna. Projekt by mali tak zavŕšiť do konca tohto roku.

Projekt cyklotrónového centra sa začal v roku 1996, kedy patril medzi východiská, ako deblokovať staré ruské dlhy. Cez tento kanál sa na projekt vynaložilo 122,5 milióna amerických dolárov. Potom prišiel aj príspevok Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v sume 2,5 milióna eur a napokon zo štátneho rozpočtu išlo 29 miliónov eur. Výsledkom je napoly rozostavaná budova centra v Karlovej Vsi v Bratislave a technológia zložená v Rusku.

(1 EUR = 1,0926 USD)