BRATISLAVA – Na Slovensko prvýkrát v histórii zavítal veľký krištáľový glóbus za celkové prvenstvo vo Svetovom pohári v alpskom lyžovaní. Vybojovala a priniesla ho Petra Vlhová, ktorú po historickom triumfe mrzelo, že pre pandémiu koronavírusu nemôže úspech osláviť s fanúšikmi.
Dvadsaťpäťročná lyžiarka cestovala do rodnej krajiny hneď po skončení finálového podujatia vo švajčiarskom Lenzerheide. V utorok ukázala trofej z priestorov Bratislavského hradu verejnosti prostredníctvom médií. “Ako prvé mi po jej zisku napadlo, že bodaj by som sa mohla tešiť s celým Slovenskom. Verím, že by prišlo veľmi veľa ľudí. Som smutná, že momentálne je takáto doba, keby nebola, glóbus by som si užila ešte viac s celým Slovenskom. Cítim, ako sa ľudia radujú z mojich výsledkov. Teším sa, že môžem rozdávať takúto radosť a aj v týchto ťažkých časoch vyčarovať úsmev na tvári. Keby to bolo na mne, všetkým poviem, že príďte zajtra tam a tam a budeme sa tešiť spolu. Mám radosť z každého, kto sa teší z môjho úspechu. Myslím si, že som nebola jediná, plakalo celé Slovensko. Je to neuveriteľný úspech v podmienkach, v akých som vyrastala, keď to porovnám s inými krajinami. Máme menší tím ako Rakúšania, Švajčiari. Som šťastná, že dievča zo Slovenska zdolalo všetky krajiny a môže povedať, že je najlepšia lyžiarka na svete.”
Vlhová od momentu prevzatia nespúšťa sedemkilogramovú cenu z dohľadu. “Dvíham oveľa väčšie váhy, keď som ho však držala dlho, už ma bolela ruka. V nedeľu som ho dostala, hneď po pretekoch sme sadli do áut a išli sme domov. Po ceste som si ho vytiahla, ale bála som sa, že čo ak sa náhodou niečo stane. Zastavili sme a dala som ho naspäť do kufríka. Stále ho mám pri sebe, stále ho opatrujem, stále sa naňho pozerám. Pri pohľade naň mi ide v hlave celá sezóna, ako sa mi striedali emócie,” povedala šťastná Vlhová pred novinármi.
Pocity celkovej víťazky prestížneho seriálu sa menili ešte aj cez víkend po tom, ako sa primiešala kvapka horkosti v podobe neúspešnej obhajoby malého glóbusu za slalom. “Pocity už sú samozrejme lepšie, v sobotu to bolo narýchlo, bola som rada aj smutná, ale postupom času som si uvedomila, že predsezónny cieľ bol veľký glóbus a ten sme dosiahli. Je to oveľa viac ako malý glóbus. Každým dňom mi dochádza, čo som práve dokázala,” dodala 25 ročná Liptáčka.
Slovenke k tomu “museli” zablahoželať aj súperky z lyžiarsky vyspelejších krajín. “Samozrejme, že nie v prvej chvíli, asi sa z toho museli vyspať. V nedeľu mi však už všetci gratulovali a myslím si, že tie gratulácie boli úprimné. Vidia, v akých podmienkach fungujeme, že nemám za sebou nikoho, kto by bojoval za môj tím. Ďalšie tímy majú desať ľudí navyše, ktorí riešia organizačné veci. Možno o to boli tie gratulácie úprimnejšie. Možno, keby sme desať rokov dozadu povedali, že vyhrám veľký glóbus, všetci, asi aj ja, by sme si mysleli, že to je nemožné. Nie je to výsledok jedného roka, ale celoživotný,” povedala Vlhová o konci sezóny v Lenzerheide.
Dlhodobé úsilie zavŕšila Vlhová jedinečným ročníkom SP, v ktorom na ceste za veľkým glóbusom absolvovala všetkých 31 pretekov. “Sezóna bola naozaj dlhá, začiatok bol úžasný, no športovec nikdy nemôže byť stále na vrchole. Prídu aj pády, mám okolo seba skvelý tím, najmä tréner Livio Magoni má skúsenosti, aké je bojovať o celkové víťazstvo. Keď som prežívala ťažké dni, povedal mi, že aj keď nebudem jazdiť dobre, mám bojovať do konca a zbierať čo i len po bode, nevynechávať žiadne súťaže. Nikto z nášho tímu, ani ja som si nepredstavovala, že to bude také náročné. Veľakrát som plakala, že to nedokážem. Som však bojovník, bojovala som do konca a tu je výsledok. Držali sme celý tím pokope,” zdôraznila Vlhová.
V tíme nastanú určité zmeny, ale podľa jeho šéfa Igora Vlhu budú iba “kozmetické”. Talian Magoni ako hlavný tréner má platnú zmluvu ešte na rok. Čo sa však v nasledujúcej zime rozhodne zmení, bude hlavný cieľ. Vlhová sa nezameria na obhajobu veľkého glóbusu, priority nasmeruje na zimné olympijské hry v Pekingu. “Musím poľaviť, lebo keby som mala ísť opäť takúto sezónu, už je tam tenká hranica. Obetovala som môj osobný život, mala som v očiach jediný cieľ, trénovala som najviac, ako som mohla. Možno raz sa ešte o veľký glóbus pokúsim, ale teraz je priskoro o tom hovoriť. Určite nepôjdem celý program, sústredím sa na technické disciplíny, možno nejaký superobrovský slalom, možno aj zjazd. Určite ďalšia sezóna nebude ako táto,” dodala Vlhová.
