Maďarsko

Srbsko odsúdilo rozhodnutie Maďarska vybudovať bariéru proti utečencom

Belehrad 25. júna (SITA) – Srbsko ostro kritizovalo Maďarsko, ktoré trvá na vybudovaní hraničnej bariéry s cieľom zastaviť prílev utečencov. Belehrad preto vyzval Európsku úniu, aby sa vyjadrila, či bude tolerovať na svojom území takéto bariéry, napísala dnes agentúra AP.

“Domnieval som sa, že Berlínsky múr už padol, ale teraz sa tu stavajú nové múry,” povedal dnes srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič, ktorý tým reagoval na bariéru, ktorá v rokoch 1961-1989 rozdeľovala Berlín. “Európa sa musí rozhodnúť, či doby stavania múrov patria do minulosti, alebo do budúcnosti,” dodal.

Nereagujúc na pohŕdanie a kritiku zo strany medzinárodného spoločenstva maďarská vláda oznámila, že postaví dočasnú obrannú bariéru na svojej južnej hranici so Srbskom tak rýchlo, ako to len bude možné.

“Sme absolútne a prudko proti ich (Maďarska) rozhodnutiu vybudovať bariéru,” konštatoval Dačič na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym kolegom Nikosom Kotziasom. Podľa neho tu už nejde iba o záležitosť, ktorá sa týka len Srbska a Maďarska alebo Grécka, ale záležitosť, ktorú musí rozriešiť Európa.

Podľa Kotziasa, ktorého krajina je jednou z najviac zasiahnutých prílevom utečencov, musí Európska únia konať skôr, než tento problém dosiahne omnoho dramatickejšiu úroveň.

Od začiatku tohto roka vstúpilo na územie Maďarska nelegálne okolo 60.000 ľudí, prevažne cez hranicu so Srbskom. Utečenci požiadajú v Maďarsku o azyl, na jeho území sa však dlho nezdržia a skôr, než úrady posúdia ich žiadosti, presúvajú sa ďalej do západoeurópskych krajín ako Rakúsko, Nemecko či Švédsko.

Maďarská vláda nariadila 17. júna ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi, aby do týždňa pripravil projekt na vybudovanie štyri metre vysokého dočasného plota na fyzické uzatvorenie hraníc so Srbskom. Plot má vytvoriť prekážku ilegálnym migrantom na 175 kilometrov dlhom hraničnom úseku.

2 20 clu rsc

čítať viac

Poslanci EP odsúdili vyhlásenia maďarského premiéra Viktora Orbána

ŠTRASBURG 10. júna (SITA) – Európsky parlament (EP) prostredníctvom v stredu schváleného uznesenia vyzval Európsku komisiu (EK), aby posúdila situáciu v Maďarsku a zaviedla mechanizmus každoročného hodnotenia stavu demokracie, právneho štátu a základných práv vo všetkých členských štátoch. Znovuzavedenie trestu smrti v Maďarsku by podľa poslancov bolo v rozpore so zmluvami a Chartou základných práv únie. Parlament tiež označil za zavádzajúcu, neobjektívnu a nevyváženú verejnú konzultáciu o migrácii, ktorú iniciovala maďarská vláda. Uznesenie, ktoré europoslanci v stredu schválili pomerom hlasov 362 (za): 247 (proti): 88 (zdržalo sa hlasovania), odsudzuje opakované vyhlásenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána o možnom obnovení trestu smrti v krajine a poukazuje na povinnosť predsedov vlád ísť príkladom.

Maďarský premiér Viktor Orbán 28. apríla vyhlásil, že je potrebné začať verejnú diskusiu o znovuzavedení trestu smrti v krajine. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz po telefonickom rozhovore s premiérom Orbánom, ktorý sa uskutočnil dňa 30. apríla, vydal stanovisko, podľa ktorého ho Viktor Orbán uistil, že maďarská vláda neplánuje vykonať žiadne kroky smerujúce k znovuzavedeniu trestu smrti v krajine a bude rešpektovať a ctiť si záväzky vyplývajúce zo zmlúv EÚ a jej legislatívy. Napriek tomuto uisteniu však nasledujúci deň, 1. mája, premiér Orbán v rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas zopakoval svoje predošlé vyhlásenia o možnom znovuzavedení trestu smrti. Verejná konzultácia o migrácii bola iniciovaná maďarskou vládou v máji 2015.

