PARÍŽ/BRATISLAVA – Koncom júna sa v japonskej Osake konal summit G20, ktorého témou bola ochrana pred klimatickými zmenami. I keď spočiatku hrozilo, že stretnutie skončí fiaskom, napokon sa ho podarilo odvrátiť a krajiny sa dohodli, že sa budú držať rozsiahlych plánov v oblasti ochrany klímy. Klimatickým zmenám sa však nevenujú len politici, ale aj mnohé štúdie. A niektoré sú naozaj zaujímavé. Jedna z nich sa venuje otázke, akým spôsobom sa podieľa na emisiách CO2 sledovanie videostreamovacích služieb.
Na nedávnom summite G20 sa svetové mocnosti venovali ochrane klímy. Paradoxom však je, že po závere stretnutia sa vrcholní predstavitelia posadili do svojich vládnych lietadiel a odleteli domov. Pritom letecká doprava sa na globálnom otepľovaní podieľa piatimi percentami. O tom, koľko vyprodukujú vládne lietadlá jednotlivých štátov emisií CO2, sme písali v tomto článku.
To, že naša moderná doba a najmä naše aktivity, ako je napríklad lietanie, produkujú veľké množstvo skleníkových plynov, je už všeobecne známe. Často sa zabúda na skutočnosť, že aj využívanie informačných a komunikačných technológií je jednou z aktivít, ktoré sa takisto podieľajú na produkcii emisií.
Už začiatkom roka experti francúzskeho think tanku prišli s tvrdením, že digitálne technológie vyprodukujú až štyri percentá skleníkových plynov a toto číslo by sa do roku 2025 mohlo zvýšiť až na osem percent.
300 miliónov ton oxidu uhličitého
Odborníci teraz zverejnili novú, detailnejšiu štúdiu, ktorá vypočítala, aký podiel má na produkcii CO2 v rámci informačných a komunikačných technológií stále obľúbenejší tzv. videostreaming. Podľa týchto výsledkov takmer štvrtinu znečistenia klímy spôsobenej informačnými technológiami spôsobuje spotreba elektrického prúdu, ktorý vzniká prenosom a sledovaním online videa. Predstavuje to približne 300 miliónov ton oxidu uhličitého.
Podľa tejto správy, ktorá vylúčila z výpočtov livevideostreaming ako videohovory cez Skype a telemedicínu, z 300 miliónov ton pripadá jedna tretina (čiže 100 miliónov ton CO2) na videoslužby ako Netflix a ďalšia tretina na online porno. Pre porovnanie: Slovensko vyprodukovalo minulý rok podľa stránky statista.com “iba” 32,9 miliónov ton CO2.
Nezávislý odborník Chris Preist (z univerzity v Bristole) potvrdil pre odborný časopis New Scientist hodnovernosť francúzskych výpočtov.
Čo je možné urobiť pre obmedzenie emisií CO2 spôsobených sledovaním online videí? Odborníci majú aj na to odpoveď. Radia predovšetkým obmedziť online kopírovanie a znížiť rozlíšenie videa. Keď nie je HD video absolútne nevyhnutné, alebo ho ani prehrávač nedokáže zobraziť, je lepšie sa mu vyhnúť, tvrdia experti.
