EÚ predĺžila sankcie voči Rusku za stav na Ukrajine
BRUSEL – Veľvyslanci 28 členských krajín Európskej únie sa dnes na pracovnom stretnutí v Bruseli dohodli na ďalšom šesťmesačnom predĺžení sankcií voči ukrajinským a ruským činiteľom,…
Do prvej línie riešenia konfliktu na Ukrajine by sa mala postaviť aj EÚ
PARÍŽ – Ukrajinská kríza je európskou, pretože Ukrajina i Rusko sa hlásia k Európe, a to geograficky i historicky. Viac ako o imperiálnych ambíciách Moskvy…
Nespokojní Ukrajinci v Donecku protestovali proti politike Kyjeva
MOSKVA – Tisíce ľudí protestovali dnes v Donecku proti politike Kyjeva – v deň, keď si Ukrajina pripomína 24. výročie vyhlásenia nezávislosti od Sovietskeho zväzu, informovala…
Porošenko je pripravený na ústupok voči Donbasu ohľadom decentralizácie
KYJEV – Ukrajinský prezident Petro Porošenko je pripravený spraviť jediný ústupok voči separatistickému Donbasu na východe krajiny, a to pozmeniť ústavu ohľadom decentralizácie moci. Informovala…
Lukašenko: Musíme posilniť svoje hranice s Ukrajinou
MINSK – Bielorusko musí posilniť svoje hranice s Ukrajinou, vyhlásil dnes bieloruský prezident Alexander Lukašenko po prijatí správy od svojho tajomníka bezpečnostnej rady a ministra obrany.…
Figeľ: Je v našom záujme postarať sa o dobré vzťahy s Ukrajinou
BRATISLAVA – Ukrajina je najväčším susedom Slovenska, ale podľa predsedu KDH Jána Figeľa úroveň a rozsah našich dvojstranných vzťahov jej významu a potenciálu nezodpovedá. Ako…
Ukrajina zverejnila meno zajatého ruského vojaka
KYJEV – Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zverejnila dnes meno ruského dôstojníka, ktorého uplynulý víkend zajali ukrajinskí vojaci spolu s nákladom vojenského vybavenia. Je ním major Vladimir…
Rusko vyslalo do Donbasu ďalší humanitárny konvoj
MOSKVA – Do Donbasu vyrazil dnes v poradí už 34. humanitárny konvoj ruského ministerstva pre mimoriadne situácie, informovala agentúra TASS. Konvoj vyrazil k rusko-ukrajinským hraniciam zo…
Ukrajinu čaká nejasná budúcnosť: Dúfa v ďalšiu finančnú pomoc
KYJEV – Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk očakáva, že Medzinárodný menový fond (MMF) urobí rozhodnutie o vyplatení druhej tranže pomoci do 31. júla. Hodnota tejto druhej…
Boje na Donbase pokračujú: Štátnici stále hľadajú riešenie
KYJEV – V oblasti protiteroristickej operácie (ATO) na východe Ukrajiny prišiel v uplynulých 24 hodinách o život najmenej jeden ukrajinský vojak, ďalších päť utrpelo zranenia. V…
Patrušev: Nemá zmysel zasahovať do občianskeho konfliktu na Ukrajine
Moskva 22. júna (SITA) – Tajomník ruskej Rady bezpečnosti Nikolaj Patrušev dnes v rozhovore pre denník Kommersant uviedol, že “Rusko nebude zasahovať do konfliktu na juhovýchode Ukrajiny, nevyzýva svojich občanov, aby išli do Donbasu bojovať, a nemá v pláne ani zatvárať hranicu s Ukrajinou”.
Podľa Patruševa je Moskva pripravená poskytnúť podporu a pomoc utečencom z Ukrajiny. Poukázal na to, že ukrajinských utečencov neprijíma ani EÚ, ani USA.
Zdôraznil však, že nemá zmysel zasahovať do “občianskeho konfliktu” na Ukrajine. Dodal, že Rusko nevyzýva svojich občanov, aby tam išli bojovať, ale “reálne tomu (aby na Ukrajinu odišli) nemôže zabrániť”. Vysvetlil, že ruskí občania reagujú na rozprávanie svojich príbuzných-utečencov z Ukrajiny, ktorí podávajú svedectvá o “zverstvách, ku ktorým tam dochádza”. “A potom zapracujú emócie: ľudia tam (na Ukrajinu) odchádzajú a zapájajú sa (do bojov),” vyhlásil Patrušev.
