Londýn 29. júna (SITA) – Britskí voliči nebudú akceptovať “rigidnú” Európsku úniu, ktorá sa nedokáže vyrovnať s gréckou krízou a reformnými požiadavkami Spojeného kráľovstva, povedal dnes britský premiér David Cameron v rozhovore pre rozhlasovú stanicu BBC Radio 4.
Únia nebude podľa Camerona fungovať, ak nebude schopná preukázať “flexibilitu”. Premiér sa takto vyjadril krátko po tom, ako na summite lídrov EÚ v Bruseli oficiálne začal rozhovory o prehodnotení postavenia Británie v únii, a pred sľúbeným celoštátnym referendom o zotrvaní Londýna v EÚ, ktoré sa uskutoční najneskôr do konca roka 2017.
Cameron sa tiež domnieva, že Grécko pravdepodobne opustí euro, a to v prípade, že tamojší voliči zamietnu stanovené záchranné podmienky v referende naplánovanom na 5. júla. Britským záujmom by podľa neho najlepšie prospela dohoda medzi gréckou vládou a eurozónou.
Európska únia by mala byť podľa Camerona dostatočne flexibilná na to, aby pracovala v záujme krajín vo vnútri aj mimo eurozóny.
“Pokiaľ nebude vedieť preukázať túto flexibilitu, nebude fungovať ako organizácia a verím, že Briti to uvidia,” povedal Cameron a dodal, že práve preto potrebuje flexibilitu siete, nie strnulosť bloku.
12 clu gon
Brusel 25. júna (SITA) – Európsky parlament (EP) schválil v stredu zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Toto nariadenie podporil aj slovenský europoslanec Ivan Štefanec (nezávislý/Európska ľudová strana), ktorý v Junckerovom balíku vidí šancu na oživenie európskej ekonomiky.
“Investičný balík, ktorý predstavila Európska komisia, má za cieľ opäť naštartovať európsku ekonomiku a do budúcnosti zabezpečiť našu konkurencieschopnosť voči zvyšku sveta. Hospodárska kríza spôsobila, že chuť investorov vkladať kapitál do rizikovejších projektov, sa rapídne znížila,” skonštatoval slovenský europoslanec. Spresnil, že pokles investícií zasiahol najmä malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria až 99 percent všetkých podnikov v Európe a dlhodobo trpia nedostatkom kapitálu.
Štefanec upozornil, že nový fond tým, že na seba preberie riziko, otvorí priestor pre rozvoj podnikateľských aktivít a zároveň pre nárast zamestnanosti.
Podľa jeho slov je významným posunom oproti predchádzajúcim programom fakt, že vďaka multiplikačnému efektu nebude mať investičný plán veľký dopad na európske financie. Na druhej strane však riziko vidí v stave slovenského podnikateľského prostredia.
“Počet podporených projektov nie je pre jednotlivé krajiny dopredu daný. Tok financií sa bude odvíjať od množstva aktivít realizovaných cez súkromný sektor. Malé a stredné podniky sú však súčasnou vládou dlhodobo zanedbávané,” upozornil Štefanec. Tento stav spolu s viacerými prepojeniami veľkých firiem na vládnucu stranu podľa neho môže spôsobiť, že potenciál Slovenska nebude dostatočne využitý a EFSI bude mať v našej krajine podobne smutný osud ako eurofondy.
Slovensko by sa podľa Štefanca malo okrem veľkých infraštruktúrnych projektov sústrediť hlavne na energetiku, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov, a investície do vedy a výskumu.
Ľubľana/Viedeň/Berlín/Rím/Brusel/Bratislava 24. júna (SITA) – Slovinské ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo dnes Maďarsko za jednostranný krok v oblasti transferov utečencov, ich opätovného prijímania z iných členských krajín únie.
V stanovisku Ľubľane, ktoré sprostredkovala agentúra STA, sa zdôrazňuje, že zmeny v komplexnej úprave, akou je Dublin III., sa môžu zrodiť iba na základe spoločného rozhodnutia členských štátov.
Jednostranné rozhodnutia jednotlivých krajín neprispievajú k adekvátnemu riešeniu pálčivého problému migrácie, konštatuje sa v dokumente slovinského rezortu diplomacie.
Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz už skôr, pri utorkovom večernom telefonáte s maďarským rezortným partnerom Péterom Szijjártóom označil postup Budapešti za neprijateľný a naznačil, že môže mať nepriaznivé dôsledky. Obaja ministri sa zhodli na nutnosti urýchlene riešiť problematiku utečencov.
