Daniel Lipšic

Podľa Lipšica by sme utečencom mali podať pomocnú ruku

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Ľuďom, ktorí utekajú zo svojich domovov, pretože im tam hrozí smrť, by Slovensko malo podať pomocnú ruku. Vyhlásil to dnes v parlamente nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic (NOVA). „Nemajú záujem dlhodobo ostať mimo svojho domova a radi by sa vrátili, ak by sa situácia zlepšila,“ povedal Lipšic o utečencoch z Iraku a Sýrie, kde ich prenasleduje tzv. Islamský štát.

Pri rozmýšľaní o pomoci migrantom by sme podľa Lipšica mali brať do úvahy dva parametre. Mali by sme sa zaujímať, či utekajú preto, lebo im hrozí smrť, alebo sú to ekonomickí migranti. Druhým parametrom je, či by sa vedeli integrovať do slovenskej spoločnosti. Ľudia, ktorí utekajú z náboženských dôvodov sú podľa Lipšica skupinou, ktorá by sa mohla do slovenskej spoločnosti integrovať lepšie ako iné skupiny utečencov. Upozorňuje však, že je proti systému povinných kvót. “Osemsto ľudí zvládneme, ale problém je, že ak raz bude noha vo dverách, všetci dobre vieme, že to neskončí,“ povedal počas rozpravy. Myslí si, že ak by kvóty raz prešli, Únia by “tlačila” opäť. „Premiér vie, že ak by aj referendum o migrantoch bolo platné, európske právo nezmení. Parlament povie, že je proti kvótam, prečo pre tú istú vec vyhlasovať referendum,“ reagoval Lipšic v rozprave na slová premiéra. Ten v utorok uviedol, že je pripravený na referendum, ak Únia systém kvót schváli.

Lipšic by bol opatrný pri zmenách zákona o zhromažďovacom práve, ktoré avizoval premiér Robert Fico. „Štát nemá rozhodovať, ktoré zhromaždenia sú zlé a ktoré dobré, a tie zlé zakázať. Je povinnosťou polície chrániť zdravie a majetok ľudí,“ povedal Lipšic v rozprave. Upozornil na to, že ak by štát mohol zakazovať zhromaždenia, extrémistom by to paradoxne pomohlo, pretože by to z nich urobili „martýrov“. Pri akomkoľvek prejave násilia alebo vyzývania k násiliu by podľa Lipšica mala jednoznačne zasahovať polícia a páchatelia násilností by v super rýchlom konaní mohli dostávať prísne tresty.

V rozprave dnes vystúpil aj poslanec Alojz Hlina (klub KDH). Ten je rovnako presvedčený, že systém kvót je zlý “a aj nefér z pohľadu ľudí, ktorí utekajú,“ dodal Hlina. „Ak by sme aj do systému povinných kvót išli, u nás je vysoký predpoklad, že by sme to pokazili. Je lepšie, ak nás nechajú zodpovedne pristupovať k našim záväzkom na východnej hranici,“ myslí si poslanec.

Lipšic chce príspevok na auto pre postihnuté deti

BRATISLAVA 2. júna (SITA) – Peňažný príspevok na kúpu osobného auta by mohol byť poskytnutý aj rodičom ťažko zdravotne postihnutých detí v predškolskom veku, ktoré navštevujú súkromné škôlky alebo ich predškolskú výchovu zabezpečuje iná osoba než zákonný zástupca. V novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia to navrhuje nezaradený poslanec Daniel Lipšic.

Opozičný zákonodarca upozorňuje, že v súčasnosti sa rodičia detí v predškolskom veku stretávajú s veľkým nedostatkom miest v materských školách, a ak sú zamestnaní, musia hľadať možnosti aj v súkromných škôlkach alebo u súkromných vychovávateľov. Ak majú zdravotne ťažko postihnuté dieťa, treba pre neho zabezpečiť aj dopravu k poskytovateľom takýchto služieb predškolskej výchovy. “Zabezpečenie predškolskej výchovy je súčasťou integračného procesu detí so zdravotným postihnutím do vzdelávacieho procesu a vytvára ďalšie predpoklady na ich ďalšie integrované vzdelávanie na základných a ďalších vyšších typoch škôl,“ argumentuje Lipšic. Predseda strany NOVA v návrhu nekonkretizuje, koľko finančných prostriedkov by si opatrenie vyžiadalo zo štátneho rozpočtu.

