Domáce Kultúra Spoločnosť Top

Svoje Vianoce slávia aj moslimovia, či Židia. Budhisti dokonca zdobia aj stromček

Vianočný betlhem zobrazuje narodenie Ježiša Nazaretského.Zdroj: Glob.sk I David Duducz .

BRATISLAVA- Narodenie Ježiša Nazaretského, ktoré si v týchto dňoch pripomína celý kresťanský svet, nie je zakázané oslavovať ani moslimom. Tradičný židovský sviatok chanuka, ktorý sa často stretne práve s Vianocami, sa tento rok oslavoval už na začiatku decembra. Budhisti sa snažia o porozumenie medzi náboženstvami, ktoré rozvíjajú mier, lásku, snahu o láskavosť a opateru. V tomto období je ich sviatkom Deň Budhovho osvietenia, ktorý sa slávi 8.decembra. Rovnako ako kresťania zdobia počas tohto sviatku stromy, západní vyznavači tohto náboženstva tak majú doma často vianočný stromček ozdobený v budhistickej tradícii. 

 

Pre moslimov je Ježiš Nazaretský len jeden z prorokov Alláha. Vianoce ako oslava jeho narodenia nie sú zakázané, ale oslava by mala vyzerať inak ako u kresťanov. Moslimovia neveria, že Ježiš bol Boží syn či v Božie vtelenie. Podľa nich bol iba posol a mesiáš. Neumrel na kríži, ale bol prenesený Allahom do neba, keď sa Židia a Rimania pripravovali na jeho ukrižovanie. Na druhú stranu rovnako ako kresťania veria, že sa narodil Márii, ktorá bola panna. Oslava narodenín Ježiša ale napriek tomu nepatrí medzi základné náboženské zvyky moslimov. Vplyv reklamy, nákupných zliav či plošné sviatky a voľno v západnom svete ale spôsobili, že si narodenie Krista pripomínajú v čoraz viac moslimských rodinách.

Do hry samozrejme vstupuje aj pohľad extrémistov či rigidné trvanie na zvykoch. V takých prípadoch napríklad nie je možné, aby oslavy boli bujaré, s alkoholom či dokonca aby spoločne oslavovali obidve pohlavia. Napriek nenávisti medzi krajnými predstaviteľmi obidvoch náboženstiev korán vníma kresťanstvo ako jedno z najbližších náboženstiev a myslí na kresťanov ako na bratov.

Korán, svätá kniha moslimov. Zdroj: TASR/AP Photo/Rahmat Gul

Židia neoslavujú Ježiša, ale chanuku

Najstaršie monoteistické náboženstvo, z ktorého čerpalo kresťanstvo aj islam, Ježiša neregistruje. A keď, tak v podstate ako najvplyvnejšieho a tým aj najnebezpečnejšieho “falošného” mesiáša. No keďže Židia veria, že ten pravý “spasiteľ” ešte len príde, odmietanie Ježiša sa nikdy nestalo centrálnym bodom ich náboženstva.

Židia svoje náboženské sviatky riadia podľa vlastného kalendára. Ten je kombináciou lunárneho a slnečného.  Mesiace sa riadia mesačnými cyklami, roky slnečnými. V nezmenenej podobe sa používa od 10. storočia. V dôsledku jeho používania sú mnohé judaistické sviatky voči nášmu kalendáru plávajúce. Je to tak aj v prípade decembrovej oslavy “Chanuky”. Chanuka známa ako Sviatok svetiel vychádza v rozmedzí novembra až decembra. Tento rok vyšla na 3.december, budúci rok sa bude oslavovať 23.decembra. Jej časté prelínanie s kresťanskými Vianocami tak vedú k tomu, že niekedy býva považovaná za židovské “Vianoce”. Sviatok svetiel ale oslavuje úplne niečo iné. Osemdňový sviatok, počas ktorého sa zapaľujú postupne sviečky na známom osemramennom svietniku, pripomína historický príbeh nového vysvätenia Chrámu spolu so zázrakom, ktorý sa mal pri tej príležitosti udiať.

Počas Chanuky sa zvyknú deťom a chudobným dávať peniaze. Deťom niekedy aj darčeky. To je ďalší na prvý pohlad rovnaký zvyk, ktorý vedie k vzájomnému zamieňaniu Chanuky s Vianocami. Podobne ako pri moslimoch sa v niektorých židovských rodinách – najmä v prípade detí rozdiely stierajú, najmä tam, kde je kresťanstvo dominantné a viera nie je prísne vynucovaná.

Chanuková osemramenný menora (svietnik). Horiace sviečky symbolizujú udalosť z čias povstania Židov proti sýrskej nadvláde, kedy jediný kahan s olejom vydržal horieť v jeruzalemskom chráme 8 dní. Zdroj: TASR – Františšek Iván

Budhistické nekresťanské Vianoce

Na rozdiel od “abrahámovských náboženstiev Knihy” ako je biblia, korán či talmud, budhisti nevnímajú svojho hlavného predstaviteľa ako boha. Budha je len prvým, ktorý sa dokázal “povzniesť” a dosiahnuť stav “nirvány” či inými slovami “osvietenia” a “blaženosti”, vďaka ktorému sa podarilo človeku vytrhnúť z kolobehu života a smrti. V decembri si pripomínajú práve túto udalosť, ktorou je moment, kedy Budha tento stav dosiahol. Pri tejto príležitosti je zvykom zdobiť “posvätný figovník”, pod ktorým Budha mal počas celého procesu sedieť. Budhisti na západe radi využívajú borovice či smreky, ktoré si ozdobia v duchu budhistickej tradície a oslavy môžu trvať až 30 dní. Slavia tak kresťanské Vianoce v nekresťanskom duchu.

Turisti sa pozerajú na gigantické budhistické sochy v Luo-jangu v centrálnej èínskej provincii Che-nan. Pre turistov osvetlili okolo 100 000 budhistických sôch postavených v okolo 2 000 jaskyniach. Zdroj: TASR/AP