BRATISLAVA – Reforma nemocníc, stratifikácia, zdravá zmena. Pod týmito názvami predstavilo ministerstvo zdravotníctva najrozsiahlejší projekt na zlepšenie zdravotníctva na Slovensku. Chcú ním dosiahnuť viaceré úspechy, aby sa na Slovensku žilo lepšie. Na reforme nemocníc pracovalo množstvo inštitúcií, ktoré do projektu povedali svoje, medzi nimi boli napríklad aj zdravotné poisťovne. Glob.sk prináša informácie, o čom vlastne stratifikácia je.
Podľa rezortu zdravotníctva, ktorému šéfuje Andrea Kalavská, je cieľom stratifikácie zabezpečenie kvalitnejšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. S tým ide ruka v ruke aj nižší počet reoperácií a rehospitalizácií, ktorých máme na Slovensku veľké množstvo. Rovnako by sa reformou nemocníc mal riešiť aj vysoký počet odvrátiteľných úmrtí. Vzhľadom k ich veľkému počtu sa radí Slovensko na druhé miesto v rámci krajín Európskej únie. Prvýkrát v histórii Slovenska má byť nákup lôžkovej zdravotnej starostlivosti podmienený výsledkami liečby.
Na znení projektu pracovali zhruba tri roky okrem rezortu zdravotníctva aj Inštitút zdravotnej politiky, zdravotné poisťovne, analytické jednotky a odborná obec. V prípade schválenia by mala reforma vojsť do účinnosti od budúceho roka. Výsledky stratifikácie sa však nedotknú len pacientov, ale aj zdravotníckeho personálu. Podľa rezortu vytvára stratifikácia priestor na to, aby na Slovensku vznikli špičkové pracoviská s vyššou špecializáciou nemocníc a tímov v nich. „Tento materiál je prelomový, vyžadoval si širokú diskusiu a my sme pozorne počúvali všetky názory, aby sme koncept nastavili pre skvalitnenie systému, čo postupom času pozitívne pocíti pacient na lepšej zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti prebieha stratifikácia, ktorá je živelná a my chceme dať jasné pravidlá pre poskytovateľov na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti,” povedala ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská.
Dve možnosti riešenia
Pre nemocnice sa okrem iného zavedú minimálne kritéria v počte výkonov za rok, ktoré budú musieť splniť. Na splnenie kritérií budú mať nemocnice dva roky prechodného obdobia. V roku 2021 budú musieť splniť kritériá na 50 %, od roku 2022 budú platiť v plnom rozsahu. To môže spôsobiť, že sa niektoré oddelenia v niektorých nemocniciach budú rušiť, pretože tie, ktoré nesplnia stanovené kritériá, nebudú môcť byť zazmluvnené zdravotnými poisťovňami. Podľa Kalavskej majú nemocnice a zdravotnícky personál dve možnosti. “Jedna možnosť je využiť takto uvoľnené kapacity v nemocnici na ich vyššiu špecializáciu v rámci skupín výkonov, v ktorých je nemocnica už dnes dobrá. Malo by ísť napríklad o kardiocentrá, onkocentrá či centrá detskej liečby. Druhou možnosťou bude využitie uvoľnených lôžkových kapacít na nový typ lôžok následnej starostlivosti. Zdravá zmena počíta dokonca so vznikom nového typu nemocnice – Nemocnice následnej starostlivosti,” píše sa v tlačovej správe rezortu.
Postupne by malo vďaka Zdravej zmene vzniknúť minimálne 3 000 dlhodobých lôžok. Vznikať budú vo všetkých regiónoch, keďže cieľom je, aby sa pacient po operácií doliečoval čo najbližšie k svojmu bydlisku. „Vďaka navrhovaným zmenám a efektívnejšiemu využitiu lôžok by mohli do roku 2030 stúpnuť aj platby na lôžko zo súčasných priemerných 29 000 eur až na 39 000 eur. Tento finančný rozdiel by mohli následne vedenia nemocníc využiť na nákup modernejšieho prístrojového vybavenia, rekonštrukciu priestorov, či platy pre personál,” hovorí výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Katarína Kafková. Projekt Zdravá zmena má celkovo niekoľko prechodných období, ktoré sú nevyhnutné na úspešné zavedenie všetkých opatrení do praxe. Minimálne počty výkonov nabiehajú v dvojročnej fáze do roku 2022, nová typológia nemocníc bude platiť od roku 2023, nová sieť urgentných príjmov od roku 2025 a výsledný stav celej verejnej minimálnej siete očakávame v roku 2030. Podľa Kalavskej sa podobným tempom zaviedla reforma nemocníc v Dánsku.
