BRATISLAVA – Keď Richard Sulík v roku 2009 založil stranu Sloboda a Solidarita, šlo na naše pomery o nezvyčajne liberálny subjekt. Medzi mladými sa rýchlo spopularizovali programom, ktorý hovoril napríklad aj o dekriminalizácii marihuany. Predseda Richard Sulík však bol rešpektovaný najmä medzi ekonómami, čo jeho strane dodávalo na vážnosti a legitimite. Aj dnes má strana silný program, no už dávno nie je na politickej scéne mladou liberálnou krvou. Práve akási umiernenosť SaS ich nakoniec môže dostať mimo parlament.
Už po voľbách 2010 bola strana súčasťou vlády. Sulík sa posadil do kresla predsedu parlamentu a na svojich pleciach doňho doviedol napríklad aj Igora Matoviča. Vláda, ktorú viedla Iveta Radičová, však nakoniec vydržala len dva roky. Dôvodom jej pádu bol euroval, s ktorým SaS nesúhlasila a nepodporila ho ani vtedy, keď premiérka hlasovanie spojila s hlasovaním o vyslovení dôvery jej vláde. Istá časť politického spektra aj odbornej verejnosti Sulíkovi vyčítala, že za pád tejto vlády môže práve on. Jeho skalní podporovatelia mu zase kvitovali, že si stál pevne za slovom. Faktom ostáva, že po páde Radičovej vlády dosiahol Smer najvyššie preferencie vo svojej histórii, ktoré im po predčasných voľbách umožnili zložiť jednofarebnú vládu.
Medzičasom zo SaS odišla skupina poslancov. Predchádzala tomu snaha nahradiť Sulíka na poste predsedu strany Jozefom Kollárom. Tento zámer nevyšiel a vzťahy vo vnútri strany sa zhoršili natoľko, že časť poslancov zo SaS odišla. Richard Sulík si vtedy potvrdil svoju pozíciu predsedu.
Za chrbtom mu vyrástli nové tváre
Aj ďalšie volebné obdobie strávila SaS v opozícií. Richard Sulík sa však medzičasom stal europoslancom. Práca v Bruseli ho výrazne zamestnávala a aj vďaka jeho neprítomnosti na Slovensku sa mediálne známymi stali aj iní poslanci zo SaS. Šlo najmä o ľudí, ktorí sa venovali kauzám okolo Mariana Kočnera a upozorňovali na finančné prešľapy vlády. Treba však spomenúť aj kauzu Čistý deň, ktorú výrazne medializovala práve niekdajšia poslankyňa za SaS Natália Blahová. Slovenskom tiež otriasala kauza Bašternák, v ktorej úlohu zohral aj poslanecký asistent Jozefa Rajtára Filip Rybanič. Získali si výrazný záujem ľudí a SaS si aj vďaka nim držala pomerne vysoké preferencie. Do karát im hral aj smutný koniec Siete Radoslava Prochádzku či fiasko SDKÚ. Už vtedy sa však spomínala akási “zmena” politických názorov najmä predsedu strany, ktorý si aj pred voľbami 2016 zakampaňoval na téme migračnej krízy. Tento obrat, ktorý bol v prudkom rozpore s pôvodnými názormi strany, mu vyčítali aj niektorí jeho vlastní.
Stabilne dobré preferencie si SaS držala až do začiatku roka 2016. Podobne ako na preferenciách strany OĽaNO, sa aj na číslach SaS odrazil vznik nových politických subjektov. Svoje spravilo aj víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách. V prospech súčasnej prezidentky sa totiž vzdal Robert Mistrík, ktorý bol spoločným kandidátom “starej” opozície. Aj tento krok zrejme dopomohol Čaputovej stať sa hlavou štátu a potiahla aj preferencie PS/SPOLU, v mene ktorých kandidovala. Práve PS/SPOLU sú blízko “starej SaS”, prezentujú sa ako liberálna strana so zaujímavým programom. Navyše je silnou tvárou Progresívneho Slovenska Martin Poliačik, ktorý bol predtým práve v Sulíkovej strane akýmsi reprezentantom liberálneho krídla. V SPOLU je zasa viditeľný ďalší odídenec zo SaS Jozef Mihál. Svoje mohol zohrať aj vznik subjektu Andreja Kisku, ktorý je síce o niečo konzervatívnejší.
