Rusko

Moskva sa bráni, skritizovala správu USA o ľudských právach

Moskva 27. júna (SITA) – Ruské ministerstvo zahraničných vecí skritizovalo v piatok výročnú správu americkej diplomacie o stave ľudských práv vo svete ako politicky motivovanú a ignorujúcu porušovanie týchto medzinárodných záväzkov zo strany Ukrajiny. Informovala o tom v ten istý deň agentúra Reuters.

“Podobne ako predtým, predmetná správa oplýva spolitizovanými hodnoteniami a hrubými ideologickými šablónami. Jej metodológia je odtrhnutá od reality a zakladá sa na svojvoľnom zoraďovaní úrovne demokracie v jednotlivých štátoch bez možnosti odvolať sa,” uviedol hovorca ruskej diplomacie Alexandr Lukaševič.

Daný dokument je podľa neho “ukážkou amerického mentorovania v oblasti ľudských práv, vychádzajúceho z pomýlenej logiky americkej nepoškvrnenosti a zároveň problematickosti ostatných krajín”. Správa uvádza, že politický systém v Rusku je “čím ďalej diktátorskejší” a Moskva prijíma nové opatrenia na potlačenie disentu.

Podľa uvedeného hovorcu USA vo svojej správe “cynicky ignorujú rozsiahle a hrubé porušovanie ľudských práv ukrajinskými vojakmi” na východe krajiny. Kremeľ tvrdí, že americké hlásanie o slobode slova je v rozpore so zamlčovaním diskriminácie ruskej žurnalistiky v rade štátov Severnej Ameriky i

1 12 tth

čítať viac

Rusko uvažuje o rozšírení zákazu dovozu tovarov zo Západu

MOSKVA 24. júna (SITA, Reuters) – Rusko uvažuje o rozšírení zákazu dovozu západných tovarov o cukrárske výrobky, konzervované produkty z rýb a kvety. Ide o odpoveď Moskvy na západné sankcie voči Rusku. Povedal to v stredu ruský minister poľnohospodárstva Alexander Tkačev. Pôvodný zákaz dovozu západných potravín po skončení jeho platnosti v auguste chce Rusko predĺžiť o šesť mesiacov. Ide o reakciu na to, že svoje sankcie predlžuje Európska únia.

“Naozaj uvažujeme o ďalších návrhoch na zozname sankcií,” povedal Tkačev pre televíznu stanicu Rossija 24. Dodal, že ruské odvetvia cukrárenstva a produkcie kvetov sú dobre rozvinuté a na dobrú úroveň sa dostáva aj rybný priemysel. Ešte v úvode tohto týždňa ruský vládny predstaviteľ uviedol, že zoznam tovarov, ktorých dovoz je zakázaný, “zostáva v podstate nezmenený.”

Zákaz dovozu potravín z USA, EÚ, Austrálie, Kanady a Nórska Rusko prijalo s platnosťou na jeden rok v reakcii na západné sankcie. Opatrenia voči Moskve Západ zaviedol pre ruskú anexiu Krymu a pre to, že Rusko podľa západných krajín podporuje separatistov na východe Ukrajiny. Na doterajšom ruskom zozname zakázaného importu je ovocie, zelenina, mäso, hydina, ryby, mlieko a mliečne výrobky.

Ruská diplomacia vyjadrila hlboké sklamanie z predĺženia sankcií EÚ

Moskva 22. júna (SITA) – Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo dnes hlboké sklamanie nad tým, že “v EÚ sa znova presadil názor rusofóbnej loby”.

Ruský rezort diplomacie takto komentoval rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť o ďalšieho pol roka sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vývojom na Ukrajine. Ruské ministerstvo pripomenulo, že “kľúč na urovnanie vnútroukrajinskej krízy bol a zostáva v rukách Kyjeva”.

K rozhodnutiu Bruselu sa dnes vyjadril aj šéf kancelárie ruského prezidenta Sergej Ivanov, ktorého neprekvapuje, že k predĺženiu sankcií “došlo práve dnes – v Deň pamiatky a smútku” za obeťami Veľkej vlasteneckej vojny, ktorý si v Rusku pripomínajú v deň výročia vpádu nemeckých vojsk na územie Sovietskeho zväzu z 22. júna 1941.

