BRUSEL 30. júna (SITA, Reuters) – Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na poslednú chvíľu ponúkol Grécku návrh na dosiahnutie dohody. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na európske aj grécke zdroje. V rámci tejto dohody musí grécky premiér Alexis Tsipras poslať súhlasné písomné stanovisko včas pre mimoriadne stretnutie ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup). Zároveň v rámci ponúknutej dohody musí v kampani pred referendom podporiť možnosť dohody Grécka s veriteľmi. Referendum sa uskutoční 5. júla.
Podľa agentúry Reuters je však iba malá šanca, že Tsipras je pripravený zmeniť svoj opakovane odmietavý postoj k dohode týkajúcej sa úsporných opatrení. Takéto dohody odmietal totiž s tým, že sú pre Grécko “ponížením”. Grécky vládny predstaviteľ uviedol, že vláda si so záujmom vypočula návrhy, no dodal: “Alexis Tsipras v nedeľu povie ‘nie’.”
Tsipras by musel poslať súhlasné stanovisko s návrhmi zverejnenými v nedeľu a prisľúbiť podporu dohode v kampani pred referendom.
Reformy ponúknuté Grécku počítajú napríklad s tým, že pre hotelové služby bude platiť nižšia sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 13 % a nie pôvodne plánovaná sadzba na úrovni 23 %. Nie je jasné, či nastali nejaké dodatočné zmeny.
Ak by Grécko ponuku akceptovalo, ministri financií eurozóny by mohli prijať stanovisko, v ktorom sa hovorí, že prísľub zvážiť predĺženie splatnosti dlhopisov, zníženie úrokových sadzieb a rozšírenie moratória na úroky z pôžičky od eurozóny by sa mohol uplatniť v októbri.
Ponuka je podmienená listom adresovanom Junckerovi, šéfovi Eurogroup Jeroenovi Dijsselbloemovi, nemeckej kancelárke Angele Merkelovej a francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandeovi. Grécko to musí stihnúť v čase, v ktorom bude možné dohodnúť núdzové stretnutie Eurogroup.
Brusel 25. júna (SITA) – Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes potvrdil, že nemá v úmysle zmeniť pôvodný návrh EK na prerozdelenie utečencov prostredníctvom povinných kvót medzi členské štáty únie, a to aj napriek výhradám viacerých krajín EÚ. Uviedol to dnes krátko pred otvorením dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, na ktorom sa bude riešiť otázka migrantov v Európe.
“Dali sme tento návrh na stôl a chceme ho udržať taký ako je”, uviedol Juncker počas spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Martinom Schulzom. Vyjadril pritom presvedčenie, že jeho projekt získa kladné stanovisko aj od ostatných inštitúcií – EP a Rady (členských štátov).
Komisia v apríli predložila plán, ktorý stanovuje povinné kvótový prerozdelenia azylantov z Grécka a Talianska medzi ďalších 23 členských štátov. V prvej fáze by išlo o presídlenie 40.000 utečencov pôvodom zo Sýrie a Eritrey. Malo by sa tak diať podľa kľúča, ktorý berie do úvahy HDP každej krajiny, počet jej obyvateľov, mieru nezamestnanosti a počet už prijatých utečencov.
Tento návrh bude počas summitu EÚ hlavnou témou rokovania premiérov a prezidentov členských krajín. Už pred summitom bolo jasné, že vznikli dva názorové tábory, keď Junckerovu iniciatívu podporujú krajiny najviac postihnuté prílivom utečencov (Taliansko, Grécko, Nemecko, Rakúsko alebo Švédsko), ale asi polovica krajín EÚ vyjadrila voči tomuto návrhu vážne výhrady. Vlády viacerých krajín, vrátane Slovenska a Českej republiky, požadujú namiesto povinných kvót dobrovoľný mechanizmus pre prijímanie utečencov.
Juncker od začiatku bráni návrh EK, pričom argumentuje potrebou európskej solidarity a pracovnej sily pre starnúcu Európu. Odporcovia naopak tvrdia, že navrhnutý plán by len posilnil fenomén nelegálneho prisťahovalectva a tiež protiimigrantské nálady väčšinovej verejnosti.
Podľa údajov EÚ od začiatku tohto roka vstúpilo na európsku pôdu vyše 100.000 ilegálnych prisťahovalcov, najviac z nich – okolo 60.000 – sa ocitlo v Taliansku.