Spresnil, že v snahe zabrániť odchodu dobrovoľníkov Rusko nemôže uzavrieť svoje hranice s Ukrajinou. Upozornil, že Rusko “už aj tak kŕmi” obyvateľstvo Donbasu, ktoré má “mimoriadne zložité životné podmienky”. Pripomenul, že normalizácia sociálno-ekonomickej situácie v Donbase je zakotvená aj v mierových protokoloch z Minska a “je to starosť Ukrajincov”, ktorí to však podľa Patruševa nerobia.
Vplyvný ruský politik v rozhovore pre denník Kommersant vyhlásil, že “na území Doneckej a Luhanskej oblasti nie sú žiadne teroristické zoskupenia”. “Všetko sa dá vyriešiť bez občianskej vojny, ak sa budú plniť minské protokoly. Ale nedeje sa tak,” upozornil. Dodal, že mnohé ukrajinské rodiny sú rozhádané pre názory na konflikt a ich členovia zaujímajú diametrálne odlišné postoje. Tento stav označil za “občiansky konflikt”.
Podľa jeho presvedčenia Moskva urobila pre realizáciu minských protokolov všetko – sabotuje ich však Kyjev, pretože nechce rokovať s predstaviteľmi “povstalcov z Donecka a Luhanska”.
Na pretrvávaní krízy má záujem Washington, ktorý je iniciátorom udalostí na Ukrajine, vyhlásil Patrušev. Vysvetlil, že demokraticky zvolený prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč Spojeným štátom nevyhovoval. USA sa rozhodli zosadiť ho násilným spôsobom, aj keď sa blížil koniec jeho funkčného obdobia a bolo jasné, že voliči by Janukovyča znova nezvolili.
“To bola ich politická chyba. Keby boli počkali, mohli doviesť ľudí, akých tam potrebovali, a to zákonným spôsobom. Ale oni (USA) iniciovali štátny prevrat. Keby nebol prevrat, neboli by ani udalosti na Kryme a východe Ukrajiny,” uviedol Patrušev.
Poukázal na to, že sociálno-ekonomická situácia na Ukrajine má tendenciu zhoršovať sa, preto USA “musia vymyslieť, prečo k tomu dochádza”. “Podľa ich logiky za všetko môže Rusko. Ich vôbec nezaujíma, čo sa bude diať na Ukrajine. Oni jednoducho potrebujú vyvíjať tlak na Rusko, tak to aj robia,” uviedol Patrušev.
12 pel gon
Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňuju z útkovov na diplomatické zastupiteľstvá
Moskva 13. júna (SITA) – Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí dnes oznámilo, že požaduje od Ruska kompenzácie za poškodenie budovy svojho veľvyslanectva v Moskve a generálneho konzulátu v Rostove na Done. Stalo sa tak deň po tom, čo Rusko vznieslo podobný protest voči Ukrajine za štvrtkové poškodenie ruského konzulátu v Charkove.
“Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny dôrazne protestuje proti bezočivým útokom na diplomatické misie Ukrajiny v Moskve a Rostove na Done, ku ktorým došlo 12. júna 2015. Takéto akcie považujeme za úmyselnú provokáciu proti Ukrajine, jej diplomatickým zástupcom a hrubé porušenie Viedenského dohovoru z roku 1963 o konzulárnych stykoch,” citovala z vyhlásenia ukrajinského rezortu diplomacie agentúra Interfax.
Kyjev tiež od Ruska žiada okamžité vyšetrenie incidentov, prísne potrestanie vinníkov a náhradu spôsobenej škody.
Ruské médiá informovali, že asi 100 ľudí hádzalo v noci nadnes vajíčka na ukrajinské veľvyslanectvo v Moskve; na konzuláte v Rostove na Done útočníci rozbili okná tehlami a bejzbalovými pálkami a poškodili interiér.
Ukrajinský konzul v Rostove pre ruskú agentúru RIA Novosti povedal, že konzulát bude musieť byť zrejme niekoľko dní zatvorený, aby sa mohli vymeniť rozbité okná a poškodené kancelárske vybavenie.