Na dovolenku sa ešte Vlhová momentálne nechystá, čaká ju totiž testovanie lyží či reklamné a sponzorské povinnosti. No má aj príjemné starosti a tou je mamina kuchyňa, na ktorú sa mimoriadne teší. “Z jej kuchyne by som všetko zjedla, budú liptovské halušky, slaninka, koláčiky. Ale nemôžem si dať všetko, aj keď som skončila sezónu a prestala športovať. Lebo moje telo by dostalo obrovský šok a musím si to vychutnať postupne. Ale už sa na všetko teším,” povedala s úsmevom Vlhová.
Petra Vlhová vďačí za zisk veľkého krištáľového glóbusu najmä svojim lyžiarskym schopnostiam, no ako zdôrazňuje, bez podpory rodiny a tímu by na takýto úspech nikdy nemohla ani len pomýšľať. Najviac ďakuje rodičom, ktorí ju podporovali od prvých lyžiarskych krokov a rozvíjali jej talent. “Rodina je pre mňa základ všetkého. Bez rodičov by som nemala žiadne takéto výsledky. Mrzí ma to, ale na Slovensku nemá športovec bez rodičov, ktorí obetujú úplne všetko a dajú do toho neskutočné peniaze, žiadnu šancu využiť svoj talent. Rodičia pre mňa znamenajú všetko. Vďaka nim dokazujem, že som najlepšia na svete,” zdôraznila čerstvá celková víťazka Svetového pohára 2020/2021.
Šéf úspešného tímu je otec lyžiarskej hviezdy Igor Vlha urobil pred piatimi rokmi dôležité rozhodnutie, keď u Petry nečakane skončil tréner Ivan Iľanovský a na jeho miesto angažoval Livia Magoniho. Taliansky kouč v minulosti priviedol Slovinku Tinu Mazeovú k veľkému glóbusu a u Vlhovej rýchlo spoznal potenciál, že by sa jej mohol podariť dosiahnuť rovnaký úspech. Čo bola v lyžiarskom svete nečakaná vec. Viaceré alpské veľmoci nevedeli stráviť, že im trofej uchmatla reprezentantka zo Slovenska, z malej lyžiarskej krajiny. “Mnohé veľké tímy nám ani negratulovali. Je to u nich prirodzené. Oni nás tak berú. Podľa nich bolo nereálne, aby niekto zo Slovenska mohol získať veľký glóbus. Považovali to za nemožné. V rakúskom tíme pracovalo 22 ľudí, v našom šesť. Je to prirodzené, že na vás budú zazerať a nie vás chváliť. Neviem, aký majú systém, ale asi sme im to všetko nabúrali. Nejaká rodina zo Slovenska prerušila hegemóniu Talianov, Francúzov, Nemcov, Švajčiarov a Rakúšanov. Je to tak,” prezradil Igor Vlha.
Ďalší dôležitý článok realizačného tímu je brat Boris. S Petrou vyrastal, spolu trénovali v lyžiarskom klube v Jasnej a už od juniorských čias sa podieľal na jej najvýznamnejších úspechoch. Pomáhal jej so servisom lyží, bol dôležitou psychickou podporou. “Aktívne som pri Peti desať rokov. Po slalome v Lenzerheide mi prebehlo hlavou, čo všetko sme spolu zažili. Blysli sa mi všetky dobré emócie i zlé momenty, po ktorých to Peťa nevzdala. Vtedy som stál pri nej a podporil ju, aby bojovala, že to má význam. Nikdy sa netreba vzdávať, ale ísť si stále za svojím snom. A teraz vidíme výsledok,” zdôraznil Boris Vlhá. Na dcérin úspech je hrdá aj mama Zuzana. “Je úžasné, čo naša dcéra dosiahla. Sme veľmi radi. Určite som hrdá na všetkých, na celý tím, aj na manžela, ktorý ho vyskladal. Sme všetci šťastní a hrdí.”
Nová lyžiarska kráľovná vidí za svojím úspechom tvrdú prácu všetkých ľudí, ktorí pri nej stoja. Vďaka nim sa namiešal ten správny víťazný mix. “Keby som nemala Borisa, nebola by som v takej pohode na štarte. Bez rodičov by som tu nebola. Bez dobrých servismanov by mi nemal kto pripraviť dobré lyže. Mohla by som jazdiť, koľko chcem a takéto výsledky by som nikdy nemala. Výbornú robotu odviedla aj moja mentálna koučka, ktorá ma pripravila z mentálnej stránky. Pomáha mi veľa ľudí, vďaka nim som tam, kde som. Vodca toho všetkého je Livio Magoni, má obrovskú zásluhu na zisku veľkého glóbusu. Bol to jeho veľký cieľ, priviezť ho na Slovensko. Veľmi sa z toho tešil,” doplnila Vlhová.
Vlhová verí, že zisk krištáľovej trofeje bude obrovskou inšpiráciou pre mladých, že sa na lyžovanie vrhne viac detí a pomôže to športu a to pod gesciou Zväzu slovenského lyžovania (ZSL), do ktorého prestúpila. “Verím, že Zväz slovenského lyžovania bude mojím novým zväzom. Som šťastná, že môžem byť vzorom, najmä pre deti a mládež, pretože to je naša budúcnosť. Dúfam, že bude čo najviac detí lyžovať, že ich to bude baviť. A že budú vidieť, že aj keď to niekedy nejde, že sa oplatí stále bojovať. Život je aj o tom, že človek zažije aj pády, ale vyhrá ten, kto sa nikdy nevzdá a bude bojovať do konca. Chcela by som, aby toto ľudia vedeli a aby mali vo mne dobrý vzor. Mňa teší, keď môžem robiť ľuďom radosť,” dodala na záver Vlhová.