Tak vo Viedni, ako aj v Berlíne si podľa dostupných informácií predvolali maďarských veľvyslancov s cieľom získať vysvetlenie o postupe Budapešti.
Rakúski vládni sociálni demokrati reagovali na rozhodnutie z maďarského hlavného mesta s pobúrením a slovami úradujúceho šéfa strany Norberta Darabosa ho označili za neprijateľné porušenie unijného práva. Opoziční populisti z radov Slobodných či euroskeptickej strany Team Stronach dnes dokonca požadovali neodkladné obnovenie hraničných kontrol na rakúsko-maďarskej štátnej hranici.
Kriticky sa o zámeroch Budapešti vyjadril aj taliansky premiér Matteo Renzi.
Európska únia už v utorok vyzvala Maďarsko, aby neodkladne objasnilo jednostranné vypovedanie úpravy o migrantoch známej pod označením Dublin III.
Hovorkyňa Európskej komisie v Bruseli pripomenula, že dublinský systém neumožňuje dočasné zastavenie transferov utečencov signatárskymi štátmi.
EK súčasne požiadala Budapešť, aby neodkladne poskytla informácie o tom, čo robí pre vyriešenie problému s utečencami, ako aj špecifikovala charakter a rozsah v zdôvodnení uvedených “technických dôvodov”.
Maďarsko informovalo o opatrení prijatom na dobu neurčitú, ktoré v praxi znamená, že krajina neprijme viac na svoje územie ani utečencov, ktorí sa cez jej územie dostali do iných štátov únie, prostredníctvom systému DubliNet kompetentné úrady SR, ako aj Belgicka, ČR, Dánska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Nórska, Poľska, Rakúska, Švédska a Veľkej Británie.
Slovensko pripravuje opatrenia, aby bolo schopné zvládať situáciu po rozhodnutí Maďarska prerušiť prijímanie žiadateľov o azyl vracaných z členských štátov EÚ. Po skončení výjazdového rokovania vlády to dnes v Ružomberku uviedol minister vnútra Robert Kaliňák. Šéf slovenského rezortu vnútra vyjadril počudovanie nad rozhodnutím, readmisné dohody a ďalšie pravidlá také niečo podľa jeho slov neumožňujú.
Predseda vlády SR Robert Fico kritizoval Európsku úniu. Podľa jeho slov nereagovala na problém malej krajiny, akou Maďarsko je, tak adekvátne ako v prípade veľkých krajín. “Fakt je ten, že dnes hovoríme o Grécku a hovoríme o Taliansku, väčší počet migrantov a utečencov ale došiel na územie Maďarska,” upozornil. Premiér povedal, že treba rešpektovať Maďarsko, “pokiaľ ide o obrovský tlak, ktorému je vystavené z hľadiska migračných vĺn”. Najnovšie rozhodnutie krajiny by podľa Fica malo byť predmetom bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní. “Ja by som teraz v žiadnom prípade nevyvolával emócie. Sadneme si a vyriešime to, ako sa nám podarilo vyriešiť všetko ostatné,” doplnil.
8 6 5 12 20 le rsc
Washington 23. júna (SITA) – Spojené štáty privítali pondelňajšie predĺženie sankcií Európskej únie voči Rusku pre jeho akcie na Ukrajine a zdôraznili, že medzinárodné spoločenstvo zostáva voči agresii Moskvy jednotné.
Tento krok EÚ je “známkou rozhodnosti medzinárodného spoločenstva zaistiť, aby prezident (Vladimir) Putin rešpektoval základné medzinárodné normy,” citovala agentúra DPA hovorcu Bieleho domu Josha Earnesta.
Ministerstvo zahraničných vecí USA zdôraznilo, že sankcie sú spojené s uplatnením mierového plánu z Minska.
“Dúfame, že všetky krajiny odsúdia agresívne akcie Ruska na Ukrajine a pripoja sa k medzinárodnému spoločenstvu uvalením sankcií,” povedal hovorca John Kirby.
3 žab dem
Moskva 18. júna (SITA) – Ruský minister hospodárstva Alexej Uľukajev dnes vyhlásil, že Moskva sotva prijme nové protiopatrenia, ak sa EÚ rozhodne ponechať v platnosti existujúce sankcie uvalené na Rusko za jeho angažovanie sa v kríze na Ukrajine.
