BRATISLAVA – Starý parlament v novom zložení. Poslanci sa po viac ako dvojmesačnej letnej prestávke vrátili do poslaneckých lavíc. Nie však v takom zložení a ani takom rozpoložení, ako ho v júni opúšťali. Zmeny nastali nielen kvôli tomu, že časť poslancov nášho národného parlamentu sa presunula do toho európskeho, ale aj kvôli sťahovaniu zákonodarcov z pôvodných strán do iných subjektov. Nielenže sa tak preskupili sily v samotnom parlamente, ale svoje zastúpenie v ňom získali aj strany, ktoré volebným výberom neprešli.
Najväčšie preskupenie spôsobili najnovšie odídenci z poslaneckého klubu OĽaNO. Pätica poslancov v zložení Veronika Remišová, Elena Červeňáková, Soňa Gaborčáková, Jozef Lukáč a Anna Verešová oznámila svoj odchod od Matoviča ešte v polovici júna. Zároveň informovali, že už nebudú ani na kandidátke hnutia pre blížiace sa parlamentné voľby. To, či a kam pôjdu, však v tom čase známe nebolo. Jasné bolo iba to, že nik z nich sa nemieni vzdať svojho poslaneckého mandátu. Viac svetla do ich politickej budúcnosti priniesli až letné mesiace. Dnes už je zrejmé, že z politiky sa nik z nich odísť nechystá. Práve naopak, väčšina sa stala súčasťou iných politických subjektov. Siahli pritom po takých stranách, ktoré svoje zastúpenie v parlamente doteraz nemali. V čase, keď sa konali voľby, teda v roku 2016, im voliči buď nevyjadrili dostatočnú podporu, alebo ani neexistovali. Napriek tomu svojich zástupcov v Národnej rade už nepriamo majú.
Želiezka v ohni už má KDH aj Kiska
Po tom, ako časť členov poslaneckého klubu Obyčajných ľudí oznámila, že z klubu odchádza, stali sa oficiálne nezaradenými poslancami. To však nebráni tomu, aby vstúpili do iných klubov, či sa stali súčasťou iných, aj mimoparlamentných strán. Svoje zastúpenie v parlamente tak má na sklonku volebného obdobia mimoparlamentná strana KDH. Kresťanskodemokratické hnutie ešte vo februári posilnil Igor Janckulík, ktorý sa do parlamentu dostal so stranou Sieť. Počas letnej prestávky sa k nemu pripojili odídenci od Matoviča, ktorí boli pôvodne do parlamentu zvolení na kandidačnej listine hnutia OĽaNO (v tom čase OľaNO-NOVA). Posilnili ho poslankyne Soňa Gaborčáková a Elena Červeňáková. O pripojenie sa k inej politickej strane prejavila záujem aj Anna Verešová. Jozef Lukáč si tiež vybral novú stranu. Siahol však po takej, ktorá v parlamente zastúpenie má a stal sa členom klubu opozičného hnutia Sme rodina Borisa Kollára.
Z odchodu od Matoviča “ťažil” aj ďalší mimoparlamentný politický subjekt – v tom čase iba vznikajúca strana bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí. Vstup do nej po svojom odchode z OĽaNO ohlásila vo veľkom štýle Veronika Remišová a zaradila sa tak nielen medzi ich najznámejšie tváre ale aj tie najaktívnejšie, aspoň čo sa mediálnej prezentácie týka. Naďalej však ostala aktívna aj za múrmi Národnej rady ako nezaradená poslankyňa.
Odchody zo strán, na kandidátke ktorých sa dostali do parlamentu, však nie sú žiadnou novinkou. Podobné prípady sme videli aj v minulosti.
Beblavého bohaté skúsenosti
Skúsenosti s tým, sedieť v parlamente vo farbách iného politického subjektu, ako je ten, na kandidátke ktorého sa do Národnej rady dostal, má Miroslav Beblavý. Hoci on sám sa rád radí medzi nových politikov, pravda je taká, že predtým, ako si založil stranu Spolu, už okúsil parlamentné lavice ako poslanec za SDKÚ. Po tom, ako sa po voľbách v roku 2012 do NR SR dostal ako poslanec za SDKÚ, sa zrodilo rozhodnutie vytvoriť spolu ďalšími poslancami Radoslavom Procházkom (vtedy v KDH) a Andrejom Hrnčiarom (vtedy Most-Híd) stranu Sieť. Impulzom na to bol hlavne slušný volebný výsledok Procházku, ktorý v prezidentských voľbách 2014 obsadil tretie miesto. Všetci traja kvôli tomu opustili svoje materské poslanecké kluby. Na rozdiel od prvých dvoch menovaných, ktorí sa vzdali aj mandátu, však Beblavý konal inak a rozhodol sa ostať v parlamente až do konca volebného obdobia. Už však vo farbách novovzniknutej strany, ktorá v tom čase nebola zvolená do NR SR.