Brusel 25. júna (SITA) – Európsky parlament (EP) schválil v stredu zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Toto nariadenie podporil aj slovenský europoslanec Ivan Štefanec (nezávislý/Európska ľudová strana), ktorý v Junckerovom balíku vidí šancu na oživenie európskej ekonomiky.
“Investičný balík, ktorý predstavila Európska komisia, má za cieľ opäť naštartovať európsku ekonomiku a do budúcnosti zabezpečiť našu konkurencieschopnosť voči zvyšku sveta. Hospodárska kríza spôsobila, že chuť investorov vkladať kapitál do rizikovejších projektov, sa rapídne znížila,” skonštatoval slovenský europoslanec. Spresnil, že pokles investícií zasiahol najmä malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria až 99 percent všetkých podnikov v Európe a dlhodobo trpia nedostatkom kapitálu.
Štefanec upozornil, že nový fond tým, že na seba preberie riziko, otvorí priestor pre rozvoj podnikateľských aktivít a zároveň pre nárast zamestnanosti.
Podľa jeho slov je významným posunom oproti predchádzajúcim programom fakt, že vďaka multiplikačnému efektu nebude mať investičný plán veľký dopad na európske financie. Na druhej strane však riziko vidí v stave slovenského podnikateľského prostredia.
“Počet podporených projektov nie je pre jednotlivé krajiny dopredu daný. Tok financií sa bude odvíjať od množstva aktivít realizovaných cez súkromný sektor. Malé a stredné podniky sú však súčasnou vládou dlhodobo zanedbávané,” upozornil Štefanec. Tento stav spolu s viacerými prepojeniami veľkých firiem na vládnucu stranu podľa neho môže spôsobiť, že potenciál Slovenska nebude dostatočne využitý a EFSI bude mať v našej krajine podobne smutný osud ako eurofondy.
Slovensko by sa podľa Štefanca malo okrem veľkých infraštruktúrnych projektov sústrediť hlavne na energetiku, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov, a investície do vedy a výskumu.
Brusel 23. júna (SITA) – Mimoriadny summit lídrov eurozóny, ktorý sa skončil v pondelok krátko pred polnocou, vyústil do politického odkazu, že nové proreformné návrhy gréckej vlády sú podstatným dokumentom, ktorým sa v najbližších dvoch dňoch budú zaoberať Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Ministri financií eurozóny dostali čas do stredajšej polnoci, aby odobrili alebo odmietli reformné úsilie Atén.
Rokovania medzi gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom a jeho 18 rezortnými kolegami na summite eurozóny podľa očakávania skončili bez prelomového rozhodnutia ohľadom novej finančnej pomoci pre Grécko.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker po skončení summitu uviedol, že návrhy, ktoré grécka vláda v pondelok predložila na posúdenie – hoci prišli s určitým oneskorením -, sú významným krokom pre splnenie očakávaní troch hlavných veriteľov zapojených do záchranného procesu gréckych štátnych
“Verím, že euroskupina v stredu dodá výsledky, ktoré potom vo štvrtok budú predložené Európskej rade. Som presvedčený, že to nie je len náš zámer dokončiť rozhodovací proces v priebehu tohto týždňa – dokončíme proces ešte tento týždeň,” vyjadril nádej predseda exekutívy EÚ.
Na druhej strane litovská prezidentka Dalia Grybauskaite uviedla, že pondelňajší summit bol dobrý z hľadiska procesu, avšak zlý čo sa týka samotného výsledku.
“Nasledovných 48 hodín bude absolútne dôležitých. Ešte stále nemáme pocit, že grécka vláda naozaj chápe, čo by sa mohlo stať … ak nezoberie zodpovednosť za budúcnosť krajiny do vlastných rúk,” pripomenula litovská prezidentka.
O osude Grécka budú rozhodovať už v stredu ministri financií eurozóny, ktorých rozhodnutie potom ovplyvní priebeh dvojdňového summitu EÚ (25.-26. júna).