Právnou normou sa parlament bude zaoberať na júnovej schôdzi.

Haščák: Lipšic je klamár, ktorý klame o mne rád a účelovo

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanec NR SR Daniel Lipšic je podľa podnikateľa Jaroslava Haščáka klamár. „Klamár, ktorý obzvlášť o mne klame rád, vypočítavo a na efekt,“ vyhlásil Haščák, ktorý tým reaguje na slová Lipšica z rokovania brannobezpečnostného parlamentného výboru, kde povedal, že „podnikateľ Jaroslav Haščák verejne rozpráva, že sa vyšetrovania (kauzy Gorila – poznámka SITA) neobáva, lebo má vopred informácie, aké úkony budú urobené.“ Haščák tvrdí, že toto Lipšicovo tvrdenie je nepravdivé. „Nikdy som sa týmto a ani iným podobným spôsobom k vyšetrovaniu kauzy nevyjadroval a nemám dôvod sa takto vyjadrovať,“ uvádza v stanovisku, ktoré dnes agentúre SITA zaslal Gabriel Tóth z Penta Investments, s. r. o.

Haščák upozorňuje, že Lipšic toto tvrdenie neuvádza ako niečo, čo kdesi počul, ale ako fakt. „Ani nespresnil, kde som ho mal konkrétne predniesť,“ konštatuje Haščák. V Lipšicovom výroku je podľa neho pravdivé iba to, že je podnikateľ a že sa vyšetrovania Gorily naozaj nebojí. „Aj preto s vyšetrovacím tímom spolupracujem, keďže ako svedok som sa žiadnemu výsluchu nevyhýbal a tímu som aj v podobe dokumentácie sprístupnil všetky informácie, o ktoré prejavili záujem. Tvrdenia Lipšica preto vnímam ako snahu vyvíjať na procesné orgány politický nátlak. A aj to nie v záujme „riešenia“ Gorily, ktorá mu je ukradnutá, ale len v zúfalej snahe za každú cenu upútať pozornosť verejnosti,“ vyhlásil Haščák.

Lipšic o Haščákovi hovoril 12. mája. Upozornil, že Jaroslav Haščák vraj rozpráva, že sa neobáva Gorily, lebo má informácie o priebehu vyšetrovania. Povedal to na rokovaní výboru, ktorý sa mal zaoberať vyšetrovaním kauzy Gorila. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik na mimoriadne rokovanie parlamentného brannobezpečnostného výboru však vtedy neprišiel. Iniciátorom rokovania bola opozícia na čele práve s Danielom Lipšicom, ktorá chcela počuť, ako pokračuje vyšetrovanie kauzy Gorila. Kováčik sa ospravedlnil z rokovania listom.

Opozícii zamietli návrhy protischránkových zákonov

vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 21. mája (SITA) – Parlament vo štvrtok neschválil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorou chceli poslanci Daniel Lipšic, Igor Matovič (OĽaNO) a Ľubomír Galko (SaS) bojovať proti schránkovým firmám. Právnou normou neúspešne presadzovali komplexný zákaz pôsobenia schránkových firiem vo finančných transakciách so štátom. Opoziční poslanci návrh predložili preto, že novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú pripravil Úrad pre verejné obstarávanie, sa týka iba zriadenia registra konečných užívateľov výhod subjektov zúčastňujúcich sa vo verejnom obstarávaní. Parlament pritom uznesením vlani v decembri zaviazal vládu pripraviť návrh zákona, aby firmy s neznámymi vlastníkmi nemohli žiadnym spôsobom obchodovať so štátom a verejnými prostriedkami.

“Náš návrh je založený na predpoklade, že vo všetkých finančných transakciách so štátom v rámci verejného obstarávania, pri zdravotnom poistení, v rámci dotácií, eurofondov, privatizácie, predaja majetku štátu alebo samosprávy bude musieť právnická osoba preukázať potvrdením z banky, kto je konečný užívateľ výhod, to znamená, kto je reálny vlastník,” vysvetlil Lipšic. “Myslíme si, že je to najvhodnejší systém ako odkryť reálnu vlastnícku štruktúru,” dodal. Ak by parlament návrh schválil, potvrdenia banky o konečných užívateľoch výhod by boli verejne prístupné.

