BRATISLAVA – Po prezidentských voľbách aj voľbách do europarlamentu sa hovorilo najmä o neúspechu strany Most-Híd a Smeru. Prieskumy však nie sú pozitívne ani pre Slovenskú národnú stranu. Ešte pred voľbami 2016 to pritom vyzeralo, že s Andrejom Dankom na čele môžu národniarov čakať svetlejšie zajtrajšky. Nakoniec to však vyzerá, že predseda SNS stranu pomohol do parlamentu dostať, no pomôže jej aj von. Pomocnú ruku pritom Dankovi podávajú strany, ktoré sú prinajlepšom antisystémové.
V zákulisí sa dlhodobo hovorí o ambícii Štefana Harabina vstúpiť do aktívnej politiky. Glob.sk nedávno informoval, že o spolupráci rokuje aj s Vladimírom Mečiarom. To sa potvrdilo minulý týždeň, kedy sa v bratislavskej mestskej časti Devín stretli zástupcovia rôznych strán, ktoré sa charakterizujú ako “národné” či “kresťanské”. Na stretnutie bolo pozvaných až 17 subjektov, pričom takmer polovica pozvanie odmietla.
Toto stretnutie usporiadali Roman Ruhig, Rafael Rafaj, Eva Zelenayová, Marián Tkáč a Ján Košiar. Ruhig neúspešne kandidoval do europarlamentu, ale aj na post primátora Bratislavy či do VÚC. Rafael Rafaj bol poslancom Národnej rady SR a prvým podpredsedom SNS ešte za čias Jána Slotu. V parlamente skončil v roku 2012, presne vtedy kedy sa tam nedostala ani SNS. O funkciu podpredsedu prišiel v roku 2014. Či je členom SNS však s istotou nevie nik.
Glob.sk oslovil tlačové oddelenie SNS, tým sa však doteraz nepodarilo zistiť odpoveď. Rovnako sme kontaktovali aj samotného Rafaja, ten nám však odmietol jasne odpovedať. Povedal len, že nie je od roku 2014 aktívnym členom a že “na otázky o politickej príslušnosti, peniazoch a náboženstve sa v slušnej spoločnosti neodpovedá.” Uviedol však, že na stretnutí národniarov nezastupoval.
Ďalšia organizátorka stretnutia Eva Zelenayová je bývalá poslankyňa za Mečiarove HZDS. V súčasnosti píše najmä články, v ktorých chváli kotlebovcov či iné “pronárodné” strany. V roku 2016 neúspešne kandidovala do NR SR za stranu ĽSNS.
Marián Tkáč je bývalý predseda Matice Slovenskej a bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska. Zároveň patrí medzi dlhodobých podporovateľov Štefana Harabina, zbieral preňho napríklad podpisy potrebné na prezidentskú kandidatúru a Harabin ho pozval aj na svoju volebnú noc.
Tkáč, Zelenayová a Rafaj však majú spoločné aj niečo iné. Rafael Rafaj je predsedom združenia, ktoré by malo zastrešovať tých, čo sa postavili voči komunizmu. Podľa údajov z ich stránky sa však Rafaj z titulu predsedu združenia vyjadruje k politike. Kritizuje napríklad prezidentku Zuzanu Čaputovú či súčasné médiá a systém. Zároveň združenie vydáva svoj vlastný mesačník Svedectvo, ktorému nešéfuje nikto iný ako Eva Zelenayová. Prispieva doň aj Tkáč. Zástupcov tohto združenia len pred pár týždňami prijal predseda parlamentu Andrej Danko. V Národnej rade ich privítal pri príležitosti hlasovania o návrhu zákona, ktorým sa zvýši príplatok k dôchodku za každý mesiac väzby, výkonu trestu odňatia slobody, zaradenia do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác alebo protiprávneho násilného odvlečenia.
Posledný z organizátorov stretnutia, Ján Košiar, je aktívny kňaz. Cirkev ho ešte v roku 2017 potrestala za podporu Kotlebu, zároveň však vyjadrili, že “nemôžu kňazom diktovať politické presvedčenie.” Hovorca KBS Martin Kramara vtedy tvrdil, že “kňaz Ján Košiar bol po udalostiach v Trnave preložený mimo aktívnej pastorácie – do charitného domu v Cíferi.” Keď ho však Glob.sk s otázkou o pôsobení Košiara kontaktoval teraz, Kramara odpísal, že “Ján Košiar je kňazom Trnavskej arcidiecézy.” Zároveň uviedol, že KBS nemá o tom, že Košiar spoluorganizoval stretnutie “pronárodných a kresťanských síl” žiadnu vedomosť.
