BRATISLAVA – Na sociálnych sieťach sa rozširujú dezinformácie a nenávistné kampane. Manipulujú myšlienky a pocity užívateľov. Slovensko nie je výnimkou.
Napriek všetkým právnym a technickým opatreniam zostávajú tzv. hoaxy stále problémom. Jedinou skutočnou pomocou je zdravá nedôvera a základné vedomosti o tom, čo je tzv. Fact-cheking. Ide o preverenie si faktického tvrdenia s cieľom určiť jeho pravdivosť a správnosť.
Príznačným príkladom zo Slovenska je falošná správa spred pár dní. Bratislavu šokovala vražda Violy Macákovej, ktorú našli mŕtvu v prístave v Bratislave. Hneď na to sa začali šíriť na Facebooku, ale aj na Instagrame falošné správy o ďalších podobných vraždách.
Zašlo to dokonca tak ďaleko, že sa objavila správa o tretej vražde ženy a informácia, že polícia chce prípad ututlať. Polícia v statuse na Facebooku dementovala tieto informácie. “Nič z tohto nie je pravda, čo sme si preverili operatívne aj v pokročilej nočnej hodine,” vyhlásila.
“V tomto prípade existuje bezpochyby podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy, za čo hrozí trest za mrežami vo výmere až na dva roky,“ dodala polícia.
Názor analytika
Glob.sk oslovil v tejto veci Ondreja Macka, experta na danú problematiku a šéfeditora internetovej stránky TOUCHIT.
Macko potvrdil slová polície, že v prípade šírenia nepravdivých informácií o vraždách ide o šírenie poplašnej správy a citoval zo zákona: “Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.”
Macko tiež vysvetlil, ako sa treba hoaxom brániť. “Ak je to hoax v slovenčine, väčšinou sa nedá spoliehať na automatické rozpoznanie strojom. Ako používateľ musím používať sedliacky rozum a v duchu si odpovedať na otázku, či naozaj môže byť daná správa pravdivá. A overiť si ju u iných zdrojov.”
Podľa analytika je v praxi takmer nemožné zistiť, kto nenávistné správy alebo hoaxy šíri. “Obyčajne sa dostanete k účtu, ktorý už nikomu nepatri, alebo smeruje do nejakej exotickej krajiny.”
Čo na to polícia?
Glob.sk oslovil ohľadom hoaxov aj Prezídium Policajného zboru. Jeho hovorca Michal Slivka vysvetlil, že v prvom rade je nutné pozrieť sa, kto je autorom publikovanej správy a aké pocity v nás daná správa vyvoláva. “Ak napríklad čítame správu s „neuveriteľnými odhaleniami“, alebo správu, ktorá sa odvoláva na tajné zdroje a jej obsah vyvoláva pocity šoku, je nutné obzvlášť si všimnúť, kto ju zverejnil. Pokiaľ ide o súkromnú osobu, je viac ako pravdepodobné, že ide o dezinformáciu,” vysvetlil.
Polícia tiež odporúča sledovať predovšetkým oficiálne kanály, ako je policajný Facebook, či policajný Instagram. “Ak ide napríklad o vyšetrovanie, polícia nikdy nič netutlá a vždy zverejňuje informácie, ktoré zverejniť môže. Ak by bol napríklad dôvod varovať občanov, tak to urobí. Ak dôvod na paniku nie je, tak ju nešíri. Príkladom je aj posledný prípad slečny Violy,” uviedol Slivka.
Polícia tiež radí preto sledovať informácie štandardných médií a publikačných kanálov. Ak aj pri nich bude mať čitateľ pochybnosti, mal by si informáciu overiť rešeršom správ aj na iných stránkach. “Pokiaľ ide o celospoločenskú tému s veľkým zásahom, môže si ju overiť aj prostredníctvom stránky Policajného zboru na Facebooku „Hoaxy a podvody – Polícia SR“, kde sa takýmito témami zaoberáme a hoaxy vyvraciame.”
Nás zaujímalo tiež, či je možné dopátrať sa, kto takýto hoax šíri, ak má anonymný účet. Hovorca polície Michal Slivka k tomu uviedol: “Anonymita na internete neexistuje a každý majiteľ účtu je dohľadateľný. Niekedy je pátranie technologicky sťažené a komplikované, inokedy je osoba stotožnená v priebehu pár minút.”
Ako bojovať proti Fake News?
Vyzerá to tak, že sa budeme musieť zmieriť so skutočnosťou, že sloboda slova bude stále zneužívaná na šírenie lží a dezinformácií. Ich tvorcovia sú stále prefíkanejší. Preto často nezverejňujú iba čisté klamstvá. K pravdivej informácii pripoja skutočnosti obsahujúce skresľujúce alebo nepravdivé fakty. Tak dokážu tému otočiť želaným smerom.
Je tak úlohou celej spoločnosti, ale aj jednotlivcov, aby s pomocou zdravej nedôvery a dôkladným overením faktov odhalili a imunizovali takéto často aj nebezpečné falošné informácie.