Na otázku novinárov, či oznámenie o predĺžení sankcií v tento deň nepovažuje za prejav cynizmu, Ivanov odpovedal: “Vás to prekvapuje? Mňa, bohužiaľ, už dávno nie”.

Predseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Alexej Puškov sa domnieva, že predĺženie sankcií EÚ voči Rusku povedie k zmrazeniu súčasného politického konfliktu medzi Moskvou a Bruselom. Upozornil, že EÚ nevyvíja na Kyjev tlak, aby plnil mierové dohody podpísané v Minsku. “Tu vzniká slepá ulička pri urovnaní konfliktu, lebo Kyjev neprestáva s ostreľovaním, v dôsledku ktorého zomiera civilné obyvateľstvo,” vysvetlil Puškov.

V slepej uličke sú podľa Puškova aj vzťahy Ruska a EÚ, lebo Brusel “nerozširuje sankcie, ale ich ani nezmäkčuje, ani ich postupne neruší”. Upozornil, že keby EÚ začala postupne prehodnocovať sankcie, vyvolalo by to pozitívnu dynamiku, lebo by nasledovali odvetné opatrenia Moskvy, “čo by v perspektívne prinieslo istú normalizáciu vzťahov”. Puškov okrem toho vyslovil podozrenie, že na rozhodovanie EÚ mali vplyv USA.

V reakcii na rozhodnutie EÚ predĺžiť platnosť sankcií uvalených na Rusko prijme Moskva recipročné opatrenia, uviedol dnes hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Pripomenul, že pokiaľ ide o sankcie, základom prístupu Ruska je princíp vzájomnosti. Pred novinármi, ktorí ho žiadali o komentár k rozhodnutiu Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť platnosť sankcií voči Rusku do 31. januára 2016, Peskov znova uviedol, že Rusko považuje tieto opatrenia za ničím nepodložené a protiprávne. Dodal, že Moskva nikdy nebola iniciátorkou sankčných opatrení.

Agentúra TASS informovala, že predseda ruskej vlády Dmitrij Medvedev dnes nariadil vicepremiérovi Sergejovi Prichoďkovi pripraviť pre prezidenta Vladimira Putina návrh na predĺženie odvetných opatrení prijatých Ruskom v reakcii na sankcie EÚ. Platnosť ruských sankcií sa bude predlžovať recipročne – o šesť

Rusko vlani zakázalo dovoz potravín západoeurópskej výroby v reakcii sa sankcie EÚ uvalené na fyzické a právnické subjekty z Ruska a východu Ukrajiny.

1 12 20 pel dem

Patrušev: Nemá zmysel zasahovať do občianskeho konfliktu na Ukrajine

Moskva 22. júna (SITA) – Tajomník ruskej Rady bezpečnosti Nikolaj Patrušev dnes v rozhovore pre denník Kommersant uviedol, že “Rusko nebude zasahovať do konfliktu na juhovýchode Ukrajiny, nevyzýva svojich občanov, aby išli do Donbasu bojovať, a nemá v pláne ani zatvárať hranicu s Ukrajinou”.

Podľa Patruševa je Moskva pripravená poskytnúť podporu a pomoc utečencom z Ukrajiny. Poukázal na to, že ukrajinských utečencov neprijíma ani EÚ, ani USA.

Zdôraznil však, že nemá zmysel zasahovať do “občianskeho konfliktu” na Ukrajine. Dodal, že Rusko nevyzýva svojich občanov, aby tam išli bojovať, ale “reálne tomu (aby na Ukrajinu odišli) nemôže zabrániť”. Vysvetlil, že ruskí občania reagujú na rozprávanie svojich príbuzných-utečencov z Ukrajiny, ktorí podávajú svedectvá o “zverstvách, ku ktorým tam dochádza”. “A potom zapracujú emócie: ľudia tam (na Ukrajinu) odchádzajú a zapájajú sa (do bojov),” vyhlásil Patrušev.

Spresnil, že v snahe zabrániť odchodu dobrovoľníkov Rusko nemôže uzavrieť svoje hranice s Ukrajinou. Upozornil, že Rusko “už aj tak kŕmi” obyvateľstvo Donbasu, ktoré má “mimoriadne zložité životné podmienky”. Pripomenul, že normalizácia sociálno-ekonomickej situácie v Donbase je zakotvená aj v mierových protokoloch z Minska a “je to starosť Ukrajincov”, ktorí to však podľa Patruševa nerobia.