Mečiar má spojiť “národovcov”
Stretnutie pritom malo byť akýmsi prvým krokom k spoločnej kandidátke do NR SR. Na stretnutí sa dohodli aj na ďalších “poradách”, ktoré už budú v pracovnejšom duchu. Pronárodnú kandidátku by mal údajne viesť bývalý premiér Vladimír Mečiar. O jeho návrate sa už niekoľkokrát špekulovalo a podľa našich informácii v posledných týždňoch rokuje so Štefanom Harabinom o možnej spolupráci. Samotný Harabin sa stretnutia v Devíne nemohol zúčastniť, pretože bol s rodinou v zahraničí na dovolenke.
Na stretnutie bola pozvaná aj strana SNS. Z nej sa však nikto nezúčastnil. Záujem o spoločný “vlastenecký blok” však prejavila Kotlebova ĽSNS, ktorú tam zastupoval Martin Beluský. Organizátori pozvali aj KDH a Kresťanskú úniu, ani oni sa však nezúčastnili. Predseda KDH pre Glob.sk vylúčil akúkoľvek spoluprácu s ĽSNS.
Stretnutia sa zúčastnila aj zástupkyňa strany Doma dobre Lenka Gergelyová, podpredseda Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku Andrej Trnovec, predseda Slovenskej národnej jednoty – strany vlastencov Stanislav Pánis, predseda strany Nový parlament Jozef Behýl, predseda bratislavskej krajskej organizácie strany Národná koalícia Tomáš Szmrecsányi, predseda Slovenského hnutia obrody Róbert Švec, podpredseda strany Práca slovenského národa Emil Vestenický.
Danko SNS vytiahol do parlamentu, teraz ju ťahá von
Slovenská národná strana je na politickej scéne stálicou. Do parlamentu sa dostala hneď v rok jej znovuobnovenia, teda v roku 1990. So ziskom 13,94 percenta skončila v opozícii vtedy ešte Slovenského parlamentu. Rok pred rozdelením Československej federatívnej republiky sa SNS so ziskom 7,93 percenta ocitla v koalícii s HZDS. O dva roky neskôr, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, sa SNS so ziskom 5,40 percenta opäť spojila s HZDS a aj so Združením robotníkov Slovenska.
O štyri roky skončila SNS v opozícii a o ďalšie štyri skončili mimo parlamentu. V roku 2006 sa pod vedením Jána Slotu dostali do parlamentu, kde vytvorili koalíciu so Smerom a HZDS. V ďalšom volebnom období skončili v opozícii a v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 sa do NR SR nedostali.
Do Národnej rady sa vrátili vo voľbách v roku 2016 a to už pod vedením Andreja Danka. Ten bol vo vnútri i navonok vnímaný ako akási “nová krv”, ktorá môže starú SNS zreformovať a vrátiť do života. Ján Slota bol dlhodobo považovaný za toho, kto ťahá svojimi kontroverznými výstupmi celú stranu ku dnu.
Andrej Danko čas svojich voličov vstupom do koalície pobúril. “Vieme byť garanciou toho, že sa nikdy nespojíme s Bugárom,” hovoril Andrej Danko počas predvolebných diskusii. Opak sa však stal pravdou a koalíciu zložil Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť. V trojkoalícii vládnu dodnes.
O tri a pol roka sa však SNS opäť ženie ku dnu. Do NR SR v roku 2016 vstúpili so ziskom 8,64 percenta. Skončili vtedy na 4. mieste a odvtedy ich preferencie mierne stúpali dokonca nad 10 percent. Po škandále s kapitánskymi výložkami, zvláštnym získaním titulu JuDr. Ale aj po kritike práce exministra Plavčana, ministerky Martiny Lubyovej, ministra Petra Gajdoša či ministerky Gabriely Matečnej sa však trend otočil a preferencie SNS začali padať. Dnes sa pohybujú niekde na úrovni 7 percent.