Smer podľa Matoviča naďalej pokračuje v tunelovaní Slovenska aj počas druhej vlády Roberta Fica. “Systematicky nechávajú schránkové firmy, aby vyciciavali to, čo patrí nám všetkým. Rukavica je hodená. Záleží na Robertovi Ficovi, či rukavicu zdvihne alebo nie. Ak ju zdvihne a podporí prijatie tohto účinného zákona, tak dokáže, že viac nedovolí nastrčeným schránkovým firmám tunelovať Slovensko,” povedal Matovič.

Poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) spolu s kolegom Martinom Fedorom tiež predložili vlastný návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, vrátane zmien ďalších zákonov. Zámerom návrhu zákona je odhaliť, kto sa skrýva za schránkovými firmami. Týka sa nielen firiem vo verejnom obstarávaní, ale aj zdravotných poisťovní, súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii. Je zameraný aj na firmy profitujúce z veľkej privatizácie, predaja či prenájmu štátneho, verejnoprávneho a samosprávneho majetku, ako aj z dotácií a eurofondov.

“Podľa tohto zákona by sme sa konečne dozvedeli, kto je za cyperskou stránkou, ktorá vlastní 50 % poisťovne Dôvera. Dozvedeli by sme sa aj to, čo sa podľa vládneho návrhu nedozvieme, kto je konečný vlastník záchraniek Falck,” uviedol Beblavý. “Navrhujeme, aby schránkové firmy, ktoré neodhalia svoju identitu, boli automaticky považované za spriaznených veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii,” dodal. Schránky sú podľa Beblavého praktickým spôsobom ako vycicať verejný rozpočet, a preto Sieť bude vyvíjať čo najväčší tlak na to, aby sa prijal skutočný protischránkový zákon.

Parlament o ich norme práve diskutuje.

Lipšic chce samostatnú prax pre pôrodné asistentky

BRATISLAVA 11. mája (SITA) – Predpôrodnú starostlivosť a starostlivosť po pôrode by mali poskytovať aj pôrodné asistentky v samostatnej praxi. Táto služba by sa im mala uhrádzať z verejného zdravotného poistenia. Vyplýva to z novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorú do parlamentu predložil nezaradený poslanec Daniel Lipšic.

“Napriek pozitívnym zmenám zákonov v pôrodnej asistencii pôrodné asistentky v praxi len ťažko nanovo získavajú postavenie samostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,” argumentuje Lipšic. Platná legislatíva podľa neho umožňuje žene vybrať si nemocnicu, kde porodí, vybrať si môže aj lekára a pôrodnú asistentku, stále však chýba autonómia v povolaní pri samostatnom poskytovaní starostlivosti o tehotnú ženu a návštevná služba v šestonedelí.

Pôrodná asistentka by podľa návrhu okrem iného navštevovala ženu počas tehotenstva u nej doma, aby získala informácie o jej sociálnom prostredí, rovnako by zisťovala, či je pripravená na pôrod a má základné vybavenie, ktoré bude potrebovať. Budúcu matku by tiež v domácom prostredí pripravovala na pôrod a radila jej v súvislosti s tehotenstvom. „Učí ju správne dýchať, uvoľňovať a sťahovať svaly. Taktiež ju pripravuje na dojčenie. Za poradňu je aj naďalej zodpovedný gynekológ,“ vysvetľuje Lipšic. Po pôrode pôrodná asistentka navštívi mamičku do 24 hodín od návratu do domácnosti a následne raz do týždňa počas šestonedelia.

“Cieľom novely nie je nahradenie gynekológov či pediatrov pôrodnými asistentkami, ale po vzore iných vyspelých krajín doplnenie zdravotnej starostlivosti pre tehotné ženy a ženy v šestonedelí,” konštatuje predseda hnutia NOVA. Návrh podľa jeho slov pravdepodobne bude mať negatívny dopad na zdroje zdravotných poisťovní, záležať bude na tom, v akom rozsahu by sa takéto služby využívali.

Návrh parlament prerokuje na júnovej schôdzi. Lipšic už v tomto volebnom období novelu predkladal spolu so svojou straníckou kolegyňou Janou Žitňanskou, národná rada ju v roku 2014 neschválila.