Otázkou možného znovuzavedenia trestu smrti v krajine EÚ – a z toho vyplývajúcich následkov, sa 7. mája zaoberal na naliehavú žiadosť Konferencie predsedov (predseda EP a lídri politických skupín) Výbor EP pre občianske slobody.

Vzťahy Slovenska a Maďarska sú za posledné obdobie najlepšie

BRATISLAVA 7. júna (SITA) – Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sú podľa maďarskej veľvyslankyne v SR Évy Czimbalmos Molnár za posledné obdobie najlepšie. Ako povedala v rozhovore pre agentúru SITA, aj najlepšie susedské vzťahy však môžu charakterizovať menšie nedorozumenia, ktoré treba riešiť v kultivovanej forme. „Tradície a zložitosť našich vzťahov nadobudnutých v predchádzajúcich storočiach tvoria živnú pôdu pre problémy, ale spolupráca musí byť budovaná na základe vzájomnej odkázanosti a spoločných záujmov,“ zdôraznila veľvyslankyňa.

Tisícročné spolužitie medzi našimi národmi podľa veľvyslankyne vytvorilo mnoho styčných bodov, ktoré nás spájajú. „Žili sme v spoločnej krajine, preto naše dejiny sú úzko previazané. Mentalita našich národov spomedzi našich susedov je k sebe najbližšie. Kultúrna podobnosť popri jazykových rozdieloch je dodnes silno citeľná,“ konštatovala. Jej cieľom je, aby Maďarsko zblížiť so Slovenskom a jeho hlavným mestom. Preto maďarské veľvyslanectvo pripravuje od pondelka v Bratislave Týždeň maďarskej kultúry pod názvom „Viac ako sused“.

Maďarsko sa chce v Bratislave predstaviť kultúrou. „My, Maďari, sme známi našou pohostinnosťou, bohatou kultúrou, jedlami a nápojmi. Dúfam, že v ponuke maďarského týždňa každý si nájde pre seba tú najlepšiu zábavu. Na Slovensku je známa maďarská hudba, súčasné umenie, jedlá, nápoje, ale je veľmi uznávaná aj láska Maďarov ku kultúre. Som o tom presvedčená, že napriek všetkým nedorozumeniam práve kultúra je tá, ktorá spája a vzájomne približuje národy a krajiny,“ dodala Éva Czimbalmos Molnár .

Maďarsko bude môcť prijať euro po roku 2020

BUDAPEŠŤ 2. júna (SITA, Reuters) – Maďarsko bude schopné rozvinúť svoju ekonomiku tak, aby bola vhodná pre vstup do eurozóny v ktoromkoľvek čase po roku 2020. Povedal to v utorok guvernér centrálnej banky krajiny György Matolcsy. “Teraz musíme trochu dlhšie čakať, ale ako guvernér centrálnej banky vidím, že Maďarsko bude schopné vytvoriť podmienky na vstup do eurozóny kedykoľvek po roku 2020,” konštatoval.

Matolcsy dodal, že Maďarsko by nebolo schopné riešiť ekonomickú krízu po roku 2008, keby použilo ortodoxnú hospodársku politiku typickú pre Európsku úniu a Medzinárodný menový fond. Budapešť pôvodne plánovala prijať spoločnú európsku menu v roku 2007, ale následná neopatrná fiškálna politika krajiny realizáciu tohto zámeru zmarila.

Orbán zdôraznil podporu členstva v EÚ aj NATO

BUDAPEŠŤ 29. mája (SITA/AP) – Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vyhlásil, že aj napriek rozdielnostiam v názoroch musí krajina zostať členom Európskej únie (EÚ) aj NATO.

Orbán v prejave, ktorý predniesol na slávnosti pri príležitosti jeho piatich rokov v úrade, opäť označil niektoré prísľuby EÚ ohľadom riešenia migrantskej krízy za “hraničiace so šialenstvom”. Napriek tomu však vyslovil, že je proti akémukoľvek pokusu krajiny o odchod z EÚ či NATO. Politik, ktorého vládna strana Fidesz v maďarskom parlamente zastáva väčšinu, povedal, že je v záujme Maďarska zlepšiť chod EÚ, nie však “odísť z nej”.

Opačný názor na vec dlhodobo zastáva ultranacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), ktoré označuje NATO za “bezpečnostné riziko” pre Maďarsko a zároveň trvá na uskutočnení referenda o zotrvaní v EÚ. Hnutie za lepšie Maďarsko je momentálne treťou najsilnejšou stranou v maďarskom parlamente.