Bratislava

Motív pochodu je vyústením negatívne vyobrazovaného islamu

BRATISLAVA 21. júna (SITA) – Dlhodobo mediálne nezvládnutá problematika participácie štátov Európskej únie na utečeneckej kríze vyústila do otvoreného, avšak, žiaľ, očakávaného pochodu nenávisti. Jeho svedkami a obeťami sa stali obyvatelia a návštevníci Bratislavy. Konštatuje to Islamská nadácia na Slovensku, ktorá tak reaguje na protestné zhromaždenie s názvom „STOP islamizácii Európy! Spoločne proti diktátu Bruselu, za Európu pre Európanov!“ počas soboty 20. júna.

Ako uvádza nadácia, pre opakovane negatívne vyobrazovania moslimov a islamu viacerými slovenskými médiami a niektorými politikmi, ktorí sa v snahe získať hlasy frustrovanej časti spoločnosti čoraz častejšie uchyľujú k nevyberaným a nepravdivým útokom na islam, sa ústredným motívom pochodu stala téma údajnej islamizácie. “Žiaľ, neostalo len pri transparentoch a heslách proti moslimom a tým, ktorí sa verejne zastávajú ich práv – občanov a obyvateľov Slovenskej republiky. Obeťou takto prehlbujúcej sa nenávisti, sa stala aj moslimská rodina s malým dieťaťom, ktorá v tento deň navštívila Bratislavu,” komentuje Islamská nadácia na Slovensku udalosti počas protestov.

Predstavitelia Islamskej nadácie na Slovensku rozhodne odmietajú akékoľvek násilie. Opakovane odsudzujú činy tých, ktorí údajne v mene islamu šíria teror a nenávisť v rôznych kútoch sveta, vrátane Európy. Islamská komunita na Slovensku sa jednoznačne a verejne hlási k ideám a hodnotám slobody, spravodlivosti a solidarity a rešpektuje ústavu a zákony Slovenskej republiky. Navzdory takto deklarovanému postoju sú však podľa nadácie moslimovia na Slovensku naďalej stigmatizovaní a verbálne napádaní zo strany niektorých politických strán, verejných osobností a médií, a to nielen tých, ktorí sa hlásia k ideám krajnej pravice.

“Tento týždeň sa začal pre moslimov pôstny mesiac ramadán. Čas, v ktorom sa veriaci na celom svete usilujú prostredníctvom modlitieb, pôstu a charity zlepšiť seba i svet vo svojom okolí. Mesiac, v ktorom si chcú v pokoji pripomínať zvestovanie Božieho posolstva. Sobotné udalosti, aj to, čo im predchádzalo, však namiesto pokoja vnášajú do sŕdc slovenských moslimov strach a obavy o vlastnú budúcnosť,” uvádza sa v stanovisku nadácie, ktorá apeluje na slovenských politikov – prezidenta, predstaviteľov NR SR aj Vlády SR – aby sa postavili na obranu práv a slobôd občanov Slovenskej republiky moslimského vierovyznania. “Žiadame, aby podnikli potrebné kroky na ochranu moslimov pred ďalšími násilnosťami, ktorých obeťami by sa mohli stať v prípade stupňujúcej sa protiislamskej rétoriky. Hystéria, ktorú vyvolala diskusia okolo migrantov, v mnohom pripomína tú, ktorá bola v 30. rokoch minulého storočia namierená voči európskym židom. Prosíme ich, aby túto hrozbu ali a nedopustili tým opakovanie činov, ktoré v minulosti nasledovali po slovách nenávisti,” žiada Islamská nadácia na Slovensku.

Primátor chce, aby hlavné mesto získalo postavenie kraja

BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Financovanie Bratislavy by mohlo zlepšiť prijatie nového zákona o hlavnom meste, podľa ktorého by Bratislava získala postavenie kraja, podobne ako Viedeň, Praha, Budapešť či Paríž. Ako jeden z návrhov na zlepšenie financovania Bratislavy to dnes na tlačovej konferencii predstavil bratislavský primátor Ivo Nesrovnal. Primátor už v súčasnosti pripravuje znenie Bratislavskej deklarácie, ktorá by sa mala stať východiskom pre nový zákon o hlavnom meste.

Problémom pri financovaní Bratislavy je podľa primátora nižší podiel dane z príjmov fyzických osôb, ako by malo hlavné mesto dostávať. Bratislava má približne 450-tisíc obyvateľov, čiže by mala podľa Nesrovnala dostávať 4,5 percenta z celoštátne vybranej dane z príjmov fyzických osôb. No v skutočnosti mesto dostáva len 2,35 percenta. Podľa primátora tak Bratislava hospodári len s takmer polovičným rozpočtom, ako by mala. Ďalším problémom podľa primátora je, že hlavnému mestu ostáva málo peňazí na rozvoj. Z 230 miliónov eur, ktoré má Bratislava k dispozícii, ide podľa primátora 85 percent na školy, cesty, sociálne veci a ďalšie povinné výdavky. Zo zvyšku musí Bratislava zaplatiť aj výdavky za zimnú či letnú údržbu a ďalšie zmluvné záväzky. „Mestu tak ostáva iba sedem percent vlastných príjmov na rozvoj mesta, čo nie je únosné,“ hovorí primátor. Problémom je podľa primátora aj to, že ľudia, ktorí žijú v Bratislave bez trvalého pobytu, platia miestne dane niekde inde.

