BRATISLAVA – Štátni zamestanci si od januára výrazne prilepšia. Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila návrh nariadenia, ktorým sa od nového roka zdvihnú platy zamestnancom v štátnej a verejnej službe o 10 percent. Od januára 2020 sa následne zvýšia o ďalších 10 percent. Za poslednú dekádu ide vôbec o najvyššie zvyšovanie platov štátnych zamestnancov. Z rozpočtu má za dva roky odkrojiť milióny eur.
Stredajšie schválené nariadenie, ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov, vychádza z podpísania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na roky 2019 a 2020, ktoré sa uskutočnilo koncom novembra. Dotknúť sa má približne 38 500 osôb. Tie si majú už od januára 2019 každý mesiac prilepšiť o 10 %. Od roku 2020 potom o ďalších 10 %.
Okrem toho vláda v stredu schválila aj návrh nariadenia, ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktoré tiež vychádza zo spomínaných kolektívnych zmlúv. V tomto prípade sa stanovuje, že “osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov a platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa zvýšia od 1. januára 2019 o 10 % a od 1. januára 2020 sa zvýšia o ďalších 10 %.”
Avšak ako objasňuje dokument, základná stupnica platových taríf sa pre budúci rok nevalorizuje. Dôvodom je, že zvýšenie platových taríf zahŕňa už nová základná stupnica, ktorá je obsiahnutá v novele zákona, ktorú prijali poslanci ešte v októbri. Základná stupnica takzvaných tabuliek sa následne zvýši o 10% až od 1. januára 2020. Nárast sa má dotknúť celkovo približne 229 tisíc zamestnancov vo verejnej službe.
Dlhodobý proces
Vláda podpísala so sociálnymi partnermi vyhlásenie k dohode o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa ešte v júni tohto roka. Nasledovala novelizácia zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorej cieľom bolo umožniť uzatvorenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na obdobie dlhšie ako jeden rok. Tú poslanci schválili na septembrovej schôdzi parlamentu 110 hlasmi.
Ďalším významným krokom bolo následne v októbri schválenie vyššie spomenutej novely o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ňou sa ustanovili zvýšené tabuľkové platy tak, aby sa odstránili rozdiely medzi minimálnou mzdou a minimálnou výškou tarifného platu. Stávalo sa totiž, že mzda v takzvaných tabuľkách bola pod úrovňou minimálneho platu. To spôsobovalo problémy, ktoré sa museli následne v praxi riešiť doplatkami. Novelou sa tiež zredukoval počet platových tried zo 14 na 11. Počet platových stupňov sa naopak zvýšil. Zamestnacom, ktorých sa tieto zmeny týkajú, má plat vzrásť v priemere o 10 %.
Pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, vedecko-výskumných a taktiež vysokoškolských zamestnancov sa však táto novela netýkala. O zvýšenie ich platov, rovnako ako o zvýšenie platov štátnych zamestnancov už od januára 2019 sa postarali práve kolektívne zmluvy. Tie zároveň hovorili aj od ďalšom 10 – percentnom dvíhaní platov od roku 2020. Tentoraz už pre všetkých zamestnancov vo verejnej a štátnej sfére. Ich podpis prišiel koncom novembra.
Za dva roky približne 1,6 miliardy
Kľúčovým dátumom pri zvyšovaní platov štátnych zamestnancov bol 28. november 2018. Práve v tento deň sa uskutočnilo samotné podpísanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. “Je povinnosťou štátu a povinnosťou vlády Slovenskej republiky aby kvalitne odmeňovala aj ľudí, ktorí pracujú pre štát, pre mestá, pre obce, pre rôzne organizácie v pôsobnosti verejnej alebo štátnej správy,” vyhlásil pri tejto príležitosti premiér Peter Pellegrini. “Nesmie viac platiť pravidlo, že štát ma šetriť na svojich zamestnancoch,” povedal. Takýto nárast platov si podľa neho vyžiada počas dvoch rokov približne 1,6 miliardy eur.
Slávnostného podpisu zmlúv sa zúčastnili aj predsedovia koaličných strán, niektorí členovia vlády, zástupcovia odborárov, predstavitelia ZMOS-u a samosprávnych krajov. Šéf strany Smer-SD Robert Fico vyzdvihol dobrý stav krajiny, o ktorý je podľa neho potrebné sa podeliť. Tiež upozornil, že platy sa zvýšia nielen úradníkom, ale aj hasičom, rušňovodičom či kuchárkam. Predseda parlamentu a šéf strany SNS Andrej Danko zasa podotkol, že “je to systémová a premyslená zmena a neohrozuje hospodárenie štátu.” Podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára “ak budú občania, ktorí pracujú v štátnej alebo verejnej správe o niečo spokojnejší, tak sa to, samozrejme, môže odraziť aj na kvalite služieb.”
Odborári veria, že v nastolenom trende sa bude pokračovať
Viceprezidentka Konfederácie odborvých zväzov a hlavná vyjednávačka Monika Uhlerová označila podpísanie zmlúv za dôležitý moment pre sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. “Práca vo verejnom sektore je často reprezentovaná ťažkými pracovnými pozíciami fyzicky aj psychicky náročnými vyžadujúcimi si vzdelanie a ľudský prístup,” povedala.
Upozornila tiež na prijatie novely, ktorej cieľom bolo najmä zvýšenie platových taríf na takú úroveň, aby boli odstránené rozdiely medzi minimálnou mzdou a minimálnou výškou tarifného platu. Týmto krokom ako aj “zmenou katalógu pracovných činností sa odstraňuje deformácia v odmeňovaní odstrániť, žiadna platová tarifa nebude pod minimálnou mzdou a zamestnanci verejného sektora si v priemere polepšia o 10% v roku 2019 a o ďalších 10% v roku 2020. Bude však veľkou úlohou pre odbory, ale i sociálnych partnerov – vládu a samosprávu – ustriehnuť a nedopustiť prepad platových taríf pod minimálnu mzdu, a túto zodpovednosť preniesť do každoročného kolektívneho vyjednávania,“ uviedla.
Podľa Uhlerovej máme v porovnaní so staršími členskými štátmi Európskej únie stále čo doháňať. Verí však, že v nastolenom trende sa bude aj naďalej pokračovať.
Dobieha sa zameškané
Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba upozorňuje, že „štát a celá verejná správa sú u nás najväčším zamestnávateľom, no platia snáď najhoršie.“ Tiež pripomína, že platy mnohých verejných zamestnancov boli dlhodobo pod oficiálnou minimálnou mzdou. Týmto zvýšením sa podľa neho len dobieha, čo sa zameškalo. „Je dobré, že vláda mzdy zvyšuje, ale stále budú hlboko pod trhovou hodnotou týchto ľudí. V žiadnom prípade sa nesmie stať, že to týmto bude považovať vláda za vybavené,“ hovorí Kuruc. „Toto je iba začiatok na ceste k férovému odmeňovaniu vlastných zamestnancov. Ak chceme, aby nám odtiaľto neodišli sestričky, učitelia, opatrovateľky a dobrí úradníci, bez dobre zaplatených ľudí to nepôjde a nebudú ani kvalitné služby od štátu,“ myslí si. Naozaj dobrá správa podľa neho bude, ak v takomto zvyšovaní bude štát pokračovať aj v ďalších rokoch. „Navyše títo ľudia si svoje zvýšené príjmy nepremiestnia do daňových rajov, ale minú ich v spotrebe a podporia tým podnikateľský sektor,“ uzatvára.