Zahraničné Politika

Týždeň po voľbách našli v Portoriku vyše 100 kufríkov s nespočítanými hlasmi

Zdroj: TASR / Milan Kapusta

SAN JUAN – Volebná komisia v Portoriku objavila viac ako 100 aktoviek obsahujúcich nezarátané volebné hlasy. Stalo sa tak týždeň po referende, v ktorom portorickí voliči podporili návrh, aby sa toto tzv. nezačlenené územie USA stalo ďalším štátom americkej Únie. Informovala o tom v stredu agentúra AP.

 

V Portoriku sa 3. novembra zároveň s nezáväzným referendom konali aj voľby do miestneho legislatívneho zboru, a tiež voľby guvernéra a starostov. Portoričania rozhodovali aj o svojom jedinom zástupcovi v Kongrese USA. Nález 126 aktoviek s odovzdanými hlasmi, ktorý bol ohlásený v utorok, vyvolal pobúrenie a pochybnosti o platnosti minulotýždňových hlasovaní. V niektorých aktovkách sa nachádzalo až okolo 500 hlasovacích lístkov, v iných len niekoľko.

Predseda portorickej volebnej komisie Francisco Rosado povedal, že aktovky sa našli v zabezpečenom trezore; koľko hlasov v nich celkovo bolo, neuviedol. Zdôraznil však, že každý jeden hlas bude zarátaný do celkového súčtu. Rosado sa snažil nález aktoviek vysvetliť chaotickou situáciou, ktorá vznikla v dôsledku nedostatočného finančného a personálneho zabezpečenia komisie rátajúcej veľké množstvo korešpondenčných hlasov a hlasov odovzdaných v predstihu. Tých bolo v utorkových voľbách v Portoriku viac než kedykoľvek v minulosti, rovnako ako v prezidentských a kongresových voľbách v Spojených štátoch.

V utorkovom referende sa za to, aby sa Portoriko stalo ďalším štátom USA vyslovilo približne 52,3 percenta voličov, proti bolo 47,7. Účasť bola približne 52-percetná. Výsledok plebiscitu však nie je záväzný a zmenu štatútu Portorika by musel ešte schváliť americký Kongres. Portoričania sú občanmi USA a podliehajú americkým federálnym zákonom, avšak nemôžu voliť prezidenta Spojených štátov. Ich jediný zástupca v americkom Kongrese, Snemovni reprezentantov, má len štatút delegáta s obmedzeným hlasovacím právom.

Na Portoriku sa od roku 1952 konalo niekoľko referend, v ktorých sa občania nedokázali zhodnúť na tom, či je pre nich výhodnejší status nezačleneného územia USA, alebo či by pre ostrov bolo lepšie stať sa 51. štátom USA. Plebiscity o tejto otázke sa naposledy konali v rokoch 2012 a 2017, keď ich však sprevádzal bojkot zo strany časti voličov.