Vplyvný ruský politik v rozhovore pre denník Kommersant vyhlásil, že “na území Doneckej a Luhanskej oblasti nie sú žiadne teroristické zoskupenia”. “Všetko sa dá vyriešiť bez občianskej vojny, ak sa budú plniť minské protokoly. Ale nedeje sa tak,” upozornil. Dodal, že mnohé ukrajinské rodiny sú rozhádané pre názory na konflikt a ich členovia zaujímajú diametrálne odlišné postoje. Tento stav označil za “občiansky konflikt”.

Podľa jeho presvedčenia Moskva urobila pre realizáciu minských protokolov všetko – sabotuje ich však Kyjev, pretože nechce rokovať s predstaviteľmi “povstalcov z Donecka a Luhanska”.

Na pretrvávaní krízy má záujem Washington, ktorý je iniciátorom udalostí na Ukrajine, vyhlásil Patrušev. Vysvetlil, že demokraticky zvolený prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč Spojeným štátom nevyhovoval. USA sa rozhodli zosadiť ho násilným spôsobom, aj keď sa blížil koniec jeho funkčného obdobia a bolo jasné, že voliči by Janukovyča znova nezvolili.

“To bola ich politická chyba. Keby boli počkali, mohli doviesť ľudí, akých tam potrebovali, a to zákonným spôsobom. Ale oni (USA) iniciovali štátny prevrat. Keby nebol prevrat, neboli by ani udalosti na Kryme a východe Ukrajiny,” uviedol Patrušev.

Poukázal na to, že sociálno-ekonomická situácia na Ukrajine má tendenciu zhoršovať sa, preto USA “musia vymyslieť, prečo k tomu dochádza”. “Podľa ich logiky za všetko môže Rusko. Ich vôbec nezaujíma, čo sa bude diať na Ukrajine. Oni jednoducho potrebujú vyvíjať tlak na Rusko, tak to aj robia,” uviedol Patrušev.

12 pel gon

Ruská Duma dala v prvom čítaní zelenú predčasným parlamentným voľbám

Moskva 19. júna (SITA) – Poslanci dolnej komory ruského parlamentu schválili dnes v prvom čítaní návrh zákona, ktorý presúva budúcoročné parlamentné voľby o tri mesiace skôr. Kritici túto taktiku považujú za pokus oslabiť opozíciu, informovala tlačová agentúra AP.

Poslanci Štátnej dumy hlasovali za návrh pomerom hlasov 339-101 (jeden poslanec sa zdržal) v prvom z troch čítaní. Návrh musí potom ešte schváliť horná komora parlamentu a podpísať prezident Vladimir Putin.

Zákon predpokladá, že by sa parlamentné voľby namiesto decembra uskutočnili v septembri 2016. Pravdepodobne to prinesie menší záujem verejnosti o predvolebnú kampaň, keďže mnohí voliči budú počas leta dovolenkovať a tým pádom venovať menej pozornosti politike.

Vo štvrtok navrhol vplyvný ruský ekonóm a bývalý minister financií (2000-2011) Alexej Kudrin, že by ruský prezident mohol vypísať predčasné prezidentské voľby, aby získal mandát pre veľmi potrebné hospodárske reformy. Povedal to v Petrohrade na investičnom ekonomickom fóre. Putinovi končí prezidentský mandát v roku 2018.

2 žab dod

Sankcie proti Rusku pretrvajú minimálne do januára 2016

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 17. júna (SITA, Reuters) – Veľvyslanci členských štátov Európskej únie sa v stredu dohodli na predĺžení protiruských sankcií o šesť mesiacov do konca januára 2016. Informovala o tom agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na diplomatické zdroje. Ministri zahraničných vecí európskej dvadsaťosmičky sa stretávajú v pondelok v Luxemburgu. Po dohode, ktorá vzišla zo stretnutia veľvyslancov v Bruseli, možno očakávať, že predĺženie sankcií schvália jednomyseľne, uviedli zdroje.

Ekonomické sankcie zaviedla EÚ vlani v júli ako odpoveď na ovládnutie ukrajinského Krymu Ruskom. Brusel tiež Moskvu obviňuje z podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Terčom sankcií sú ruská energetika, zbrojársky priemysel a finančný sektor. Ich prípadné zrušenie EÚ podmieňuje dôsledným uplatňovaním aprílovej dohody z Minska o zastavení bojov na východe Ukrajiny.