Správa “FINANCIE: Brusel odmietol najnovší grécky návrh“ rozšírená o ďalšie informácie v treťom a štvrtom odseku
BRUSEL 10. júna (SITA, Reuters) – Nový návrh gréckej vlády na odblokovanie finančnej pomoci výmenou za reformný program nezodpovedá dohode z minulotýždňových rokovaní medzi gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom a predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom. Vyhlásil to v stredu hovorca komisie Margaritis Schinas. Európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici negatívny postoj gréckej vláde tlmočil už v utorok, keď uviedol, že najnovší plán neodráža výsledky diskusií medzi Aténami a komisiou, dodal hovorca. Ako ďalej uviedol, na technickej úrovni pokračuje úsilie s cieľom prekonať rozdielne pozície a vytvoriť podmienky pre jednoznačnú zhodu všetkých 19 členov eurozóny, v tejto fáze je ale podľa komisie iniciatíva jednoznačne na gréckej strane.
Grécko sa potrebuje s medzinárodnými veriteľmi dohodnúť na uvoľnení zadržiavanej finančnej pomoci. Atény musia koncom tohto mesiaca uhradiť Medzinárodnému menovému fondu dlžné čiastky v celkovej výške 1,6 mld. eur a bez peňazí z existujúceho úverového programu krajine hrozí platobná neschopnosť. Najnovšie návrhy s cieľom dosiahnuť odblokovanie pomoci predložilo Grécko komisii v utorok. Spory Atén s veriteľskými inštitúciami sa týkajú najmä rozpočtového deficitu, reforiem na trhu práce a dôchodkového systému.
Predĺženie druhého záchranného programu Grécka je pritom podľa hovorcu nemeckého ministerstva financií teoreticky možné, nie je však vhodné teraz o takomto kroku hovoriť. “Áno samozrejme, teoreticky je to možné. Už sme tento program predĺžili dvakrát, v decembri a v súčasnosti do 30. júna,“ odpovedal Martin Jäger na otázku o možnom predĺžení.
“Táto otázka však nie je otázka, ktorá by vôbec teraz bola v agende. Sústreďujeme sa na dosiahnutie úspešného konca súčasného programu do konca mesiaca. Tieto rokovania sú na programe. Hovoríme o podstate, o splnení podmienok programu. Akékoľvek rokovania o predĺžení programu teraz nie sú namieste,“ doplnil.
Vyšlo aj v EKO
KRÜN 8. júna (SITA/Reuters) – Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v nedeľu obvinil gréckeho premiéra Alexisa Tsíprasa, že skresľuje návrhy medzinárodných veriteľov a vyzval ho, aby rýchlo predložil alternatívne návrhy. Grécko s veriteľmi rokuje o pomoci, ktorú získa výmenou za reformy. Juncker vyjadril podráždenie súvisiace s gréckym premiérom Tsiprasom, ktorý v piatok v gréckom parlamente označil návrhy veriteľov za “absurdné“. Juncker vyhlásil, že považuje Tsíprasa za priateľa, doplnil však, “že je potrebné rešpektovať určité minimálne pravidlá, aby ním ostal“.
Juncker vyhlásil, že ďalšie rokovania s Tsíprasom a inými lídrami eurozóny očakáva popri summite EÚ a štátov Latinskej Ameriky, ktorý štartuje v stredu v Bruseli. Znovu uistil, že odchod Grécka z eurozóny nie je možnosťou. Poznamenal však, že to neznamená, že “má klobúk, z ktorého dokáže vytiahnuť zajaca“ a zabrániť tak odchodu Grécka z eurozóny.
Na otázku o tom, aký je konečný termín na dohodu Grécka s veriteľmi, reagoval Juncker zdržanlivo. “Určite tam bude konečný termín,“ povedal Juncker, o dátume však nehovoril.
BRUSEL 7. júna (SITA, Reuters) – Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v sobotu údajne odmietol telefonický rozhovor s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Dôvodom je to, že Grécko doposiaľ nezaslalo reformné návrhy sľúbené na štvrtok. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľa EÚ. Grécko však tieto správy odmieta.
“Nenastal, žiadny pokrok, nebolo o čom diskutovať,“ uviedol predstaviteľ EÚ. Tsipras sa mal na ďalších rokovaniach v Bruseli objaviť v piatok, neprišiel však. V gréckom parlamente označil podmienky ponúkanej pomoci za absurdné. Správy o tom, že by Juncker odmietol rozhovor s Tsiprasom však v sobotu poprel jeden z členov gréckej vlády. “Nie je to pravda,“ povedal. Zároveň doplnil, že Atény naďalej čakajú na reakciu veriteľov k nedávnym reformným návrhom.