BRATISLAVA – Ani dostatok počítačov, ani adekvátne rýchle internetové pripojenie. Aj taká je súčasná situácia nejednej slovenskej rodiny, ktorá musí s deťmi zvládnuť dištančné vzdelávanie. Problémy učenia sa z domu pociťujú aj pedagógovia, ktorí technológiám už jednoducho nestačia a chýbajú im potrebné zručnosti. Kompetentní však na teraz nie sú schopní zaviesť adekvátne bezpečnostné opatrenia do praxe a žiaci sa tak naďalej trápia s online hodinami z detskej izby.
Slovensko stále výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie. Tentokrát je to v úrovni vzdelávania. Z publikácie Európskej komisie ,,Education and Training Monitor 2019” totiž vyplýva, že nevyhnutnou zručnosťou pre úspešné zvládnutie online výučby je tá technická. V oblasti info-komunikačných technológií ešte stále zaostáva staršia generácia pedagógov. Na Slovensku pritom podľa rezortu školstva začiatkom roka 2020 vyučovalo 10-tisíc pedagógov, ktorí mali 60 rokov a viac. Preto sa nezávislá mimovládna organizácia IstroAnalytica, zaoberajúca sa zvyšovaním kvality verejných politík domnieva, že koronakríza sa v spojení s vládnymi nariadeniami výrazne podpíše na už aj tak zaostávajúcej kvalite vzdelávania.
Ani doma to nie je ružové
Na druhej strane sú tu zasa slovenské domácnosti, ktoré taktiež nie sú spôsobilé poskytnúť dieťaťu plnohodnotné podmienky pre zvládnutie online vyučovania. Anketa Inštitútu stredoeurópsky štúdií odhalila, že až 63 percent opýtaných rodín nemá k dispozícii adekvátny počet zariadení pre všetky deti vzdelávajúce sa z domu. Ďalším problémom je pomalé internetové pripojenie, ktoré trápi až 43 percent opýtaných. ,,S chýbajúcimi info-komunikačnými zručnosťami slovenských učiteľov korešponduje aj nedostatočná pripravenosť učiva na efektívne online vzdelávanie. Medzery má aj technické vybavenie na školách,” uvádza sa v analýze mimovládnej organizácie.
Priestor na zlepšenie
Nakoľko vyčíňaniu koronavírusu nevidíme konca, Inštitút stredoeurópskych štúdií navrhuje niekoľko opatrení do budúcna. K získaniu najkvalitnejšieho vzdelávania má prispieť centrálne zabezpečenie počítačov pre každého študenta či už základnej, strednej alebo vysokej školy. Zavedenie mesačnej dotácie 15 eur by mohlo napomôcť žiakom vo financovaní rýchlejšieho internetového pripojenia. Zároveň by ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie mali zabezpečiť pripravenosť pedagógov aj po technickej stránke.
Budúcnosť sú testy
Väčšina školských lavíc zostáva nateraz prázdna. Odvážne úvahu hovorili o vrátení žiakov do škôl ešte pred Vianocami. Od pondelka však zatiaľ žiaci ostávajú doma. Priznal to minister školstva Branislav Gröhling (SaS) po rokovaní vlády s tým, že “nedokážu to tak rýchlo naštartovať.“ Podľa premiéra Igora Matoviča (OĽANO) sa o návrate žiakov do škôl začne uvažovať až vtedy, keď denný prírastok nakazených neprekročí hranicu 750 nových pacientov. Ústredný krízový štáb však udelil šéfovi rezortu školstva úlohu, aby do 30. novembra vymyslel, ako vrátiť študentov späť do školských lavíc aspoň od 7. decembra. Aby to bolo možné, aktuálne sa uvažuje o pravidelnom pretestovaní nielen žiakov, ale aj rodičov. Podľa premiéra sa tak zavedie komunitné testovanie. “Takýto systém komunitného testovania, kde si škola ako komunita zabezpečuje odberné miesto, je udržateľný systém, ktorý nám dovolí prežiť aj ťažkú zimu, ktorá nás čaká, tak, aby sme deťom neupierali vzdelanie,” uzavrel Matovič.
Svetlejšie zajtrajšky?
Minister školstva zároveň predstavil víziu reformy školstva, ktorá sa má zaviesť do praxe ešte počas volebného obdobia súčasnej vlády. K hlavným opatreniam patrí otvorený trh s učebnicami, zlepšenie digitalizácie a ohodnotenia pedagógov podľa kvality, odstránenie byrokracie, nové financovanie škôl, zabezpečenie väčšieho počtu asistentov, dobudovanie materských škôl a dokonca by malo dôjsť aj k zlučovaniu škôl pod väčšie celky.