Spoločnosť Domáce Top

Úrodu najskôr ničilo sucho, teraz prívalové dažde. Meteorológ objasňuje, či v tom zohráva úlohu letecká doprava

Zdroj: TASR / Štefan Puškáš

BRATISLAVA – Počasie im tento rok nepraje. Najskôr ich úrodu sužovali nočné  mrazy, potom obrovské suchá, teraz im úrodu prakticky vytopilo. Reč je o poľnohospodároch, ktorí sú tento rok naozaj skúšaní nepriaznivým počasím. Veľké výkyvy nerobia dobrotu žiadnej plodine a tak sú teraz nútení počítať straty. Prognózy meteorológa ich ale zrejme nepotešia. Podľa jeho slov sa treba na takéto počasie pripraviť aj v najbližšom období. 

 

Od začiatku tejto sezóny poľnohospodárom počasie nepraje. Časť úrody im zničili nočné mrazy, ktoré prišli po relatívne teplých dňoch. Následne po tom, ako sa na Slovensku sprísnili opatrenia pre šírenie koronavírusu, sme sa zase “modlili” za pár daždivých dní. Dôvodom bolo extrémne sucho, ktoré sužovalo nielen polia, ale aj poľnohospodárov, ktorí museli rýchlo vymyslieť, ako zachrániť úrodu.

Po nekonečnom suchu ale prišiel iný extrém – nekončiace dažde. Prosby poľnohospodárov síce boli vyslyšané, ale zrejme nikto nečakal, že to bude v takom rozsahu, ako tomu je teraz. Posledné dni sme slnko poriadne nevideli. Ak aj zasvietilo, tak to bolo na deň či dva po vytrvalých daždivých dňoch. Nekončiace prehánky si však vybrali svoju daň a polia, najmä na východnom a strednom Slovensku, sú zatopené.

Pre poľnohospodárov začal tento rok zamrznutou úrodou. Zdroj: TASR / AP

Problémy pre dážď

Problémy z dôvodu neutíchajúcich zrážok, ale aj extrémnych zmien počasia, priznala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Takéto počasie znamená pre poľnohospodárov problémy. Je totiž prirodzené, že tam, kde je veľmi premočená pôda, tak poľnohospodári nemôžu vstúpiť ťažkými traktormi a inými poľnohospodárskymi strojmi do polí, pretože by zapadli. V oblastiach, kde dlhodobo intenzívne prší, momentálne poľnohospodári na poliach nepracujú,” vysvetlila hovorkyňa komory Jana Holéciová. Ako dodala, za normálnych podmienok by v tomto čase poľnohospodári mali kosiť a zbierať úrodu, ktorá by slúžila ako krmivo pre zvieratá.

Okrem tejto práce by mali ošetrovať plodiny pred rôznymi škodcami a chorobami, či zbierať už prvú úrodu zeleniny a zemiakov. Množstvo týchto aktivít je v súčasnosti prerušených práve pre nepriaznivé počasie. Napríklad na Liptove je momentálne už niekoľko dní úplne prerušená výroba objemových krmovín, poľnohospodári nemajú pozbierané trvalé trávne porasty, pestovatelia nemôžu ošetrovať zemiaky. Zeleninári v Bratislavskom kraji zase pre dážď nemôžu zbierať skoré zemiaky. Nevyberajú ani cibuľu alebo cesnak z pôdy. Časť z tejto úrody stihli síce vybrať z pôdy, ale momentálne leží na zemi a mokne, čím, samozrejme, stráca na kvalite,” vysvetlila Holéciová.

Pomoc od ministerstva

V súčasnosti poľnohospodári čakajú, kým sa nepriaznivé počasie trošku umúdri. “Hovoríme napríklad o repke, o obilí. Cibuľa, cesnak sú až príliš nasiaknuté vodou, čo bude robiť väčší problém pri ich samotnom sušení. Rovnako pokiaľ plodina je dlhšiu dobu vystavená vode, tak stráca na kvalite. Z tohto vývoja počasia nie sú pestovatelia vôbec nadšení,” poukázala Holéciová. Okrem poľnohospodárov pozorne sledujú vývoj počasia aj vinohradníci, a to z dôvodu, že v tomto období začína kvitnúť vinič, pričom dlhotrvajúce dažde môžu spôsobiť problémy s jeho odkvitaním, ale spôsobiť aj rôzne hubovité ochorenia. „Všetko, čo rastie v prírode, na poliach, v našich záhradkách, je skôr či neskôr náchylné na extrémne výkyvy počasia v podobe intenzívnych dažďov alebo sucha, či rôznych škodcov,” uviedla.

Zdroj: TASR / Roman Hanc

Pre nepriaznivé počasie a nie príliš priaznivé vyhliadky predpovedí počasia sa poľnohospodári obrátili aj na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV). Podľa nariadenia vlády z roku 2014 musia poľnohospodári pokosiť trvalé trávne porasty vždy do určitého termínu v závislosti od nadmorskej výšky. Tí pestovatelia, ktorí hospodária v nadmorskej výške do 400 m, mali pokosiť k 22. júnu. Keďže reálne tento termín pre počasie niektorí poľnohospodári nestihli, požiadali sme listom ministerstvo pôdohospodárstva o udelenie výnimky, resp. o určenie, akým spôsobom má daný poľnohospodár postupovať,” konštatovala Holéciová s tým, že ak by sa dané termíny nedodržali a požiadalo by sa o výnimku, hrozili by poľnohospodárom sankcie.

Nezlepší sa to, varuje meteorológ

“Po suchej jari prišiel daždivý jún a situácia s vlahou sa výrazne zlepšila. Výdatnejšie zrážky boli spôsobené prílevom teplejšieho a vlhkého vzduchu, ktorý k nám prenikal z Atlantického oceánu, Stredozemného a Čierneho mora,” vysvetľuje meteorológ Pavel Matejovič. Ako dodal, za daždivé počasie môže aj skutočnosť, že sa nad Európou udržiavala brázda nízkeho tlaku vzduchu. Tá podporovala okrem iného aj vznik búrok s intenzívnymi zrážkami. “Teda zmena počasia oproti jarným mesiacom bola spôsobená zmenenými cirkulačnými podmienkami. Počas jari totiž u nás dominoval vplyv tlakových výší. S rozbiehajúcou sa leteckou dopravou však daždivejšie počasie nijako nesúvisí. Letecká doprava produkuje len časť emisií, ktoré spôsobujú rast globálnej teploty. Zmena klímy sa navyše prejavuje v časovom horizonte desaťročí a preto jej dôsledky majú dlhodobý charakter,” dodal.

Zdroj: TASR / Branislav Račko

Vylúčil tak teóriu o tom, že tým, že sa nemohlo počas koronakrízy lietať lietadlami, by sa mohlo radikálne zmeniť počasie. Upozorňuje, že podľa prognóz by sa toto leto ani zďaleka nemalo podobať tomu minuloročnému a je reálne riziko, že zažijeme omnoho viac zrážok, ako sme počas leta zvyknutí.