BRATISLAVA – Pol roka pred parlamentnými voľbami si najsilnejšia opozičná strana bude voliť predsedu. Šéf SaS Richard Sulík včera na prekvapenie nielen verejnosti, ale aj vlastných spolustraníkov oznámil, že stranu čaká o mesiac mimoriadny kongres. Nového šéfa si tak liberáli zvolia o niekoľko mesiacov skôr, ako sa pôvodne rátalo. Nejde pritom o prvé takéto rozhodnutie, ktoré sme v SaS videli. Podobne nečakane liberáli oznámil, že si budú predčasne voliť nového predsedu strany aj po posledných parlamentných voľbách. Krátko predtým svoj zámer uchádzať sa o kreslo šéfa vyjadril vtedy Jozef Mihál.
Richard Sulík sa na mimoriadnom sneme 7. septembra plánuje vzdať svojej funkcie predsedu. Urobí tak však iba preto, aby vzápätí opäť kandidoval. Zároveň sa chce uchádzať aj o pozíciu volebného lídra SaS v blížiacich sa parlamentných voľbách, ktoré by sa mali konať koncom februára budúceho roka. “Je dôležité, aby sa členovia mohli demokraticky vyjadriť,” uviedol Sulík. Nateraz však nie je zrejmé, či si budú mať z koho vyberať. Po Sulíkovom včerajšom ozname sa totiž z SaS začali ozývať kritické hlasy. Záujem kandidovať v septembri proti Sulíkovi zatiaľ neprejavil nikto. Práve naopak. Vyzerá to tak, že žiaden boj zvádzať nebude musieť.
Bez súpera?
Ako vysvetlili Sulík, takto si chce potvrdiť svoju pozíciu v strane. A vyzerá to tak, že sa mu to aj podarí. Do skorého súboja a bez dostatočného času na prípravu sa zatiaľ nikto nehlási. Bývalá podpredsníčka parlamentu za SaS a v súčastnosti už poslankyňa europarlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá patrila k najznámejším tváram strany, má momentálne členstvo pozastavené. Členka predsedníctva a ďalšia známa žena v popredí strany Jana Kiššová zasa svoju prípadnú kandidatúru razantne odmietla. „Nielenže nemám v pláne kandidovať, nemám ani informáciu, že by niekto kandidovať chcel. Predseda SaS má riadny mandát do roku 2020 a toto nikto nespochybňuje,“ uviedla. O organizovaní kongresu sa dozvedela podľa vlastných slov včera z mailu, ktorý bol adresovaný členom strany.
Podľa nej je však odvolávať a voliť predsedu strany pár mesiacov pred voľbami „mimoriadne nerozvážne a môže nám veľmi ublížiť.“ Podľa nej tak namiesto toho, aby sa sústredili na čo najlepší výsledok vo voľbách a voličom dali istotu, že sú skúsená a zodpovedná strana ich iba zneistia. Prekvapený bol aj ďalší člen predsedníctva Ľubomír Galko. Práve on pred časom naznačil, že by rád Sulíka na čele strany vystriedal. Avšak plánoval, že sa tak stane až v roku 2020 – v riadnom termíne.
Galko hodil flintu do žita
Galko verejne prehovoril o tom, že zvažuje svoju kandidatúru na čelo SaS koncom júna. Urobil tak krátko potom, ako ho SaS zároveň navrhla na post podpredsedu parlamentu, ktorý sa uvolnil po odchode Lucii Ďuriš Nicholsonovej do Bruselu. „Myslel som si, že to, že Richard Sulík bude predseda strany do júna 2020, teda dovtedy, pokiaľ mu vyprší mandát, a zároveň povedie stranu vo februári 2020 do volieb ako líder, máme už v strane ujasnené a uzavreté,“ uviedol Galko.
Kandidatúru vraj zvažoval, ale „rozhodnutie kandidovať na predsedu SaS a viesť stranu štyri roky sa nerobí tak, že sa ráno zobudíte a večer kandidujete a ak by som sa nakoniec tak rozhodol, určite by som sa na kandidatúru zodpovedne pripravil, vrátane poctivej straníckej kampane, pričom štyri mesiace od februára 2020 do júna 2020 pokladám za optimálnu dobu.“ Na narýchlo zvolanom mimoriadnom kongrese 7. septembra tohto roka vraj kandidovať na predsedu SaS určite nebude.
Nečakanú voľbu predsedu už v SaS zažili
Včerajší krok, ktorý urobil Richard Sulík, je podobný tomu, aký sme od neho videli v roku 2016. Krátko po parlamentných voľbách sa vtedajší člen predsedníctva strany Jozef Mihál nechal počuť, že by chcel kandidovať na post predsedu SaS v roku 2017. Sulík vtedy síce vyhlásil, že „čím viac kandidátov, tým lepšie.“ Netrvalo však dlho a bol zvolaný mimoriadny kongres. Rovnako ako teraz, aj vtedy sa na ňom chcel vzdať svojho predsedníctva a zároveň znova na post kandidovať. Voľba sa pritom mala konať o niekoľko mesiacov skôr, ako bolo plánované. Ako Sulík vtedy vysvetlil, urobil tak preto, aby médiám skrátil čas na rozoberanie vnútrostraníckej situácie v SaS.
Aj urýchlenie snemu však malo svoj podiel na tom, že Jozef Mihál nakoniec svoj zámer prehodnotil a po boku Sulíka na tlačovom brífingu informoval, že kandidovať na predsedu nebude. Mimoriadny kongres sa nakoniec uskutočnil v skoršom termíne tak, ako to naplánoval Sulík a ako jediný kandidát na ňom obhájil post predsedu. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že podobný scenár sa bude opakovať aj teraz.