Volebný zákon
Glob.sk zaujímal názor na reformu nemocníc zo strany odborníka na zdravotníctvo Tomáša Szalaya. Podľa jeho slov je stratifikácia správny a nevyhnutný krok. “Reforma, žiaľ, prichádza neskoro v rámci volebného cyklu. Blížia sa voľby a nevidím veľkú vôľu politikov ísť do takejto náročnej témy. Reformy podobného typu sa robia na začiatku volebného obdobia. Ak sa teraz vyžaduje na priechodnosť reformy 90 hlasov (keďže má ísť o ústavný zákon), tak som zdravo skeptický,” povedal. Dodal, že máme na Slovensku chronické lôžka a naopak nadbytok akútnych lôžok.
“Niektoré nemocnice prestanú poskytovať služby v rozsahu akútnej nemocnice, ale sa zmenia na doliečovacie zariadenia, domy ošetrovateľskej starostlivosti, oddelenia dlhodobo chorých a podobne. Je lepšie mať menej dobre vybavených nemocníc (po technickej i personálnej stránke), než mať síce nemocnicu na každom rohu, ale s deravou strechou, bez prístrojov a bez ľudí – pre pacientov to bude znamenať nielen vyššiu bezpečnosť, ale i kvalitu poskytovanej starostlivosti,” uzavrel.
Viacero pripomienok poisťovní
Podľa hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne Slávky Gáborovej poisťovne projekt stratifikácie plne podporujú z dôvodu, že ide o cestu ku kvalitnejšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti. K zneniu stratifikácie doručili celkom 18 pripomienok. “Jedna zásadná pripomienka sa týkala nepretržitej dostupnosti zdravotnej starostlivosti prostredníctvom počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie v konkrétnych typoch nemocníc. Všetky ostatné pripomienky mali len odporúčací charakter,” vysvetlila hovorkyňa. Napriek tomu, že stále chýba legislatíva, sa rozhodli od začiatku apríla zapracovať do zmlúv s ústavnými zdravotníckymi zariadeniami minimálny počet vybraných zdravotníckych úkonov. Rovnaký princíp bude fungovať aj v stratifikácii.
“Práve pracoviská s dostatočnou praxou zaručujú poistencom kvalitu poskytnutého výkonu či liečby. VšZP si váži každé zariadenie, ktoré s ňou v oblasti vyhodnocovania počtu výkonov spolupracuje. Z dôvodu chýbajúcej legislatívy totiž úpravy v zmluvných podmienkach prijali len niektoré zdravotnícke zariadenia. Sme presvedčení, že hodnotenie výkonov je opodstatnené a kľúčové pre dosahovanie vyššej kvality služby poistencom,” konštatovali s tým, že v prípade schválenia by išlo o jednu z najzásadnejších zmien v slovenskom zdravotníctve za posledných 15 rokov. Avšak, všetko podľa Gáborovej bude závisieť od toho, ako reformu príjmu samotné nemocnice. “Pre úspešné presadenie stratifikácie do praxe je potrebné dôsledné monitorovanie a vyhodnocovanie dát a na ich základe nastavovanie zmluvných vzťahov medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami. Nemenej dôležitou bude aj úloha štátu pri kontrole dodržiavania kritérií nastavených pre jednotlivé typy nemocníc,” uzavrela.
Politické kalkulovanie ako problém
Podobný názor zastáva aj súkromná poisťovňa Dôvera. “Plusom je určite fakt, že na potrebe stratifikácie sa zhodli odborníci naprieč zdravotníckym sektorom a rovnako to, že z doterajších pokusov sa tento súčasný dostal najďalej. Mínusom je odkladanie reformy a politické kalkulovanie,” uviedol hovorca Matej Štepianský. Rovnako, ako VšZP mali k návrhu viaceré zásadné pripomienky. “Navrhovaná novela, ktorá prišla po takmer polročnom zdržaní, stanovila množstvo výnimiek z pôvodného princípu stratifikácie, pričom zdravotným poisťovniam dokonca prikazovala uzatvoriť zmluvu aj s takými poskytovateľmi, ktorí kvalitatívne kritériá nespĺňajú,” dodal s tým, že reforma by mala predísť personálnym krízam v nemocniciach.
To, že spustiť stratifikáciu je nevyhnutné, priznala aj Union zdravotná poisťovňa, pretože rieši aj problémy pacientov, ako aj problémy nemocníc, pričom by im priniesla aj viac peňazí na lôžko, či viac zdravotníckeho personálu na jedného pacienta. “Stratifikácia je teda odborne a legislatívno-technicky pripravená. Potrebuje už len politickú odvahu a podporu. Jej odklad by spôsobil ďalšie prehlbovanie aktuálnych negatívnych trendov, ako je akútny nedostatok personálu, zastaralá infraštruktúra, nedostatok finančných zdrojov, neefektivita (nízka obložnosť, predĺžené hospitalizácie), rehospitalizácie, reoperácie, nízka kvalita a výpadky zdravotnej starostlivosti v určitých odbornostiach a regiónoch, či nereagovanie na zmeny zdravotných potrieb našej starnúcej populácie,” uzavreli.