Rebélia vlastných a raňajky s Kočnerom
Najväčšie problémy si však strana spôsobila sama a to krátko pred voľbami. Veľkou ranou bol odchod skupiny poslancov okolo Ľubomíra Galka. Tí si najskôr v strane vytvorili platformu, ktorú nazvali “demokratické jadro” a neskôr stranu úplne opustili. Tu sa zopakoval scenár spred pár rokov. Galko chcel totiž vystriedať v kresle predsedu Richarda Sulíka. Sulík nakoniec svoju pozíciu predsedu potvrdil, cenou však bola strata výrazných tvárí strany. Tento incident sa odohral v septembri 2019.
Popularitu Sulíkovej strany zrejme poznačili aj jeho kontakty s Marianom Kočnerom. Kauza Sasanka, kedy sa prevalili Sulíkove raňajky s Kočnerom, je verejne známa. Hoci je stará niekoľko rokov, koaličné strany na ňu s obľubou upozorňujú. Podľa samotného predsedu SaS s Kočnerom raňajkoval viac ako desaťkrát, tvrdí však, že pre dnes obžalovaného podnikateľa nikdy nič nevybavoval. Proti Kočnerovi v SaS otvorene bojoval najmä Jozef Rajtár, ktorý bol medzi odchádzajúcimi poslancami.
Samotný Sulík sa dnes stavia do pozície akejsi “istoty” medzi novými politikmi. V rozhovore pre Denník N napríklad povedal, že “bez SaS nevznikne pravicová vláda. Voliči, ktorí zvažujú medzi nami a OĽaNO, spravia dobre, ak to hodia nám, aby sme nevypadli, aby sme mali primerané zastúpenie. Igor veľmi dobre vie, že ak ho bude niekto úprimne podporovať z možnej budúcej koalície, budem to ja. Máme rovnaké protikorupčné myslenie.”
Zložité otázky už neotvárajú
Sulíkovej SaS aj v priebehu rokov síce zostal prepracovaný ekonomický program a odborníci v strane, čo však vymizlo je otváranie hodnotových otázok či istá tvrdohlavosť, ktorou bol Sulík kedysi známy. Aj v spomínanom rozhovore povedal, že nebude otvárať tému registrovaných partnerstiev či rušiť sociálne opatrenia Smeru, ktoré v minulosti vo veľkom kritizoval. Ide napríklad o vlaky zadarmo, ktoré najskôr sľuboval zrušiť. Neskôr svoj názor prehodnotil.
Sulíkovi tiež v strane chýbajú výraznejšie tváre. Hoci za SaS kandidujú odborníci, máloktorý z nich je mediálne známy. Dvojkou na kandidátke je Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá bola pred pár mesiacmi zvolená do europarlamentu. Či sa do NR SR v prípade úspechu SaS vráti, nie je isté. Všetko vraj bude závisieť na počte preferenčných hlasov, ktoré získa.
Stranu tiež podporuje župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, ktorý však napriek kandidatúre do parlamentu ani v prípade zvolenia nenastúpi. Nekandiduje nakoniec ani Václav Mika, ktorého Sulík ešte na jeseň veľkolepo predstavoval ako posilu pre SaS. Podľa medializovaných informácií sa tiež Sulík pokúšal na čelo kandidátky dostať Roberta Mistríka. Ten však mal svoju kandidatúru podmieniť širokou koalíciou opozičných strán, ku ktorej však nedošlo. Sulík sa tak aspoň pridal k “paktu o neútočení” niektorých opozičných strán.
Mohlo by vás zaujímať:
- Fico môže skončiť ako Mečiar. Kvôli kauzám spoluprácu s ním odmietajú takmer všetci
- SNS ťahajú ku dnu najmä Dankove kauzy. Predseda parlamentu si pohneval už takmer všetkých
- Pád Mosta-Híd prišiel postupne, ale isto. Bugárovi sa na jeho záchranu kráti čas
- Časovaná bomba alebo kráľ politického marketingu? Nevyspytateľný Matovič môže skončiť v premiérskom kresle