SLOVENSKO – Nech už máme názor na klimatickú zmenu hocijaký, každý už dnes zažívame jej dopady. Dlhotrvajúce suchá, vysoké teploty, ktoré sa v našom regióne doposiaľ neobjavovali, v teplých krajínách zase nevídané zimy. Slovensko má však vážnejší problém.
Najnovšie prišiel Inštitút enviromentálnej politiky so štúdiou, v ktorej sa zameriava na tri faktory: extrémne suchá, extrémne teplá a extrémne zrážky. Závery štúdie však znejú vskutku dramaticky: Juh Slovenska bude mať nedostatok vody. V dôsledku horúčav a sucha sa bude totiž míňať voda na Žitnom ostrove, ktorý je najväčším zdrojom pitnej vody na Slovensku. Kvôli poľnohospodárskej oblasti je veľmi odlesnený, čím sa stal aj mimoriadne zraniteľným. Informácie zo štúdie zverejnili tvnoviny.sk.
Extrémne horúčavy najviac hrozia južnému Slovensku, medzi najrizikovejšie patrí Bratislava I, Komárno, Nové Zámky, Šaľa, Lučenec a Rimavská Sobota. „Medzi okresy s najvyšším stupňom ohrozenia suchom patria Bratislava II, Senec a Bratislava V. Najviac k tomu prispievajú doteraz zaznamenané suchá v týchto oblastiach. Veľký podiel územia Senca je využívaný ako poľnohospodárska pôda, čo zvyšuje mieru rizika sucha,” upresňujú analytici štúdie.
Ohrozené suchom sú však aj obce na juhovýchode Slovenska, a to Trebišov a Košice, no nedostatkom vodných zdrojov trpí aj Gemer, hoci v tejto oblasti je to skôr spôsobené geologickými faktormi.
Podľa anylitikov je rada jednoduchá – znížiť spotrebu vody. V poľnohospodárstve by bolo užitočné sa zamerať na pestovanie plodín, ktoré sú odolné voči suchu či farmy umiestňovať ideálne v riečnych oblastiach.
Aj extrémne zrážky
Klimatická zmena zasiahne aj východ Slovenska, hoci opačnými extrémami – na východe sa očakávajú prívalové dažde, ktoré môžu mať aj tragické následky, najmä v margilanizovaných lokalitách s nedostatočnou infraštruktúrou. Ide napríklad o obce Ostrovany, Chminianske Jakubovany či Jarovnice, ktoré patria aj historicky medzi najviac ohrozené extrémnym dažďom. Analytici pripomenuli ničivú prívalovú vlnu z roku 1998, ktorá v Jarovniciach zabila takmer 50 ľudí.
Extrémne zrážky najviac hrozia okresom Tvrdošín, Dolný Kubín a Kysucké Nové Mesto, a analytici špecifikujú aj ďalšie ohrozené oblasti: „Sídla s najvyšším stupňom rizika extrémnych zrážok sú aj Čadca, Dolný Kubín, Handlová a Snina. V priemere najviac dní s extrémnymi dažďami – až 9,9 dní ročne – zaznamenala Banská Bystrica.“
Hoci podľa Ministerstva životného prostredia má Slovensko stratégiu na adaptáciu na zmenu klímy, ich zavedenie bude podľa nich trvať desaťročia. Dobrou správou je, že medzičasom môžu aj bežní ľudia prispievať k zmierneniu vplyvov zmeny klímy – napríklad budovaním vegetačných striech, vertikálnych záhrady či zelených stien, alebo aj využívaním zatrávňovacej dlažby.