Uľukajev však súčasne považuje za pravdepodobné ponechať v platnosti embargo na dovoz potravín ako odvetnej reakcie na zachovanie sankčného režimu zo strany EÚ.
“My jednoducho zachováme status quo pre potravinové embargo (prijaté) v reakcii na režim sankcií z minulého roku… Ak sankcie trvajú, embargo na potraviny (sa zachová) tiež – ide o symetrické opatrenie a môže byť s istými nuansami predĺžené”, – povedal minister pre agentúru RIA Novosti.
Súčasne vyjadril pochybnosti o zavedení ruských sankcií v iných oblastiach ako reakcie na najnovší postup EÚ. “Myslím si, že je to nepravdepodobné,” – povedal Uľukajev.
Výnos o zákaze dovozu potravín z viacerých krajín západnej Európy, ktoré uplatňujú sankcie voči Moskve, podpísal ruský prezident Vladimir Putin vlani 6. augusta. Výnos má ročnú platnosť. V zozname je hovädzie a bravčové mäso, ovocie, hydina, syry a mliečne výrobky, orechy a iné produkty.
Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v stredu v Bruseli dohodli na predĺžení sankcií uvalených na Rusko o ďalších šesť mesiacov, do konca januára 2016.
Sankcie znamenajú zákaz udeľovania víz a zmrazenie účtov na území EÚ zodpovedným ruským alebo ukrajinským prorusky orientovaným činiteľom, ktorí sú spájaní s udalosťami na východe Ukrajiny. Znamenajú tiež reštriktívne opatrenia proti viacerým ruským spoločnostiam z oblasti vojenského a ropného priemyslu a bankovníctva.
Sankcie uvalené na Rusko po jeho anexii Krymu a rozpútaní ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny vypršia koncom júla. Dovtedy musí EÚ prijať rozhodnutie o ich zrušení alebo predĺžení.
1 12 20 pel dem
BERLÍN 18. júna (SITA, Reuters) – Grécky premiér Alexis Tsipras v komentári pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel opäť dôrazne odmietol požiadavku veriteľov na znižovanie dôchodkov. Tvrdenia, že nemeckí daňoví poplatníci platia Grékom mzdy a dôchodky, označil za “mýtus” a dodal, že Gréci, napriek všeobecne rozšírenému názoru, pracujú dlhšie ako Nemci.
“Nekompromisná požiadavka na škrty (v dôchodkoch) v krajine s 25-percentnou mierou nezamestnanosti, kde je polovica mladých ľudí nezamestnaná, povedie iba k ďalšiemu zhoršeniu už beztak dramatickej sociálnej situácie,” napísal Tsipras. Ako ďalej uviedol, dôchodky sú jediným zdrojom príjmov pre nespočetné grécke domácnosti. Grécko medzi rokmi 2010 a 2014 znížilo sociálne výdavky vrátane dôchodkov o 50 %, čo znamená, že ďalšie škrty v tejto citlivej oblasti sú nemožné, zdôraznil grécky premiér.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 mld. eur. Poslednú splátku 7,2 mld. eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Platobná neschopnosť hrozí Grécku už koncom tohto mesiaca, kedy majú Atény splatiť MMF dlžnú čiastku v celkovej výške 1,6 mld. eur. O gréckej dlhovej kríze rokujú vo štvrtok ministri financií členských štátov eurozóny.
Vyšlo aj v EKO
BRUSEL 17. júna (SITA, Reuters) – Veľvyslanci členských štátov Európskej únie sa v stredu dohodli na predĺžení protiruských sankcií o šesť mesiacov do konca januára 2016. Informovala o tom agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na diplomatické zdroje. Ministri zahraničných vecí európskej dvadsaťosmičky sa stretávajú v pondelok v Luxemburgu. Po dohode, ktorá vzišla zo stretnutia veľvyslancov v Bruseli, možno očakávať, že predĺženie sankcií schvália jednomyseľne, uviedli zdroje.
Ekonomické sankcie zaviedla EÚ vlani v júli ako odpoveď na ovládnutie ukrajinského Krymu Ruskom. Brusel tiež Moskvu obviňuje z podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Terčom sankcií sú ruská energetika, zbrojársky priemysel a finančný sektor. Ich prípadné zrušenie EÚ podmieňuje dôsledným uplatňovaním aprílovej dohody z Minska o zastavení bojov na východe Ukrajiny.
