BRATISLAVA – Ak by sa prezidentka Zuzana Čaputová riadila nezáväznými deklaráciami parlamentu pri medzinárodných zmluvách, menilo by to rozdelenie kompetencií ústavných orgánov. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol Marián Giba, vedúci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Reagoval tak na vyjadrenie prezidentky, že nevidí dôvod na odstúpenie Slovenska od Istanbulského dohovoru pár týždňov pred voľbami. Giba upozorňuje, že v predvolebnom období je najlepšie, ak sa ústavné orgány držia svojich kompetencií. Podľa neho môže mať nové zloženie parlamentu na dohovor iný názor.
„Ak by sme pristúpili na takú prax, že prezident bude podpisovať alebo sťahovať podpisy spod medzinárodných zmlúv podľa toho, akú politickú deklaráciu mimo svojich ústavných právomocí parlament schváli, tak sa de facto mení ústavou nastavené rozdelenie kompetencií. Pretože je naozaj vecou prezidenta, prípadne, z jeho poverenia, vlády, akú zmluvu dojedná,“ vysvetľuje Giba s tým, že úlohou parlamentu je následne vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s dojednanou zmluvou po tom, ako mu bola predložená na rokovanie. To parlament doteraz neurobil. Ústavný právnik pripomína aj blížiace sa parlamentné voľby, ktoré budú 29. februára. Podľa neho môže teoreticky nový parlament prezidentku nezáväznou deklaráciou požiadať, aby pre zmenu vrátila svoj podpis pod dohovor. Takáto zmena pozícií v krátkom slede by tiež neprospievala obrazu Slovenska v zahraničí.
Ukvapené rozhodnutia?
Giba vysvetlil, že Slovensko sa pod Istanbulský dohovor podpísalo pred takmer deviatimi rokmi a situácia sa odvtedy nezmenila. Myslí si, že robiť takéto kroky tri týždne pred voľbami, je neužitočné. „Národná rada vyjadrila želanie, aby dohovor neplatil. To je súčasný stav, pretože on neplatí a bez súhlasu národnej rady ani platiť nemôže a nebude. Také sú fakty. Po deviatich rokoch od podpisu, v situácii, keď dohovor neplatí, robiť aktívne kroky, aby neplatil, naznačuje, že hlavnou motiváciou celej tejto diskusie môže byť vrcholiaca predvolebná kampaň,“ povedal. Podľa šéfa katedry nie je kompetenciou parlamentu dojednávanie medzinárodných zmlúv. „Kompetenciou parlamentu je povedať, či súhlasí alebo nesúhlasí s ratifikáciou, keď mu je predložená zmluva na rokovanie, čo ale nebola. Prezidentka ju buď ratifikuje alebo neratifikuje, podľa toho, ako sa rozhodol parlament,“ dodal s tým, že nevie o prípade z minulosti, kedy by prezident vzal späť podpis spod medzinárodnej zmluvy na základe deklarácie parlamentu.
V prípade, ak sa vláda rozhodne na odporúčanie hlavy štátu obrátiť na ústavný súd, ten musí rozhodnúť do 60-tich dní. Vedúci katedry ústavného práva ale pripomína, že vláda by musela uviesť, „ktoré ustanovenie Istanbulského dohovoru je v rozpore s ustanoveniami našej ústavy a prečo. To by znamenalo, že vláda by musela byť presvedčená o protiústavnosti dohovoru“.
Istanbulský dohovor je komplexnou medzinárodnou zmluvou, ktorá bojuje proti násiliu páchanému na ženách. Dohovor nadobudol platnosť v auguste 2014, Európska únia ho podpísala v júni 2017.
Bude mimoriadna schôdza?
Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) 10. februára navrhol, aby Slovensko stiahlo svoj podpis spod dohovoru. V tejto súvislosti požiadal prezidentku, aby poverila člena vlády, ktorý by tak urobil. Čaputová na to po stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov, ktoré sa uskutočnilo 10. februára v Prezidentskom paláci, reagovala, že nepožiada o odstúpenie Slovenska od Istanbulského dohovoru a premiéra požiadala, aby sa obrátil na Ústavný súd SR. „K ratifikácii Istanbulského dohovoru by mohlo dôjsť iba vtedy, ak by bol predložený do Národnej rady SR, a to sa doteraz nestalo,“ zdôvodnila. Zdôraznila tiež, že dohovor na Slovensku neplatí. „Nie je žiaden naliehavý dôvod riešiť ho tri týždne pred voľbami,“ povedala. Ak by bol dohovor v parlamente prijatý alebo neprijatý, v súlade s ústavou by toto rozhodnutie zákonodarcov prezidentka podľa vlastných slov rešpektovala. Aj kvôli Istanbulskému dohovoru plánuje Smer-SD a Slovenská národná strana s podporou strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko pár dní pred voľbami zvolať mimoriadnu schôdzu NR SR.
