SLOVENSKO – Od júla 2025 sa na Slovensku mení systém prevencie rakoviny prsníka. Ženy do 45 rokov už gynekológovia nebudú preventívne posielať na sonografické vyšetrenia v rámci bežnej gynekologickej prehliadky. Doteraz ich na ultrazvuk posielali každé dva roky. Ministerstvo zdravotníctva tento krok obhajuje vedeckými dôkazmi, podľa ktorých takéto vyšetrenie nie je dostatočne spoľahlivé, no medzi mladšími ženami vyvolal vlnu obáv.
Ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že preventívne sonografické vyšetrenia prsníkov u žien bez príznakov a s nízkym rizikom rakoviny sa rušia. Hoci to na prvý pohľad môže pôsobiť ako krok späť, odborníci hovoria o dobrej správe.
Odborníci z rezortu tvrdia, že rutinné sono prsníkov u žien vo veku 18 – 45 rokov nie je efektívne, vedie k falošným negatívam, zbytočným kontrolám, psychickému stresu a neúmernému vyťaženiu zdravotníckeho systému. Namiesto toho sa odporúča samovyšetrenie prsníkov a v prípade zistenia zmien okamžité odborné vyšetrenie do troch dní v mamografickom centre.
poločností z oblasti mamodiagnostiky je rutinné preventívne sonografické vyšetrovanie mladých bezpríznakových žien priemerného rizika jednoznačne nevhodné a neefektívne,“ vysvetľuje ministerstvo zdravotníctva.
Rakovina prsníka je najčastejší ženský nádor. Jedna z ôsmich žien dostane počas života rakovinu prsníka. Jedna z viac ako 40 zomiera.
Čo sa mení? Dôraz sa má klásť na samovyšetrenie
Podľa novely zákona o zdravotnej starostlivosti, schválenej koncom roka 2024, sa zrušuje povinnosť vykonávať preventívne sonografické vyšetrenia prsníkov u žien vo veku 18 – 45 rokov, ak nemajú príznaky alebo rizikové faktory. Zmena vstúpi do platnosti 1. júla 2025.
Prioritou budú po novom ženy s genetickou predispozíciou, nepriaznivou rodinnou anamnézou alebo klinickými príznakmi. Ostatné ženy sa majú zamerať na samovyšetrenie prsníkov každý mesiac po menštruácii. V prípade nálezu majú byť do troch pracovných dní vyšetrené v akreditovanom centre.
Aké sú oficiálne dôvody?
Ministerstvo zdravotníctva a odborné spoločnosti rozhodnutie obhajujú vedeckými zisteniami a tvrdia, že preventívne sonografické vyšetrenia u mladých žien:
- nevedú k zníženiu úmrtnosti na rakovinu prsníka,
- sú náchylné na falošne negatívne výsledky – nádor sa nemusí zobraziť,
- vedú k zbytočným invazívnym zákrokom pre nezhubné nálezy,
- spôsobujú psychickú záťaž a zbytočné kontroly,
- zaťažujú zdravotnícky systém a odčerpávajú kapacity pre ženy, ktoré ich naozaj potrebujú.
Ako vzor uvádzajú Českú republiku, kde boli preventívne sonografie pre asymptomatické ženy zrušené už pred siedmimi rokmi, a tiež odporúčania Európskej spoločnosti pre lekársku onkológiu, ktorá uznáva mamografiu ako zlatý štandard skríningu.
Skutočne krok vpred?
Zmena však vyvolala ostrú reakciu verejnosti, najmä medzi ženami v produktívnom veku, matkami a zdravotníčkami. Na sociálnych sieťach aj v diskusiách zaznieva ostrá kritika: „Odstavujete ženy v produktívnom veku od prevencie v čase rastúceho výskytu agresívnych rakovín. A ešte tomu tlieskate,“ píše nahnevaná diskutujúca Eva.