Danko prezidentom a neúspešný Paška
SNS pohorela aj v prezidentských voľbách aj vo voľbách do europarlamentu. Andrej Danko niekoľko mesiacov pred voľbami chcel mať vlastného kandidáta na prezidenta. Chcel pritom, aby to bola žena. S ponukou dokonca oslovil ministerku školstva Martinu Lubyovú, ktorá však tento návrh odmietla.
Neskôr sa špekulovalo o kandidatúre samotného predsedu strany Andreja Danka. Ten špekulácie viackrát nevylúčil, nakoniec si však svoju ambíciu rozmyslel. SNS tak kandidáta do paláca nemala a ani nikomu nevyjadrila podporu. Viacerí poslanci sa sami za seba vyjadrili, že volia Štefana Harabina.
Podobný neúspech zažila SNS aj v eurovoľbách. Lídrom kandidátky bol Jaroslav Paška, ktorý už v minulosti europoslancom bol. Nevýrazný právnik však nedokázal sám o sebe zaujať a nepomohli mu ani pomerne silné regionálne štruktúry strany. Podľa informácii Glob.sk totiž regióny vôbec nevedeli, ako sa ku kampani stavať.
Z centrály neprišli žiadne pokyny a regiónom neboli na kampaň do eurovolieb vyčlenené žiadne finančné prostriedky. Rozhodli sa preto tak, ako sa rozhodli a nekapaňovali vôbec. Paška vylepil len niekoľko billboardov, zaplatil si jednoduchú reklamu na internete a tým pre SNS kampaň skončila. Získali len 4,09 percent a do Bruselu nepretlačili ani jedného človeka.
Harabin národniarov oslovuje
Je to však práve SNS, komu by mohol Štefan Harabin najviac vziať. Prezidentské voľby ukázali, že on a ĽSNS zrejme nezaujali totožný typ voliča. Počas týchto volieb Štefan Harabin získal 14,34 percent a Marian Kotleba 10,39 percent. Z dostupných dát vyplynulo aj to, že Štefan Harabin by v parlamentných voľbách síce vzal časť voličov ĽSNS, ale dokázal by zaujať aj SNS či voličov Smeru.
Harabin nedávno priznal, že zvažuje viesť nejakú stranu do parlamentných volieb ako jej líder. FOCUS mu pri meraní politického potenciálu nameral až 19,7 percenta voličov. To však neznamená že Harabin toľko aj získa. Toto číslo vyjadruje percentuálne zastúpenie ľudí, ktorí by Harabina zvažovali voliť. Z etablovaných politických strán by túto politickú stranu vybrali najviac voliči Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko, vďaka ktorým by mohol Harabin získať až 35,8 percenta a Slovenskej národnej strany, ktorí by mu mohli dať 27,3 percenta. Najmenej podporovateľov by mala Harabinova politická strana medzi voličmi strany Sloboda a Solidarita, konkrétne 4,9 percenta.
Spoločná koalícia by mohla SNS pochovať
Akási spoločná koalícia “národných a vlasteneckých síl” by však mohla byť povestným posledným klincom do rakvy národniarov. Najmä pre menšie mimoparlamentné strany by spoločná kandidátna listina mohla byť veľmi výhodná. Pokiaľ by spojili sily s Kotlebom, vstup do parlamentu by mali prakticky istý. Zákon totiž hovorí, že pokiaľ strana vo voľbách do parlamentu kandiduje samostatne, na vstup jej stačí získať 5 percent z platných hlasov. Pokiaľ strany kandidujú v dvoj alebo trojkoalícii, musia získať minimálne 7 percent a spojenie štyroch a viacerých strán si na vstup do NR SR vyžaduje prekročenie 10 percent z odovzdaných hlasov.
Práve Kotleba by v tomto smere mohol zatiaľ len potenciálnu koalíciu národných síl do parlamentu dostať. ĽSNS sa už dlhodobo pohybuje nad hranicou 10 percent, pričom spojením napríklad so Štefanom Harabinom by si mohli trúfať na vyššie čísla. Zároveň by tak široká koalícia “pronárodných síl” mohla byť povestným posledným klincom do rakvy SNS.
