USA

Dohoda medzi EÚ a USA nesmie oslabiť štandardy únie

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými by mala prehĺbiť prístup únie na trh USA, nesmie však oslabiť štandardy Európskej únie, ani právo na reguláciu vo verejnom záujme. Vyplýva to z návrhu odporúčaní, ktoré vo štvrtok schválil výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod. Poslanci tiež požadujú reformu a vylepšenie nástrojov na urovnávanie sporov medzi investormi a štátom.

Odporúčania vyjednávačom Európskej komisie k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ktoré schválil výbor pre medzinárodný obchod, musí ešte potvrdiť plénum Európskeho parlamentu. Informuje o tom Európsky parlament.

Nakoľko hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie je silne závislý na obchode a exporte, dobre zostavená dohoda so Spojenými štátmi americkými, ktorá by umožnila drobným firmám a malým a stredným podnikom prístup na trh s 850 miliónmi spotrebiteľov, by mohla do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP o 15 až 20 %, uvádza sa v schválenom texte.

Na druhej strane však protirečiace si závery štúdií podľa poslancov sťažujú hodnotenie potenciálneho prínosu dohody TTIP pre hospodárstvo Európskej únie. Výbor preto zdôraznil nevyhnutnosť transparentných rozhovorov, ktoré by viedli k dosiahnutiu ambicióznej a zároveň vyváženej dohody s prínosom pre všetky členské štáty a k vytvoreniu efektívneho hospodárskeho prostredia podporujúceho hospodársku súťaž bez necolných obchodných prekážok. Dohoda však musí garantovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov EÚ týkajúcu sa napríklad ich údajov, zdravia a bezpečnosti a zabrániť daňovému a environmentálnemu dumpingu, uvádza sa v schválenom texte.

Vláda Spojených štátov skritizovala trest smrti pre egyptského exprezidenta Mursího

WASHINGTON 17. mája (SITA/Reuters) – Spojené štáty sú “hlboko znepokojené” rozhodnutím egyptského súdu udeliť exprezidentovi Muhammadovi Mursímu trest smrti. V nedeľu to uviedlo americké ministerstvo zahraničia. Americká kritika nasleduje po tom, čo sobotný verdikt týkajúci sa Mursího a ďalších 106 stúpencov jeho Moslimského bratstva už odsúdila medzinárodná organizácia Amnesty International i turecký prezident Tayyip Erdogan. “Sme hlboko znepokojení ďalším masovým trestom udeleným egyptským súdom vyše sto obvineným vrátane bývalého prezidenta Muhammada Mursího. Opakovane sme sa vyslovili proti takýmto praktikám,” uviedol predstaviteľ ministerstva.

Egyptský súd poslal v sobotu zvrhnutého prezidenta Mursího na smrť za jeho podiel na masovom úteku z väzenia v roku 2011. Došlo k nemu počas povstania, ktoré viedlo k pádu jeho predchodcu Husního Mubaraka. Obvinenia proti Mursímu a ďalším spoluobžalovaných zahŕňali zabíjanie a únosy policajtov, útoky na policajné stanice a útek z väzenia. Sudca Šában aš-Šamí posunul rozsudky smrti na nezáväzné posúdenie veľkému muftimu, najvyššej duchovnej autorite krajiny. Konečný verdikt má byť známy 2. júna. Samotný Mursí odmieta autoritu súdu a sám sa považuje za obeť vojenského puču. Proti rozsudku sa môže ešte odvolať.

Hlavou štátu je od júna 2014 bývalý náčelník armády Abd al-Fattáh as-Sísí, ktorý stojí za Mursího zosadením v júli 2013 po masových protestoch proti jeho vláde. Nová vláda zaradila Moslimské bratstvo na zoznam teroristických skupín. Prvého slobodne zvoleného prezidenta už v apríli odsúdili na 20 rokov za jeho podiel na zabíjaní demonštrantov koncom roka 2012. Hromadné procesy proti prívržencom bratstva a jeho vedeniu vyvolali kritiku medzinárodného spoločenstva. Napriek kritike však Egypt ostáva jeden z najužších spojencov USA v regióne.

Snemovňa reprezentantov v USA schválila koniec sledovania telefonátov

WASHINGTON 14. mája (SITA/AP) – Dolná komora amerického Kongresu v stredu s výraznou prevahou podporila ukončenie paušálneho zhromažďovania údajov o telefonátoch Američanov, ktoré nariadila vláda po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Zákonodarcovia hlasovali týždeň po tom, ako federálny odvolací súd v New Yorku potvrdil nelegálnosť programu Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA), pričom však dočasne povolil jeho pokračovanie s tým, že o prípadnom obmedzení majú rozhodnúť kongresmani. Platnosť pôvodných nariadení oprávňujúcich na sledovanie komunikácie občanov, ktoré Kongres vydal v ére prezidenta Georgea Busha, sa má čoskoro skončiť a podľa schváleného návrhu by sa mal po novom uplatňovať systém predpokladajúci získavanie údajov od poskytovateľov telefónnych služieb už len v konkrétnych prípadoch.

Ak po Snemovni reprezentantov návrh príslušného zákona podporí aj Senát, bude to predstavovať jednu z najvýraznejších zmien vyvolaných odhaleniami bývalého spolupracovníka NSA Edwarda Snowdena. Legislatívu pod názvom Zákon o slobode USA podporuje aj prezident Barack Obama, ktorý s podobným návrhom prišiel už v marci 2014. Zodpovedajúci zákon v priebehu roka prešiel Snemovňou, nepodarilo sa to však v Senáte, kde mnoho republikánov s obmedzovaním sledovania nesúhlasí a vodca republikánskej väčšiny Mitch McConnell predložil vlastný návrh, podľa ktorého má program zostať v terajšej podobe.

Podrobnosti o tajných programoch sledovania internetovej a telefonickej komunikácie v USA sa dostali na verejnosť v roku 2013 vďaka Snowdenovi, ktorý dostal politický azyl v Rusku a v súvislosti s únikom informácií mu v USA hrozí prísny postih.

Kuba a USA si čoskoro navzájom vymenujú veľvyslancov

HAVANA 12. mája (SITA/AP) – Kubánsky prezident Raúl Castro povedal, že Kuba a USA si navzájom vymenujú veľvyslancov, hneď ako Spojené štáty koncom mája odstránia ostrov zo zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus. Castro sa tak vyjadril v utorok v Havane po návšteve francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. USA a Kuba majú momentálne namiesto ambasád s veľvyslancami len misie nižšej úrovne. Prezident Barack Obama v apríli oznámil svoje rozhodnutie odstrániť Kubu z teroristického zoznamu, čo sa považovalo za prekážku otvoreniu plnohodnotných veľvyslanectiev. Čakacia lehota 45 dní na odstránenie zo zoznamu sa skončí 29. mája. Castro a Obama už v decembri oznámili, že budú pracovať na obnovení vzájomných diplomatických vzťahov, ktoré boli zmrazené niekoľko desaťročí.