Útoky na diplomatické misie sú ďalším prejavom napätia medzi oboma krajinami, ktorého zdrojom je konflikt na východe Ukrajiny, kde napriek prímeriu dohodnutému pred štyrmi mesiacmi vládne sily stále bojujú s proruskými povstalcami.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo v piatok protestnú nótu požadujúcu vyšetrenie poškodenie ruského konzulátu v Charkove, na ktoré vandali deň predtým hádzali vajíčka a posprejovali ho.
Piatok bol v Rusku štátny sviatok, keď si krajina pripomenula Deň Ruska. Podľa ruských médií sa iba v Moskve zúčastnilo na verejných podujatiach 450.000 ľudí, v celom Rusku ich boli asi štyri milióny.
Slovensko chcú vtiahnuť do konfliktu na Ukrajine: Po tomto túži ruský poslanec
BRATISLAVA 6. júna (SITA) – Slovensko by mohlo zohrať úlohu mediátora medzi Ruskom a Ukrajinou. Pre agentúru SITA to povedal poslanec ruskej Štátnej dumy Alexander Petrov. „Oni (Ukrajinci – poznámka SITA) sa s nami stretnúť nechcú. Našťastie je slovenský parlament, ktorý je pripravený byť mediátorom tohto projektu, aby sme sa stretli v Košiciach. My sme pripravení. Pre nás je to veľmi dôležité,“ povedal Petrov, podľa ktorého má Rusko záujem na pokračovaní košickej konferencie Cesty k mieru. Na jar na nej diskutovali zástupcovia Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Slovenska o riešení konfliktu na Ukrajine. „Chceme byť aj na jeho pokračovaní. Je to o tom, aby parlamenty týchto krajín mohli diskutovať o zložitých otázkach. Vojna na Ukrajine je bolestná otázka, pretože Ukrajinci sú naši bratia,“ povedal Petrov.
Košická konferencia by podľa poslanca NR SR Ľubomíra Petráka mohla mať pokračovanie na jeseň. „Slovensko v Košiciach zohralo úlohu aj sprostredkovateľa dvojstranných rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Strany, ktoré majú problém zasadnúť za rokovací stôl, si vyjasňovali svoje pozície. Máme záujem pokračovať v tomto formáte aj na jeseň. Musia to však odobriť všetky strany,“ povedal pre agentúru SITA Petrák s tým, že slovenský parlament už má prísľub ruskej strany. „Budeme ho hľadať aj na Ukrajine a v Nemecku, aby sa mohli hľadať východiská pre mier,“ dodal Petrák.
Ukrajina žiada Slovensko o vyslanie policajtov, situáciu rieši Kaliňák
BRATISLAVA 21. mája (SITA) – Slovensko sa bude zaoberať žiadosťou Ukrajiny na vyslanie policajtov, ktorí by mali hliadkovať v uliciach ukrajinských miest. Uviedol to pre médiá minister vnútra Robert Kaliňák. Ukrajina sa s takouto požiadavkou obrátila na viaceré európske krajiny vrátane Slovenska. Šéf rezortu vnútra upozornil, že je to citlivá téma a uvidí, čo sa dá v tomto smere robiť. Podľa Kaliňáka by malo ísť o policajtov, ktorí by mali čo najmenšiu jazykovú bariéru. Zrejme by boli aj ozbrojení. To je ale veľmi výnimočné a ak sú nejaké také misie, tak sú pod mandátom Európskej únie. Aj toto zrejme bude musieť byť “vnímané európsky“, dodal. Minister zároveň konštatoval, že „si nevie úplne presne predstaviť, ako by naši policajti robili výkon cudzej legislatívy“.
Akékoľvek hliadkovanie policajtov v cudzích krajinách je predmetom medzivládnych dohôd. Naši policajti chodia slúžiť do Chorvátska, ale bez zbrane, skôr ako asistencia pre slovenských turistov. Inak sú v krajinách policajní pridelenci, ktorí pomáhajú pri riešení problémoch. Napríklad sú v Londýne a teraz i v Kanade, kde pomáhajú riešiť rómske témy, uviedol Kaliňák. V Bulharsku a Rumunsku má Slovensko špecialistov pre organizovaný zločin. V Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore sa plánuje odborná pomoc, ale vždy ide o jednotlivcov, zdôraznil šéf rezortu vnútra.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu
Stoltenberg povedal Lavrovovi, že Rusi musia z Ukrajiny odísť
BRUSEL 19. mája (SITA/Reuters) – Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg opätovne povedal ruskému ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi, že Rusko musí stiahnuť všetkých svojich vojakov a ťažké zbrane z Ukrajiny a ukončiť podporu separatistov. Šéf NATO podľa vlastných slov tiež dodal, že Lavrovovi po stretnutí v Bruseli tlmočil svoje znepokojenie nad veľkým množstvom vojenských cvičení uskutočnených Ruskom v krátkom časovom období. “Prediskutovali sme aj potrebu transparentnosti, predovšetkým keď máme zvýšenú vojenskú prítomnosť pozdĺž našich hraníc…pre NATO je dôležité urobiť všetko, čo môžme, aby sme sa vyhli vymknutiu incidentov spod kontroly,” povedal v utorok Stoltenberg novinárom.
