BRATISLAVA – Za elektrinu, plyn a vodu si Slováci opäť priplatia. Dôvodom majú byť viaceré faktory – požiadavky dodávateľov, ceny na burze ale aj recesia na trhu – podľa niektorých odborníkov predzvesť krízy. Ceny za energie u nás rástli už aj minulý rok a to celoplošne. Pred dvomi rokmi sa pritom na Slovensku faktúry trhali.
Priemerné ceny za dodávku elektriny sa budúci rok zvýšia o 7,4 % a priemerné ceny za zemný plyn o takmer 4 %. Domácnostiam stúpnu aj ceny za teplo, a to v priemere o takmer 2 %. Ako informoval vo štvrtok na tlačovej besede predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ľubomír Jahnátek, za zvyšovaním cien energií je najmä nárast cien komodít na svetových trhoch. Zároveň zdôraznil, že pokiaľ by jeho úrad pristal na všetky požiadavky dodávateľov energií, ceny by narástli až o 14,64%.
Napríklad odberateľom elektriny v sadzbe DD1, čo sú spravidla malé byty, sa tak v roku 2020 zvýšia priemerné náklady v rámci celého Slovenska približne o 82 centov mesačne. V sadzbe DD2, čo sú domácnosti s vyššou spotrebou – okolo 2300 kWh, bude priemerný nárast ceny v rámci celého Slovenska 2,60 eur mesačne.
Pri plyne ide o celoslovenský priemerný nárast ceny pre domácnosti a malé podniky o 3,95 %. Napríklad v tarife D2, čo je charakter odberu plynu na varenie a ohrev vody pri priemernej ročnej spotrebe 14 000 kWh, si domácnosti priplatia v rámci celého Slovenska priemerne 60 centov mesačne.
Cena za dodávku tepla domácnostiam sa zvýši priemerne o 1,90 %, čo znamená, že náklady domácností sa v roku 2020, vzhľadom k menšiemu množstvu objednaného tepla, nezmenia.
Vodné a stočné sa zvýši priemerne v rámci celého Slovenska o 1,00 %, čo pre priemernú trojčlennú rodinu znamená nárast výdavkov o 21 centov mesačne.
Na cenách sa odrážali viaceré faktory. “Za vyššie ceny energií môžu do istej miery aj ceny komodít na trhu, avšak v prípade elektriny tvorí komodita menej ako 1/3 z koncovej faktúry. Zvyšok sú poplatky za distribúciu a Ficove politické zásahy, ako je napríklad dotovanie elektriny z domáceho uhlia, na ktoré sme sa v tomto roku poskladali sumou 115 miliónov eur, či skrytá 60 miliónová daň pre štátnu akciovú spoločnosť SEPS. Ľubomír Jahnátek navyše dnes verejne priznal, že nevie, čo s historickým dlhom distribučných spoločností, ktorý pritom vyrobil sám so svojím predchodcom,” uviedol podpredseda SaS a tímlíder strany pre energetiku Karol Galek. Podľa SaS tlačovou besedou ukázal úrad svoju nekompetentnosť.
Je sa čím chváliť?
Podľa Euractivu sme v roku 2017 platili z krajín V4 za energie najviac.
Hoci domácnosti na Slovensku mali v porovnaní s EÚ desiatu najlacnejšiu elektrinu, bola len o 1 cent nižšia, ako domácnosti vo Fínsku. Vrámci Vyšehradskej skupiny bola však elektrická energia na Slovensku s cenou 15,50 eur za 100 kWh v tej dobe najdrahšia.
Podľa najnovších údajov Eurostatu z roku 2019 platia slovenské domácnosti za energie približne o tretinu menej, ako je európsky priemer. V cenách elektriny sme v prvom polroku roku 2019 na deviatom mieste od konca, teda platíme asi o tretinu menej, ako je priemer Únie, a o polovicu menej ako v najdrahšom Nemecku.
Budú sa trhať faktúry?
Na čele úradu je od roku 2017 Ľubomír Jahnátek, ktorý tam vystriedal Jozefa Holjenčíka. Jahnátek bol v minulosti za Smer ministrom hospodárstva aj pôdohospodárstva.
Holjenčík vo funkcii skončil po škandále s cenami energií. Napriek tomu, že sa mali ceny v roku 2017 znižovať, ľudia si v januári našli faktúry s vyššími cenami. Hoci sa zvyšovanie netýkalo Slovákov celoplošne, téma sa veľmi rýchlo začala riešiť na politickej scéne. Chytil sa jej Andrej Danko aj Robert Fico. Vtedajší premiér vstúpil do histórie tým, že v priamom prenose poradil ľuďom faktúry na zálohové platby roztrhať. Občanom prisľúbil, že ceny zostanú po starom a zvyšovanie nebude.
V tejto téme sa angažoval aj predseda SNS Andrej Danko. Práve on trval na tom, aby svoje miesto opustil Jozef Holjenčík. Toho nahradil ďalší nominant Smeru Ľubomír Jahnátek. Ceny energií odvtedy už dvakrát stúpli, žiadne trhanie faktúr sa však už nekonalo.