Rovnaký scenár sa v Beblavého podaní opakoval aj teraz. Po voľbách 2016 sa dostal do parlamentu ako poslanec za stranu Sieť. Keďže však nesúhlasil s tým, že strana išla do koalície so Smerom, vystúpil z nej. Poslanecký mandát si však ponechal a využíva ho aj teraz, keď už má založený vlastný subjekt s názvom Spolu. Spoločne s ním tak urobili aj poslankyne Katarína Macháčková a Simona Petrík. Rovnako ako Beblavý, aj oni odišli zo strany Sieť krátko po voľbách a stali sa nezaradenými poslankyňami. Neskôr spoločne s Beblavým založili Spolu. Naposledy sa so stranou Spolu spojil Alan Suchánek, pôvodne na kandidátke hnutia OľaNO.
Spoluprácu so Sieťou ukončila aj ďalšia poslankyňa Zuzana Zimenová, ktorá však bola v tom čase iba náhradníčkou. Keď sa neskôr dostala do parlamentu, vstúpila do poslaneckého klubu SaS.
Zmenami si počas tohto volebného obdobia prešli aj liberáli. Stranu opustil Jozef Mihál a dnes stojí po Beblavého v Sieti a tiež Martin Poliačik, ktorý je zasa pre zmenu súčasťou mimoparlamentného Progresívneho Slovenska. Všetci pôsobia zároveň v parlamente ako nezaradení poslanci. Zakladateľmi Spolu sú tiež momentálne nezaradení poslanci Viera Dubačová a Oto Žarnay, ktorí brány parlamentu v roku 2016 prekročili na kandidátke OĽaNO (vtedy ešte OľaNO-NOVA). Strana, ktorá teda ešte nestihla zabojovať ani v jedných parlamentných voľbách, už má v Národnej rade sedem zástupcov.
Svoje zastúpenie má v parlamente aj Kresťanská únia. Reprezentuje ju Richard Vašečka. Do parlamentu sa po voľbách dostal na kandidátke hnutia OĽaNO. Po odchode vstúpil do mimoparlamentného KDH, no nakoniec odišiel aj odtiaľ. V parlamente pôsobí ako nezaradený poslanec.
Bude mať svoje želiezko v ohni aj Drucker?
Medzičasom potvrdil zámer založiť stranu aj exminister zdravotníctva a vnútra Tomáš Drucker. Ten by mal mať aktuálne vyzbierané aj dostatočné množstvo podpisov potrebných na registráciu. Objavovať sa už začali aj mená možných členov, vrátane poslankyne NR SR – Kataríny Csefalvayovej. Tá je momentálne súčasťou poslaneckého klubu strany Most-Híd. Otázne je, čo by nasledovalo, ak by sa naozaj pridala k Druckerovi. V prípade, že by sa zároveň s tým totiž rozhodla opustiť klub strany Most-Híd, znamenalo by to problém aj pre vládnu koalíciu. Tá momentálne disponuje 76 mandátmi. Strata poslanca by pre ňu znamenala aj stratu parlamentnej väčšiny
Analytik: Pomáha im väčšia publicita
Analytik a šéf agentúry MVK Pavel Haulík tvrdí, že stranám, ktoré síce do parlamentu zvolené neboli, ale majú v nom napriek tomu svojich zástupcov pomáha najmä väčšia publicita, ktorú ako poslanci v parlamente majú. Výhodu majú najmä oproti tým mimoparlamentným stranám, ktorým takéto zastúpenie v Národnej rade chýba. Upozorňuje tiež na to, že hoci máme pomerný systém, poslanci majú často pocit, že si svoje kreslo v rámci volebného boja vybojovali. „Najčastejšie to podopierajú množstvom krúžkov, teda preferenčných hlasov, ktoré dostali. Samozrejme, iná vec je, či by ten konkrétny poslanec, ktorý zmenil klub, ale prešiel do inej, mimoparlamentnej strany, dokázal uspieť aj vo väčšinovom volebnom systéme,“ uviedol Haulík. Tiež však upozornil na to, že takéto odchody a prechody do iných či nových strán sa dejú v každom volebnom období a nie sú ničím novým. „Je na voličoch, či takémuto poslanca, ktorý v úvodzovkách zradil svoju politickú stranu, budú v ďalších voľbách veriť,“ dodal.