NATO opakovane kritizuje zapojenie Moskvy do konfliktu na Ukrajine a žiada plnú implementáciu dohody o prímerí. Rusko stále popiera, že poskytuje povstalcom na východe podporu vo forme vojakov a zbraní. Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že zatkla dvoch ruských vojakov bojujúcich v oblasti kontrolovanej separatistami.
Porošenko nazval minskú dohodu pseudoprímerím
BERLÍN 13. mája (SITA/Reuters) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko nazval v stredu februárovú minskú dohodu “pseudoprímerím”. Učinil tak v rozhovore pre nemeckú televíznu stanicu ZDF, ktorý by mala stanica odvysielať v stredu. V útržkoch z rozhovoru s Porošenkom, ktoré stanica ZDF zverejnila v predstihu, ukrajinský prezident na otázku či prístav Mariupoľ čelí hrozbe proruských povstalcov, ktorý by ho chceli prepojiť s anektovaným Krymským polostrovom, odpovedal “určite”. Rusko podporu povstalcov na území dlhodobo popiera a z porušovania prímeria zároveň obviňuje vládu v Kyjeve.
Napriek dohode o prímerí medzi ukrajinskými vládnymi jednotkami a proruskými povstalcami podpísanej v bieloruskej metropole vo februári tohto roku stále dochádza k intenzívnym bojom najmä v okolí mesta Šyrokyne, v blízkosti strategického ukrajinského prístavu Mariupoľ. Nemecká kancelárka Angela Merkelová ešte pred stredajším rokovaním s Porošenkom v Berlíne taktiež vyjadrila nespokojnosť s neustálym porušovaním prímeria v oblasti. Americký minister zahraničia John Kerry v stredu zároveň vyzval zúčastnené strany na ukončenie bojov pri Šyrokyne, pričom jeho výzvu podporilo aj NATO.
NATO a Kyjev znepokojujú reči o jadrových zbraniach na Kryme
ANTALYA 13. mája (SITA/Reuters) – NATO a Ukrajina vyjadrili v stredu znepokojenie z ruských vyjadrení o možnom umiestnení jadrových zbraní na Kryme, ktorý Moskva jednostranne anektovala. “Sme hlboko znepokojení z vyjadrení ruského vedenia týkajúcich sa možného budúceho umiestnenia jadrových zbraní a ich transportných systémov na Kryme, čo by bolo destabilizujúce,” uviedli ministri zahraničia NATO a Ukrajiny v spoločnom stanovisku po stretnutí v Turecku.
Predstaviteľ ruského ministerstva zahraničia v marci uviedol, že Moskva má právo umiestniť na Kryme jadrové zbrane. Dodal však, že o takýchto plánoch zatiaľ nevie. Stanovisko aliancie tiež vyzýva Rusko, aby zastavilo “pokračujúcu a úmyselnú destabilizáciu východnej Ukrajiny”. Rusko stále popiera, že by poskytovalo vojakov alebo zbrane na podporu povstania na východe Ukrajiny, z čoho ho obviňuje Kyjev aj Západ.
Ministri zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie, ktorých zamestnáva viac než rok predovšetkým konflikt na Ukrajine, sa v utorok stretli v tureckej Antalyi, aby prediskutovali viaceré témy siahajúce od Islamského štátu v Iraku a Sýrii až po konflikt v Líbyi. Stretnutím v Turecku, ktoré zdieľa s Irakom a Sýriou 1200-kilometrovú hranicu, chce NATO ukázať, že neprehliada ani znepokojenie svojich južných členov, podobne ako v prípade Ukrajiny zvýšila aliancia svoju prítomnosť u svojich východných spojencov obávajúcich sa konania Ruska.