LONDÝN 1. júna (SITA/Reuters) – Vplyvný poslanec nemeckého parlamentu blízky kancelárke Angele Merkelovej v pondelok spochybnil zámer Británie pozmeniť zmluvy o EÚ pred tým, ako budú Briti hlasovať v referende o členstve v európskom bloku. Predseda zahraničného výboru Bundestagu Norbert Röttgen počas vystúpenia pred novinármi v rezidencii nemeckého veľvyslanca v Londýne taktiež povedal, že Británia by mala referendum uskutočniť čo najskôr. Vyjadril pritom presvedčenie, že hlasovanie naplánované na rok 2017 má väčšiu súvislosť s rozkolom vnútri britskej Konzervatívnej strany pod vedením premiéra Davida Camerona, než s riešením problémov v EÚ.
“Pozmenenie zmlúv v priebehu dvoch rokov nemôžem považovať za realistickú možnosť,” povedal zákonodarca z Merkelovej Kresťanskodemoratickej únie Nemecka (CDU). Nemecko si podľa neho želá zotrvanie Británie v EÚ, musí však zvážiť, aké sú možnosti. Cameron vyhlasuje, že uprednostňuje pokračovanie členstva v únii, tá sa však podľa neho musí zreformovať, keďže terajší vzťah medzi Londýnom a Bruselom podľa neho nezodpovedá britským záujmom. Reformné návrhy plánuje podrobnejšie načrtnúť na najbližšom zasadnutí Európskej rady v dňoch 25. a 26. júna. V rámci minulotýždňovej cesty v piatok navštívil Berlín, kde mu Merkelová prisľúbila spoluprácu v záujme dosiahnutia dohody.
Cameron minulý rok prisľúbil, že v prípade volebného víťazstva, ktoré v máji naozaj dosiahol, vypíše do roku 2017 referendum o budúcnosti voličmi často krizizovaného členstva jeho krajiny v EÚ. Pred tým chce však vyjednať nové podmienky členstva, čo bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. “Povedali by sme, že čím skôr, tým lepšie,” povedal na margo referenda Röttgen.
LISABON, WASHINGTON 28. mája (SITA, Reuters) – Odchod Grécka z eurozóny by nespôsobil návrat do situácie z roku 2012, ale existujú riziká šírenia problémov. Zároveň by to zmenilo povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá. Uviedla to vo štvrtok viceprezidentka medzinárodnej ratingovej agentúry Moody’s Kathrin Mühlbronnerová. “Nemyslíme si, že odchod Grécka by bol bez následkov,” povedala Mühlbronnerová v rozhovore pre Reuters. “Odchod Grécka by zmenil tvár a povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá a ukázalo by sa, že taká nie je,” konštatovala. Dodala, že Portugalsku by hrozilo, že sa do krajiny rozšíria problémy.
Hovorca Medzinárodného menového fondu (MMF) vo štvrtok uviedol, že Grécko nepožiadalo o posunutie svojich splátok fondu na záver júna. Podľa pravidiel MMF každá krajina, ktorá má v jednom mesiaci fondu uhradiť niekoľko splátok dlhu, sa môže rozhodnúť, že ich spojí a uhradí všetko v závere mesiaca. Atény majú v júni fondu uhradiť zhruba 1,6 mld. eur, pričom prvých 300 mil. eur je splatných 5. júna.
Grécka vláda chce dosiahnuť dohodu so svojimi poskytovateľmi úverov výmenou za reformy do nedele. Mohlo by to znamenať, že krajina dostane ďalšie pôžičky v sume 7,2 mld. eur s cieľom odvrátiť bankrot. Veritelia Grécka, čiže eurozóna a MMF, však naznačili, že dohoda zďaleka nie je na dosah. “Samozrejme rokovania s Gréckom pokračujú, ale stále treba urobiť veľa práce,” povedal novinárom hovorca MMF Bill Murray.
Vyšlo aj v ZAH
PEKING 6. mája (SITA/Reuters) – Nikto nemá záujem na destabilizácii a izolácii Ruska, pričom sankcie zostávajú v platnosti len preto, lebo minské dohody o mieri na východe Ukrajiny nie sú plne implementované. V stredu počas návštevy Pekingu to študentom tamojšej univerzity povedala šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová. Zároveň zdôraznila, že porušovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny zo strany Ruska vyvoláva obavy na celom svete. “Prioritou Európy je zastavenie násilia na východe Ukrajiny,” vyhlásila s tým, že EÚ sa v tejto súvislosti sústredí na dodržiavanie minských dohôd, ktoré považuje za najlepší spôsob ukončenia ukrajinského konfliktu. Sankčná politika voči Rusku je podľa nej jedným z nástrojov, ako dosiahnuť tento cieľ. “Neskončíme s ňou, kým nebudú minské dohody plne uvedené do praxe,” povedala Mogheriniová.
