SLOVENSKÝ ROZHLAS v SMÚTKU: Navždy odišli až dve jeho významné osobnosti

BRATISLAVA – Smutné správy dnes prišli z STVR. Vo veku 92 rokov zomrel dramatik a rozhlasový redaktor Ivan Lehotský. Navždy odišiel vo veku 85 rokov aj zvukový majster a významná osobnosť Experimentálneho štúdia Československého rozhlasu v Bratislave Peter Janík. O ich úmrtiach informoval redaktor Slovenského rozhlasu v Bratislave Martin Jurčo.

Ivan Lehotský sa narodil 19. novembra 1933 v Spišskej Novej Vsi. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1958 – 1964 bol redaktorom programového týždenníka Rozhlas. V období 1964 – 1975 bol redaktorom vysielania pre deti a mládež v bratislavskom rozhlase. Od roku 1975 až do odchodu do dôchodku bol redaktorom hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, ktorej súčasťou bola neskôr formovaná redakcia umelecko-dokumentárnej publicistiky. Spolu s kolegami tam pripravoval nielen umelecko-publicistické pásma, ale aj fíčre, teda špeciálny rozhlasový žáner, v ktorých sa spojili fakty s prvkami umeleckého rozprávania.

Ako dramatik debutoval rozhlasovou hrou Po infarkte (1970). Verejnosť zaujala najmä hra o nevidomých manželoch Ráno nevidiacich (1973). Hru vysielali aj zahraničné rozhlasy v Poľsku, Taliansku, Fínsku a Rumunsku. Ďalšie jeho hry sú Roztrhaj pavučinu, Bezočivý smog, Po noci príde noc, Taký zbytočný švagor, Klasy bez zrna či Papierové lietadlo.

Ivan Lehotský mal rád prírodu a v témach sa zameriaval nielen na medziľudské vzťahy, ale aj na témy ekológie, ktoré neboli v tom čase veľmi frekventované. Bol spoluautorom populárneho rozhlasového seriálu Čo nového, Bielikovci? (1974 – 1990).

Napísal aj niekoľko kníh, ktoré vznikli v súvislosti s jeho rozhlasovou prácou a prácou dramatika, a to Nikdy nehovor nikdy (1999), Zostarnem pri tebe (2004), Keď odídem, prídem (2006), Mlyn u d’Artagnana (2008), Stretnutia nielen pri mikrofóne (2011) a Klasy bez zrna (2014). Bol členom Klubu rozhlasových seniorov pri Slovenskom rozhlase.

Navždy odišiel legendárny zvukový majster

Zvukový majster Peter Janík sa narodil 9. septembra 1939 v Rožnove pod Radhoštěm. Absolvoval Elekrotechnickú fakultu České vysoké učení technické v Prahe. V rozhlase pracoval od roku 1964 ako technik, po roku pokračoval ako vedúci Elektroakustického štúdia Československého rozhlasu v Bratislave. Zároveň v 70. rokoch pôsobil aj na Katedre hudobnej teórie Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Jeho meno možno nájsť na desiatkach nahrávok rozhlasových hier, poézie, nahrávok folklóru, ale i skupiny Collegium Musicum, Evy Kostolányiovej a ďalších. Janík mal zásluhu na realizácii prvých stereofonických nahrávok rozhlasových hier a hudby v bratislavskom štúdiu a prvenstvo si udržal aj v rámci Československa. Rozhlasové hry a aj kompozície súčasnej hudby získali celý rad ocenení na medzinárodných súťažiach, napríklad Prix Itaia, Prix Musical de Radio Brno či Festival Electroacoustic Bourges. V roku 1968 sa podieľal na ilegálnom rozhlasovom vysielaní.

Janík pripravil celý rad kvadrofonických nahrávok, keď sa zvuk pripravuje nie v dvoch kanáloch ako pri stereofónii, ale v štyroch. Takto vznikli skladby Jozefa Malovca Orthogenesis (1968), Vyznanie (1975), Démon Michaila Jurieviča Lermontova (1980) a rozhlasová opera Tadeáša Salvu Plač.

Viac o téme: dramatik, Ivan Lehotský, Peter Janík, redaktor, rozhlas, STVR, úmrtie, zvukový majster

Súvisiace články