BRATISLAVA – Čierne či polooficiálne skládky v okolí Bratislavy neohrozujú ľudí len na zemi, ale už aj vo vzduchu! Pri Letisku M.R.Štefánika v Bratislave, len 350 metrov pristávacej dráhy TDZ 22 (Touch Down Zone) „úspešne” funguje zariadenie na zber odpadov (tzv. zberný dvor).
Túto skládku tvoria nespevnené plochy bez zabezpečenia odvedenia zrážkových vôd a nedokážu zabrániť úniku znečisťujúcich látok do spodných vôd. Pritom od vodnej plochy bratislavských Zlatých pieskov sa „zberný dvor” nachádza len približne 2000 metrov, k Vajnorskému jazeru je to 1250 metrov a od štrkoviska v Ivánke pri Dunaji je vzdialená približne 3000 metrov.
Skládka rozšírila svoju činnosť okrem iného aj na odpady z lesného hospodárstva a biologicky rozložiteľný odpad. To bude s veľkou pravdepodobnosťou viesť aj k zvýšenému výskytu vtáctva, čo je činnosť, ktorá je v ochrannej zóne letiska vylúčená. Zároveň bude mať skládka v budúcnosti problém dodržať výškové obmedzenia.
Dopravný úrad na naše otázky pripustil, že skládka je už teraz problémom najmä v letných mesiacoch sucha a pri severnom vetre, keď spôsobila zvýšenú prašnosť na VPD 22 (pristávacia a vzletová dráha). Už to je nedodržaním podmienok, ktoré Dopravný úrad na vznik skládky požadoval. Pôda na skládke mala byť alebo polievaná alebo prekrytá geotextíliami.
Povolenie napriek tomu „zberný dvor” pri rozširovaní svojich činností získal. Vystavil ho Okresný úrad v Senci a z neznámeho dôvodu neberie do úvahy podmienky Dopravného úradu. Okresný úrad Senec skládku povolil s tým, že odpady budú do prevádzky len zbierané a postúpené na ďalšie zhodnotenie alebo zneškodnenie oprávneným organizáciám. Skutočným výsledkom je, že v zemi sú zakopané aj zmiešané odpady zo stavieb a demolácií či dokonca kaly z prania a čistenia!
Podľa Veroniky Ševčíkovej, hovorkyne Letiska M.R. Štefánika v Bratislave, pozemné práce súvisiace s prevádzkovaním zariadenia na zber odpadov (zberný dvor) „doteraz neovplyvnili žiadny pravidelný ani nepravidelný let z/do Letiska Bratislava”. Či sa tak nestane v budúcnosti, pokiaľ zberný dvor bude ďalej fungovať, nie je isté.
Skládky, ktoré v posledných rokoch vyrástli v okolí Bratislavy, sú dlhodobo kritizované pre ich dopad na životné prostredie aktivistami ako aj ľuďmi, ktorí sa pohybujú v oblasti odpadov. V novembri na pochybné povolenia pre približne 9 z nich upozornil na konferencii „Deň odpadového hospodárstva” aj Peter Krasnec z Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (SR). Jeho výčitky sa dotýkajú najmä sporných rozhodnutí okresnými úradmi životného prostredia, ktoré majú zo záhadného dôvodu dvojitý meter pri povoľovaní nových skládok.
Krasnec v svojom príhovore upozornil, že tieto „zberné dvory” na ostatné, ale aj nebezpečné odpady majú povolenú ročnú kapacitu niekoľkodesaťtisíc ton za rok, státisíce ton sa už na nich pravdepodobne nachádzajú, vzhľadom na veľkosť jednotlivých telies „zberných dvorov“. A to vrátane územia Žitného ostrova, ktorý je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. Zároveň podľa neho žiadny z nich neprešiel procesom Posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment – EIA).
Že pri skládkach ide o biznis až na prvom mieste, potvrdzujú aj náznaky korupcie, ktoré sa pri skládkach objavujú. Zo začiatku roku je známy medializovaný prípad bratislavského starostu Devínskej Novej Vsi Milana Jambora, ktorý mal v prospech súkromnej spoločnosti sprostredkovávať úplatok na okresnom úrade životného prostredia. V prípade neslávne preslávenej pezinskej skládky z roku 2008 musela zasahovať polícia, rovnako nie je všetko s kostolným poriadkom ani v prípade Ketelca v Podunajských Biskupiciach, kde polícia už takmer rok rieši trestné stíhanie vo veci zločinu neoprávneného nakladania s odpadmi.
Foto: Jiří Lebiš