Moskva popiera obvinenia Kyjeva a Západu, že na pomoc proruským povstalcom posiela vojakov aj zbrane. EÚ aj USA zaviedli voči Rusku diplomatické aj ekonomické sankcie za anexiu Krymu a jeho aktivity na východe Ukrajiny. Ruský minister Sergej Lavrov naposledy včera označil sankcie za nelegitímne a kontraproduktívne. Vyhlásil tiež, že “niekto v EÚ” sa snaží zaistiť, aby prímerie na Ukrajine nebolo dodržiavané v záujme uchovania sankcií. “Destabilizované a izolované Rusko nie je v záujme EÚ, no musia sa rozhodnúť sami,” odpovedala mu Mogheriniová.
BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Účasť vrcholových predstaviteľov členských krajín EÚ na moskovských oslavách ukončenia II. svetovej vojny bude podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša slúžiť len politickej propagande ako dôkazový materiál, že ruská agresívna politika má podporu aj na Západe. Ako povedal Frešo dnes pre agentúru SITA, je mnoho dobrých príležitostí a mnoho spôsobov, ako si uctiť pamiatku obetí II. sv. vojny. Medzi tými horšími však bude účasť slovenského predsedu vlády na oficiálnych oslavách v Moskve. “Zásluhy a účasť sovietskej armády na porážke nacizmu a ukončení II. svetovej vojny sú nespochybniteľné, no v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie u nášho východného suseda je toto gesto nezrozumiteľné,” uviedol Frešo.
Na Slovensku je podľa Freša viac ako 9 100 vojnových hrobov a viac ako 2 800 pietnych miest a symbolov, ktoré sa viažu na II. sv. vojnu. “Toto sú miesta, kde si všetci doma môžeme a verím, že aj pripomenieme obete ničivej vojny, podobne ako náš prezident,” uviedol Frešo. SDKÚ-DS vyzýva všetkých občanov, pre ktorých nie je ôsmy máj len dňom pracovného voľna, ale sviatkom konca vojny, aby vzdali úctu našim predkom, vďaka ktorým dnes žijeme, položením kvetov pri ktoromkoľvek pamätníku venovanému obetiam druhej svetovej vojny. „Koniec vojny je oslavou slobody pre všetkých a náš vzťah k tejto udalosti je diametrálne iný ako má predseda vlády,” povedal poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Premiér Robert Fico už ohlásil, že 9. mája pôjde na oslavy konca druhej svetovej vojny do Moskvy. Predtým sa zúčastní na oslavách v poľskom Gdansku, na Slovensku v Liptovskom Mikuláši a ukrajinskom Kyjeve.
Vyšlo aj v EKO
BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Európska komisia (EK) urobila ďalší krok k naplneniu jednej zo svojich priorít. V stredu prijala stratégiu na vybudovanie jednotného digitálneho trhu v Európe, ktorý má odstrániť regulačné obmedzenia a suplovať 28 vnútroštátnych trhov.
Ako uviedla Ingrid Ludviková zo zastúpenia EK na Slovensku, plne fungujúci jednotný digitálny trh by mohol priniesť do nášho hospodárstva 415 miliárd eur ročne a vytvoriť stovky nových pracovných miest. Zjednodušiť sa má online nakupovanie či prístup k digitálnemu obsahu. “Chcem vidieť celokontinentálne telekomunikačné siete, digitálne služby, ktoré prekračujú hranice štátov, a vlnu európskych inovatívnych začínajúcich podnikov. Chcem, aby kdekoľvek v Európe všetci spotrebitelia využívali najlepšie ponuky a každý podnik mal prístup na čo najväčší trh,” uviedol predseda komisie Jean-Claude Juncker.
Stratégia je postavená na troch pilieroch, a to lepšom prístupe spotrebiteľov a podnikov k digitálnym tovarom a službám v EÚ, vytváraní vhodných a rovnakých podmienok pre digitálne siete a rozvoj inovačných služieb a maximalizácii rastového potenciálu digitálneho hospodárstva. Obsahuje celkovo 16 opatrení, ktoré majú byť predložené do konca roka 2016.