BRATISLAVA – Viacerí slovenskí europoslanci podporia rezolúciu, ktorá odsúdi tureckú inváziu do Sýrie, alebo aj prípadné zavedenie sankcií. Agentúre SITA to vo svojich stanoviskách potvrdili Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS/ECR), Monika Beňová (Smer-SD/SD), Michal Šimečka (PS/Renew) a Ivan Štefanec (KDH/EPP). Europoslanci podporili list predstaviteľky EÚ pre medzinárodné vzťahy Federicy Mogheriniovej, ktorý tureckú agresiu ostro odsúdil.
Europoslanci sa zhodujú, že zo strany Turecka ide o porušenie medzinárodného práva a EÚ musí konať. Šimečka označil ofenzívu v severnej Sýrii za bezprecedentný a agresívny krok, ktorý slúži iba mocenským záujmom tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. „Kurdi v Sýrii, ktorí nám pomáhali v boji proti ISIS, teraz čelia cynickému pokusu o vyhladenie,“ napísal vo svojom stanovisku Šimečka. Štefanec ide ešte ďalej a píše, že „udalosti posledných dní sú už hádam pre každého jasným dôkazom, že Turecko do Európy nepatrí. Nielen kultúrne, ale aj pre to, že vedie agresívny vojenský konflikt s možnými prvkami genocídy“. Beňová ocenila, že sa ministri zahraničných vecí EÚ nenechali vydierať tureckým prezidentom, ktorý hrozil, že zaplaví Európu utečencami.
Oslovení europoslanci sú rozhodnutí podporiť v EP rezolúciu, ktorá odsúdi tureckú inváziu a nevylučujú ani podporenie sankcií voči Turecku. „Vhodným krokom je zváženie zákazu exportu zbraní do Turecka, ako aj pripomenutie tureckým autoritám, že máme možnosť zavedenia cielených sankcií a vízových obmedzení,“ píše Ďuriš Nicholsonová. Štefanec tiež hovorí o sankciách. „Nevylučujem ani to, že prijmeme voči Turecku ekonomické a politické sankcie, aby sme ho prinútili agresiu zastaviť,“ tvrdí. Šimečka s ďalšími poslancami vyzval Mogheriniovú, aby navrhla konkrétne kroky vrátane zbrojného embarga a sankcií voči Turecku.
„Turecká vojenská invázia má potenciál spustiť ďalšiu migračnú krízu a eskalovať napätie v tomto nestabilnom a ťažko skúšanom regióne,“ napísala Ďuriš Nicholsonová. Podľa Štefanca treba v prvom rade chrániť civilné obyvateľstvo a zabrániť humanitárnej kríze. Šimečka upozorňuje aj na bezpečnostné hrozby, ktoré môžu nastať v chaose spôsobenom inváziou, a to v podobe oslobodenia radikálov z Islamského štátu. Kurdi ich totiž držali vo väzeniach tisíce. Ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení vyjadrilo presvedčenie, „že vojenské riešenie nepovedie k udržateľnému riešeniu tohto dlhoročného konfliktu” a majú obavy z nových utečeneckých vĺn či následkov na dovtedy efektívny boj proti ISIS.
Invázia do Sýrie pod názvom „Prameň mieru“ sa začala vo stredu 9. októbra. Jej cieľom je vytlačiť kurdské milície a vytvoriť koridor, do ktorého má byť umiestených zhruba 3,5 milióna utečencov, ktorí sa aktuálne nachádzajú v Turecku.