Ďalšie ženy upozorňujú na nedostupnosť špecializovanej starostlivosti v regiónoch, dlhé čakacie lehoty na mamografiu a na to, že samovyšetrenie často nestačí – karcinóm sa dá nahmatať až v pokročilom štádiu.
Zdravotníčka pracujúca v zahraničí píše: „Samovyšetrenie prsníkov namiesto sona je výsmech. Na to aby ste si mohli nahmatať nádor by musel mať tak cca 2 cm. Nádor, ktorý má tendenciu metastázovať, metastázuje skôr – napríklad z mojej praxe, najmenší karcinóm, ktorý som videla metastázovať mal 0,5 cm. Taký malý nádor si nenahmatáte.“ Hoci doktorka pracuje v zahraničí, Slovensko dávala doteraz ako pozitívny príklad. „Som histopatologička, prsníkové národy diagnostikujem denne. Pracujem na západe, kde tento ultrazvukový skríning u mladších žien neexistuje a doteraz som kolegom dávala Slovensko ako príklad krajiny, kde fakt na zdraví ženy záleží. Očividne už nie,“ uviedla.
Dva roky sú príliš dlhá doba, tvrdí odborníčka
Naopak, rádiologička a konzultantka Národného onkologického inštitútu pre skríning rakoviny prsníka Alena Kallayová tvrdí, že ide o správny krok. „To, čo sme si od preventívnej sonografie sľubovali, sa nenaplnilo,“ zdôrazňuje pre tvnoviny.sk.
Gynekológ Kamil Pohlodek dodáva: „Ak má byť cieľom skríningu znižovanie úmrtnosti na toto ochorenie včasným odhalením malých nálezov u bezpríznakových žien, tak tento efekt sa pri sonografii nepreukázal – nielen u nás, ale ani nikde vo svete.“
Rovnaký názor má aj Kallayová: „Dva roky sú pre mladú ženu príliš dlhý interval. Nedáva to istotu – skôr to uspáva pozornosť.“
Poslankyňa Marcinková zmenu podporuje
Aj poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) reformu obhajuje ako krok správnym smerom: „Systém musí zabezpečiť, aby rizikové ženy mali okamžitý prístup k vyšetreniu, nie čakacie doby v mesiacoch. Situáciu budem pozorne sledovať.“ Zároveň odporúča ženám neziskovú organizáciu Ružová stužka, ktorá na svojom webe ponúka návody na samovyšetrenie prsníkov.
Mamografia ako skríningový nástroj budúcnosti
Nový systém počíta s tým, že ušetrené personálne aj finančné kapacity sa presmerujú do štátom organizovaného mamografického skríningu pre ženy vo veku 45 – 75 rokov. V tejto skupine má skríning mamografiou preukázateľne znižovať úmrtnosť.
Podľa ministerstva ide o spôsob, ako zvýšiť efektivitu, cielenosť a dostupnosť skríningu tam, kde má najväčší zmysel. „Novela zákona tiež upravuje vekové rozpätie zo súčasných 50 – 69 rokov na 45 – 75 rokov, čím sa zabezpečí pokrytie širšej vekovej kategórie žien v rámci štátom garantovaného skríningu. Novela zákona má tak zabezpečiť väčší prístup k medicínsky správne indikovaným rádiologickým vyšetreniam,“ vysvetľuje ďalej rezort.
Otázniky zostávajú
Hoci zmena legislatívy má vedecké opodstatnenie, jej úspešnosť bude závisieť od toho, ako bude aplikovaná v praxi. Ak sa nezabezpečí dostupná, rýchla a kvalitná diagnostika, môže nastať úbytok zachytených prípadov včasných štádií rakoviny prsníka, a tým aj vyššia mortalita.
Zrušenie preventívnych sonografií prsníkov pre mladé ženy je z pohľadu medicínskej vedy obhájiteľné. No z pohľadu pacientky, ktorá nevie, kam sa má obrátiť a nemá prístup k rýchlemu vyšetreniu, ide možno o ďalší krok k prehlbovaniu zdravotných nerovností.
