BRATISLAVA – Novela zákona o sociálnych službách, ktorú parlament schválil tento týždeň, nemá viesť k zániku denných stacionárov. V dnešnej relácií RTVS Sobotné dialógy to povedal štátny tajomník rezortu práce a sociálnych vecí Branislav Ondruš.
Od začiatku budúceho roka sa podľa schválenej novely zákona pri financovaní sociálnych služieb zavedie štátny príspevok podľa stupňa odkázanosti osoby pre všetkých zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb. Štát tak z prostriedkov štátneho rozpočtu zabezpečí spolufinancovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb na lokálnej i regionálnej úrovni a verejných poskytovateľov týchto sociálnych služieb na lokálnej úrovni. Tým sa zrovnoprávnia súkromní a verejní poskytovatelia týchto služieb.
“Zabezpečili sme plné financovanie oboch,” povedal Ondruš s tým, že samosprávy nesú zodpovednosť, aby sa občania dostali k sociálnej službe. “Zákon stanovuje, ako má obec postupovať, ak má človek nárok na sociálnu službu,” uviedol a dodal, že zákon hovorí, že obec je povinná sociálnu službu poskytnúť občanovi, ktorý má na ňu nárok, vo svojom zariadení alebo nájde iného poskytovateľa takejto služby. Krajské a miestne samosprávy budú povinné prispievať na prevádzku zariadenia. Od 1. januára bude zákon stanovovať výpočet príspevku.
Poslankyňa NR SR za OĽaNO a členka výboru pre sociálne veci Soňa Gaborčáková sa obáva, že zaniknú kvalitní poskytovatelia služieb, ktorí pomáhajú rodinám niekoľko hodín denne. “Ak sa na to pozerám ako celok, na udržateľnosť financovania v rámci štátu, nie je to správny krok. Mali by sme podporovať práve ambulantné, terénne sociálne služby. Až ak to nie je možné, vtedy zvýhodniť pobytové služby,” uviedla. Problém stacionárov vznikol podľa nej na východnom Slovensku, kde zostávajú žiť starší obyvatelia, čo spôsobuje problémy aj miestnym samosprávam. “Ak majú všetko uhradiť z príspevku na podielových daniach a majú sa starať aj o ostatné veci, jednoducho sa to nedá. To je dôkaz toho, nie že nechcú, ale niektoré samosprávy nemajú možnosti to uhradiť,” podotkla.
“Ak sa nepracuje s človekom, odkázanosť bude narastať a takýto človek bude pre štát drahší. Mali by sme podporovať terénne sociálne služby a až ked to nie je možné, mali by sme zvýhodniť pobytové služby,” uviedla. Ondruš dodal, že za obsadené miesto sa považuje to, čo je obsadené 80 hodín do mesiaca. “Ak sa dosiahne priemerná obsadenosť miesta, normálne to považujeme za obsadené a bude normálne financované,” reagoval.
Druhý, vládny návrh zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ktorý poslanci 28. novembra posunuli do druhého čítania, posilňuje finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia. Gaborčáková takúto zmenu víta. Zákonom sa navrhuje aj vytvorenie multifunkčných centier pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby, ktoré majú vzniknúť z dnešných zariadení, akými sú detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo závislých. Podľa Gaborčákovej táto novela prispeje k poriadku v akreditáciách centier.
Ondruš pripomenul, že každé zariadenie si bude musieť vybrať, na akú oblasť sa bude orientovať. Zákon vylučuje, aby v jednom zariadení boli napríklad dospelí aj deti. “Zákon bude účinný od apríla 2018,” povedal Ondruš a dodal, že takéto zariadenia majú začať vznikať až od 1. januára 2019 a tomu predchádza dlhý proces. “Kľúčovým cieľom novely bolo urobiť systém, ktorý dieťa vyjme z rodiny iba v hraničnej situácií, keď nie je iné, lepšie riešenie,” priblížil. Gaborčáková vníma pozitívne, že ak dieťa bude vyrastať v rodine, má šancu zaradiť sa v spoločnosti.