Domáce

Slovensko si pripomenie Deň obetí holokaustu a rasového násilia

BRATISLAVA – Viacerými podujatiami si v dňoch 5.-9. septembra slovenská verejnosť pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý pripadá na 9. septembra a na Slovensku je pamätným dňom. V roku 2018 uplynie 77 rokov odvtedy, ako vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex.

Približne 100 mien Židov, ktorí sa stali obeťami holokaustu, po prvý raz prečítali slovenské osobnosti 9. septembra 2009 v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave. Išlo o ľudí z prvej vlny deportácie, do ktorej bolo zahrnutých vyše 57.000 Židov. Tradícia čítania mien obetí holokaustu sa dodržala aj v stredu 5. septembra 2018 v Bratislave.

V piatok 7. septembra sa o 14:30 pri Pamätníku obetiam holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave uskutoční pietna spomienka. Podľa informácií, ktoré zverejnilo na svojej webovej stránke Slovenské národné múzeum (SNM), sa na nej zúčastnia členovia vlády Slovenskej republiky (SR) aj veľvyslanci viacerých krajín. Záštitu nad podujatím prevzal predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD).

Podľa informácií SNM a ako potvrdil Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR, v piatok 7. septembra predseda vlády SR Peter Pellegrini navštívi Múzeum holokaustu v Seredi, kde sa zúčastní na slávnostnom otvorení novej časti expozície múzea. Na nedeľu 9. septembra o 15:30 hod je pripravený Koncert židovských piesní v podaní Jany Orlickej a Pražského jazzového tria v Dvorane Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP v Bratislave.

Poslanci Národnej rady SR  (NR SR) 31. októbra 2001 schválili návrh zákona, ktorý určil nový pamätný deň SR. Stal sa ním 9. september – Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Právnu normu predložil vtedy nezávislý poslanec Robert Fico v presvedčení, že si treba stále pripomínať obete holokaustu, ako aj zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie.

Robert Fico si osvojil návrh už bývalého prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý sa zasadzoval za zavedenie tohto pamätného dňa. Rudolf Schuster ako prezident prisľúbil počas oficiálnej návštevy Izraela vo februári 2000, že bude presadzovať schválenie tohto zákona.

Pri príležitosti prvej spomienky Dňa obetí holokaustu a rasového násilia v roku 2001 vyšla Schusterovi kniha s názvom Muž s dvoma srdcami. Autor v nej opísal životný príbeh Arieha Kleina z Terchovej, ktorý prežil druhú svetovú vojnu v tzv. Slovenskom štáte a v roku 1949 odišiel do Izraela. Arieh Klein sa narodil 2. mája 1927 v Žiline, zomrel 5. apríla 2015 v Jeruzaleme.

Rudolf Schuster ako prezident 9. septembra 2003 zdôraznil, že dôsledky holokaustu a rasového násilia treba mladým ľuďom pripomínať. Keď tieto fenomény prerastú do väčších rozmerov, komplikuje to boj proti nim a následky bývajú tragické. Vtedy Schuster ako jediný z najvyšších ústavných činiteľov položil veniec k Pamätníku obetí holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave.

Vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) vydala 9. septembra 1941 Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. Židovský kódex v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva.

O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva Židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.

Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997. Jeho autorom je akademický sochár Milan Lukáč, úpravu priestranstva vrátane Steny spomienok navrhli architekti Peter a Lucia Žalmanovci.