VIEDEŇ – Predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a bývalý rakúsky kancelár Sebastian Kurz na pondelňajšej tlačovej konferencii oznámil, že ÖVP začne oficiálne koaličné rokovania so stranou Zelených. Informovala o tom rakúska televízia OE24.
Ako uviedol Kurz, na začatie koaličných rokovaní so Zelenými získal jednomyseľný súhlas od krajinských aj spolkových šéfov ÖVP. Kurz však uviedol, že začatie rokovaní ešte automaticky neznamená konečný úspech. Rokovania podľa jeho slov nebudú jednoduché, keďže pozície ÖVP a Zelených sú veľmi odlišné. Prvé stretnutie Kurza so šéfom Zelených Wernerom Koglerom sa uskutoční už v utorok.
Ochotu začať oficiálne koaličné rokovania s ÖVP vyjadrili Zelení už v nedeľu na stretnutí rozšíreného výboru strany (EBV).
“Eufóriu” nad možným začatím koaličných rokovaní ÖVP so Zelenými ešte pred oznámením tohto kroku vyjadril komisár pre rozšírenie Európskej únie, Rakúšan Johannes Hahn. Hahn si v záujme Európy želá stabilnú vládu, ktorá je orientovaná silne proeurópsky, a ktorá nerozmýšľa len v rámci jedného obdobia, ale usiluje sa o dlhodobé projekty, povedal podľa agentúry APA v pondelok v Bruseli na okraj Rady EÚ pre zahraničné veci.
Predčasné parlamentné voľby sa v Rakúsku uskutočnili 29. septembra v dôsledku májového rozpadu koaličnej vlády ÖVP so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ). Ten vyvolalo zverejnenie kompromitujúceho videozáznamu, ktorý bol tajne nakrútený na španielskom ostrove Ibiza. Na ňom je zachytený dnes už bývalý predseda FPÖ Heinz-Christian Strache, ako pred voľbami z roku 2017 diskutuje o možných nelegálnych daroch pre svoju stranu. FPÖ po škandáloch a následnom zlom výsledku vo voľbách (16,17 percenta) avizovala, že chce prejsť do opozície.
Zelení vo voľbách skončili na štvrtom mieste a získali takmer 14 percent hlasov a 26 mandátov. Víťazná ÖVP dosiahla 37,46 percenta a v parlamente bude mať 71 poslancov. ÖVP a Zelení viedli sondážne rokovania už niekoľko týždňov po tom, čo bol zostavením vlády 7. októbra poverený Sebastian Kurz. Zelení a ÖVP sa zhodli, že za najvýznamnejšie témy považujú klimatickú krízu, nelegálnu migráciu, vzdelávanie či boj proti korupcii v politike.