Na zlepšenie financovania Bratislavy je preto podľa Nesrovnala potrebné vrátiť podiel dane z príjmu fyzických osôb pre samosprávu na 70 percent. Primátor tiež navrhuje, aby sa zaviedol miestny poplatok za rozvoj pre investorov. Spravodlivé by podľa neho bolo, aby sa príspevok na obyvateľa z dane z príjmov fyzických osôb začal rozdeľovať podľa registra obyvateľov a nie podľa Štatistického úradu SR. Hlavné mesto by tiež podľa primátora malo získať postavenie kraja, podobne ako iné európske mestá. Z týchto návrhov vychádza Bratislavská deklarácia, ktorú primátor pripravuje a mala by sa stať základom pre nové znenie zákona o Bratislave. Na jeseň by chcel primátor tento dokument predložiť poslancom mestského zastupiteľstva. „Mojím hlavným cieľom je to, aby naše hlavné mesto fungovalo a rozvíjalo sa. Na to je však nevyhnutná zmena systému, v ktorom mesto funguje, čo znamená zmeny vo financovaní a legislatíve,“ vysvetlil primátor svoje kroky s tým, že mesto nemôže dobre fungovať, ak nie sú dostatočné zdroje na jeho rozvoj.

Bratislavskí primátor a starostovia spustili petíciu proti hazardu

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Hlavné mesto spolu s bratislavskými mestskými časťami oddnes spúšťa petíciu za zákaz hazardu na celom území Bratislavy. Docieliť ňou chcú aj to, aby si obec sama mohla obmedziť vznik zariadení s hracími automatmi na svojom území. Na to, aby bola petícia úspešná, potrebujú jej iniciátori vyzbierať minimálne 120-tisíc podpisov od obyvateľov hlavného mesta. Petícia bude dostupná napríklad na podujatiach, ktoré organizujú bratislavské mestské časti. O spustení petície dnes informoval bratislavský primátor Ivo Nesrovnal spolu so starostami mestských častí.

Podstatou spisovanej petície je žiadosť Bratislavčanov adresovaná mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa zakážu hazardné hry na území Bratislavy. Smeruje tiež k tomu, aby sa otvorili rokovania o zmene zákona tak, aby obec sama mohla všeobecne záväzným nariadením obmedziť vznik zariadení s hracími automatmi. V súčasnosti je to totiž tak, že hlavné mesto udelí individuálnu licenciu tomu žiadateľovi, ktorý predloží úplnú žiadosť o jej udelenie a preukáže, že splnil podmienky stanovené zákonom. Licencie sú vydávané na jeden rok. Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal dnes pripomenul, že chce pripraviť podmienky, za ktorých bude možné udeliť licenciu. Herne by tak nemohli vznikať napríklad v blízkosti škôl či iných podobných zariadení. Kým sa podarí vyzbierať dostatočný počet podpisov pod petíciu, plánuje mesto a mestské časti aspoň dočasne regulovať herne obmedzením ich otváracích hodín. Tie by napríklad mohli mestské časti vo svojich nariadeniach povoliť len počas denných hodín, tak ako to nedávno spravili v bratislavskej Dúbravke.

Iniciatíva smerujúca k zákazu hazardných hier v Bratislave sa však nepozdáva prevádzkovateľom herní. „Aktivita v Bratislave je jednoznačne namierená proti nášmu legitímnemu odvetviu, ktoré na slovenskom trhu pôsobí viac ako 20 rokov. Nikto pritom nedokáže preukázať, že by naše podnikanie prinášalo väčšie problémy, ako mnohé iné odvetvia,“ hovorí za Asociáciu hier a zábavy a Asociáciu prevádzkovateľov videohier ich hovorca Juraj Danielis. Prevádzkovatelia herní hovoria, že si uvedomujú, že ich typ podnikania prináša aj neduhy v podobe patologického hráčstva, no prízvukujú, že spolupracujú s odborníkmi pri riešení tejto problematiky. Podľa Danielisa už dávno pred vznikom petície pripravili herne Memorandum o porozumení, v ktorom za zaviazali, že ďalšie prevádzky sa už otvárať nebudú. “Len v tomto roku prešli herne množstvom úprav vzhľadu, dohodli sa na stiahnutí reklám a nezvyšovaní počtu prevádzok,” tvrdí za prevádzkovateľov herní Danielis.

Prevádzkovatelia herní zároveň upozorňujú, že plošným zákazom herného priemyslu by Bratislava mohla prísť o vyše 4,5 milióna eur, ktoré získava ročne na odvodoch a správnych poplatkoch z hracích automatov a herní. “Je to suma, ktorá zhruba zodpovedá ročným nákladom mesta na kultúru a výrazne prevyšuje napríklad rozpočet na šport,” pripomína za prevádzkovateľov herní Danielis s tým, že strata by sa pri takomto zákaze zvýšila ešte o ďalšie milióny eur výpadkom príjmov z kasín, ktorých by sa prípadné nariadenie tiež dotklo. No bratislavská radnica tvrdí, že nie na všetko sa dá pozerať len cez optiku peňazí. “Závislosť na hazardných hrách je podľa primátora vážny sociálny problém, ktorý spôsobuje rozvrat rodín, psychické problémy ľudí, čo môže prerásť do zložitej sociálnej situácie, ktorú musí následne riešiť mesto alebo samotný štát. Navyše, prevádzky sú častokrát umiestňované v lokalitách, kde naozaj nepatria – pri školách, nemocniciach, liečebniach a pod.,” reagovala nedávno hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová.